„Nezabúdajte na malé sivé mozgové bunky!“ Táto výzva je úplne zbytočná pre fanúšikov malého muža so starostlivo navoskovaným fúzikom. Úplne zbytočná pre fanúšikov detektíva Hercula Poirota, ktorému sa v sláve môže rovnať snáď len Sherlock Holmes. Autorkou románov, v ktorých tento génius vystupuje, je Agatha Christie. Od jej úmrtia uplynulo presne 50 rokov, no Poirot je nesmrteľný.
Agatha Christie zomrela 12. januára 1976 vo veku 85 rokov. Zanechala po sebe 84 detektívnych románov, šesť romantických kníh, 136 poviedok, dve autobiografie a 18 hier. A tiež – ako už bolo povedané – Hercula Poirota, ktorý fenomenálnou dedukciou rozlúštil aj tie najväčšie záhady.
Vďaka Poirotovi si môžeme pripomenúť aj ďalšie výročie – je to presne 100 rokov, čo detektív síce nie po prvý raz, ale v plnom jase očaril čitateľov v románe Vražda Rogera Ackroyda. Christie mala v tom čase už za sebou niekoľko detektívok, no toto dielo bolo jednoznačným prelomom.
Senzačný prelom
Plným právom. Schválne si „Vraždu Rogera Ackroyda“ prečítajte, ak to ešte nemáte za sebou. Je to výnimočná kniha s výnimočnou pointou. Rozuzlenie, teda odhalenie zločinca, vyvolalo rozruch. Vo svojej dobe sa o ňom vášnivo diskutovalo v literárnych kruhoch – odborníci sa nevedeli zhodnúť, či ide o majstrovské finále románu, alebo či si Christie z čitateľov svojím spôsobom vlastne vystrelila.
Autor tohto textu sa, s dovolením, prikláňa k prvej verzii, teda k nedostižnej originalite, ktorou detektívka vrcholí. Pointu sa, pochopiteľne, absolútne neprináleží prezrádzať, autorovi tohto textu – ktorý dielo čítal ako tínedžer – ju však vopred prezradil škodoradostný kamarát. Napriek tomu bola taká fantastická, že som jej odmietal veriť, a práve vďaka tomu som si knihu nesmierne užil…
Užil som si ju, samozrejme, aj vďaka Herculovi. Anglická spisovateľka vytvorila napríklad aj slečnu Marplovú, ďalšiu postavu do panteónu najslávnejších fiktívnych detektívov, no pri všetkej úcte – nad Poirota niet!
Presne pred 100 rokmi začal Poirot naplno rozsýpať po Anglicku svoje francúzske slovíčka (pozor však – bol to Belgičan a častú zámenu za Francúza znášal pomerne nevrlo!). Presne pred 100 rokmi sa však aj v spisovateľkinom živote odohrala dráma, ktorá sa vyrovnala tým, aké dokázala vymyslieť.
Skutočná dráma
V roku 1926 Agatha Christie na 11 dní zmizla a nikto nevedel, kde je. Jej manžel bol dokonca podozrievaný, že ju zabil; neoprávnene, no do veľkej miery za zmiznutie mohol. Agatha sa „vyparila“ zo sveta v dôsledku manželskej krízy, ktorá sa napokon skončila rozvodom.
Mladík venčiaci psa našiel v kroví opustené auto umelkyne, neďaleko sa zlovestne vlnila hladina rybníka, čo dávalo podnet k ďalším temným špekuláciám. Vypuklo masívne pátranie, do ktorého sa okrem iného zapojil aj Arthur Conan Doyle, tvorca Sherlocka Holmesa, a stránky novín mali o čom písať.
Agatha sa medzitým zapísala ako Therese Neele, ktorá pricestovala z Južnej Afriky, v luxusnom hoteli kúpeľov Harrogate. Jej tvár však už bola príliš známa – aj pre chyžnú, ktorá priviedla všetkých samozvaných „Poirotov“ a predovšetkým políciu na správnu stopu. „Spisovateľka bola postihnutá prechodnou stratou pamäti,“ znelo oficiálne vysvetlenie.
Po rozvode v roku 1928 odišla Christie na Blízky východ. Tam sa zoznámila so svojím druhým, takmer o 14 rokov mladším manželom Maxom – zosobášili sa v septembri 1930 a žili spolu 46 rokov.
Štyridsaťšesť rokov je slušná porcia, v tomto prípade však logická, ako vyplýva z vtipného citátu samotnej Christie. Manžel bol totiž archeológ, a to je… „Ten najlepší manžel, akého môže žena mať – čím je staršia, tým viac sa o ňu manžel zaujíma,“ glosovala to umelkyňa.
Kráľovná detektívok
Duchaplná veta, duchaplné písanie. Agatha Christie je právom považovaná za kráľovnú detektívok. Anglická kráľovná ju v roku 1956 (ďalšie okrúhle výročie!) vymenovala za komandérku Rádu britského impéria.
Ako sa však začala celá sláva? S literatúrou Agatha Christie koketovala od mladosti, no najskôr sa venovala poézii. „Myšlienka napísať detektívku mi napadla v čase, keď som pracovala v lekárni,“ spomínala už ako uznávaná autorka.
Police s liekmi, ktoré sa pri nesprávnom dávkovaní môžu ľahko stať jedom, boli jednoduchou inšpiráciou. A tiež požehnanou! Požehnanou pre Agathu a následne pre čitateľov i kníhkupcov, pre ktorých je vydanie jej detektívok stávkou na bestseller: doteraz sa ich predalo viac ako dve miliardy kusov v stovke svetových jazykov.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Filip Saiver.
