To, čo bolo pred pár desiatkami rokov nemysliteľné, sa dnes bežne vysádza v mestách aj na vidieku po celom Slovensku.
Keď sa trochu pozornejšie pozriete na zeleň v meste, rozdiely medzi súčasnosťou a stavom pred tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi sú miestami až do očí bijúce.
Libanonský céder. Foto: Olivier Bezes, Wikimedia
Tradičným drevinám a rastlinám, ako napríklad brezám a smrekom, sa pre zmeny v klíme prestáva dariť.
Záhradníci preto stále častejšie – a medzičasom už aj bez obáv – vysádzajú cédre, photínie, cupressocyparisy či levandule a ďalšie dreviny, ktoré boli predtým v tomto podnebnom pásme nebývalé a ich výsadba sa neodporúčala, alebo sa považovala za extravaganciu.
To, čo v záhradníctve platilo pred pár desiatkami rokmi, sa však zásadne mení.
Tip na čítanie
Ben Wilson: Urban Jungle
Ak vás zaujíma zeleň v meste, prečítajte si knihu Urban Jungle z vydavateľstva barecz & conrad books. Kúpite ju v našom e-shope alebo v kníhkupectvách.
Jej autor Ben Wilson v nej v napätom vzťahu medzi prírodou a mestom hľadá kľúč, ktorý umožní planéte Zem prežiť v období klimatickej krízy. (Rozhovor s autorom si môžete prečítať tu).
Mestské oblasti sú dnes najrýchlejšie rastúcim biotopom na Zemi a konečne sme pochopili, že ľudské inžinierstvo nestačí na to, aby nás ochránilo pred extrémnymi výkyvmi počasia. Ak si skutočne chcete predstaviť mesto budúcnosti, predstavte si menej smart technológií, lietajúcich áut či mrakodrapov a viac kaskádovito rozmiestnenej zelene, strešných fariem, nedbalých mestských lúk či hustých lesov.
Kniha Urban Jungle nás zavedie na miesta, kde prebiehajú snahy o znovuzrodenie mesta: do Los Angeles, kde rieka pochovaná v betóne konečne opäť vychádza na povrch, do New Yorku, kde sa odporná skládka odpadu mení na rozsiahlu trávnatú rezerváciu, či do Amsterdamu – cirkulárneho mesta, ktoré neprodukuje odpad a vyrába si vlastnú energiu.
Urban Jungle ponúka nielen pohľad do histórie prírody v mestách, ale aj úžasnú víziu zelených metropol budúcnosti.
„To, čo sme kedysi čosi považovali za výstrelok alebo čistý nezmysel, je dnes už vo sfére možného. Dnes je jasné, že brezám či smrekom sa u nás prestáva páčiť, pretože trpia suchom, a preto sa posúvajú do vyšších pásiem,“ hovorí Martin Mikulaj z bratislavskej spoločnosti zares, ktorá sa venuje výsadbe a starostlivosti o zeleň.
Namiesto toho sa aj v slovenskom hlavnom meste čoraz bežnejšie stretneme s drevinami, ktoré boli kedysi typické pre oblasti na juhu Európy.
Martin Mikulaj, zakladateľ spoločnosti zares. Foto: Robo Homola
„Keď som pred vyše tridsiatimi rokmi začínal podnikať, vysadiť céder v meste bol problém a ak sa aj vysadil, celú zimu sme sa obávali, či to ten strom vôbec prežije. Dnes sú to najlepšie rastúce stromy v meste,“ hovorí.
Podobne je to aj s výsadbou olivovníkov.
„Ja sám som to kedysi považoval za úplný nezmysel a dlho som s tým bojoval. Lenže posledné roky už sadíme aj olivovníky a darí sa im tu dobre.“ Aj keď, ako dodáva Mikulaj, ešte stále sa môže stať, že príde tuhšia zima a poškodí ich.
Ďalším prípadom zelene, ktorá v našich mestách predtým nebola vôbec vysádzaná, sú takzvané photínie, známe aj ako červienky fraseri, so sýtočervenými mladými listami. V záhradách často plnia úlohu hustých živých plotov.
Do ich výsadby by sa ešte pred pár dekádami v našom klimatickom pásme nikto nehrnul, dnes sú mimoriadne obľúbené a veľmi dobre sa im tu darí darí.
Photinia. Foto: Plantago
Zmenu klímy napokon reflektuje aj mimoriadne obľúbená levanduľa. „V minulosti sa bežne stávalo, že v zime na záhrade všetky levandule vymrzli. Dnes sa jej tu darí fantasticky,“ hovorí Martin Mikulaj.
Ako vysvetľuje, za ostatných tridsať rokov sa klíma výrazne zmenila a do našich končín sa tlačí mediteránne podnebie. Vidieť to napríklad aj na tom, že v oblastiach, kde to predtým bolo nemysliteľné, sa dnes už bežne vysádza vinič – napríklad na strednom Slovensku.
Ako dodáva šéf zaresu, klimatické zmeny sa prejavujú napríklad aj viditeľným úpadkom lesov. Pre meniace sa klimatické podmienky a stále dlhšie obdobia sucha sa stromom darí horšie a sú aj viac náchylné na rôzne škodce a choroby.
