Pevnú vôľu si často spájame s tým, že sami seba nútime do niečoho, čo „by sme mali robiť“. „Takže racionálne vieme, že to je správne, ale vnútorne sa nám do toho nechce. Alebo k tomu dokonca pociťujeme vnútorný odpor, no napriek tomu sa do toho chceme donútiť,“ vysvetľuje psychológ Michal Bača. Ako sa na to pozrieť z inej stránky?
Takéto vynútené záležitosti nás podľa Baču stoja veľa energie, a keď sa nám to nepodarí, tak skonštatujeme, že máme slabú vôľu. Často sa k tomu pripojí aj vnútorný pocit znechutenia zo situácie a zo seba. „V celom procese je až nápadne veľa nepríjemných pocitov a emócií,“ dodáva.
Pri tradičnom pohľade na pevnú vôľu sa snažíme tieto emócie potlačiť, prekonať a dosiahnuť svoj cieľ napriek nim. No čo keby sme sa na to pozreli inak?
Článok je súčasťou februárového seriálu na tému
Ako byť úspešní. Inšpirujte sa s Forbesom!
Úplne inou a oveľa schodnejšou cestou je podľa psychológa integrovať všetky tieto emócie tak, aby slúžili nášmu cieľu. Aby sme ho dosiahli vďaka emóciám, nie napriek nim. „V našich emóciách je skryté veľké množstvo energie a je lepšie, ak ju využívame vo svoj prospech. Nemusíme proti nej náročne bojovať,“ hovorí.
Ale ako dosiahnuť jednotu našich racionálnych zámerov s emóciami?
Nájdite svoje prečo
Prvý krok spočíva v hlbšej rovine – uvedomiť si svoje priority, to, čo je pre mňa skutočne dôležité, čo mi dáva zmysel. „Ide o veci, po ktorých vnútorne túžim a viem, že z dlhodobého hľadiska stoja za to,“ vysvetľuje psychológ.
Napríklad, uvedomujem si svoje zdravotné problémy, nadváhu, sedavý spôsob života, veľa stresu v práci a pochopím, že viac pravidelného pohybu by mi prospelo. Racionálne vtedy chápem, že potrebujem spraviť dôležitý krok v organizácii svojho života.
Snívajte
Druhý dôležitý krok v tomto procese je snívanie. Skúste do svojho plánovania zapojiť imagináciu a predstavujte si, ako to všetko budete realizovať a ako sa pri tom budete cítiť. Všetky veci v živote totiž podľa Baču vznikajú na dvakrát: najprv v našich snoch a predstavách, potom naostro, v realite.
„Niekedy tento krok preskakujeme v snahe urýchliť proces. Dôležité je, aby sme už do predstáv zapojili naše pozitívne emócie, aby sme sa na naše nové aktivity tešili a aby sme si ich spájali s príjemným pocitom,“ vysvetľuje. Výsledkom tohto kroku je slobodné rozhodnutie niečo vykonať, nie nútiť sa.
Psychológ Michal Bača. Foto: archív Michala Baču
Efekt biliardovej gule
S rozhodnutím to však nie je také jednoduché, ako sa môže zdať. Často totiž môže byť len výsledkom podnetov, ktoré na nás doliehajú z okolia či od iných ľudí.
„V živote veľakrát tento priestor medzi podnetom a našou odpoveďou nevyužívame a len reagujeme na veci, ktoré na nás doliehajú – naše správanie pripomína biliardovú guľu, ktorá sa odrazí takou silou a takým smerom, aký náraz, teda podnet, dostane od inej gule,“ hovorí Bača.
Ak si chcete budovať pevnú vôľu, skúste si odpovedať na otázku: Je to to, čo naozaj v hĺbke duše chcem? Skúste zastať, všetko si premyslieť, precítiť danú situáciu a zvoliť si odpoveď, ktorá je vedomá a zrelá – vedome si vytvorte priestor medzi podnetmi a vašou odpoveďou.
„Podstata je v tom, že ak naozaj robíme slobodné a vedomé rozhodnutia, realizujú sa nám oveľa ľahšie a budeme sa do nich menej nútiť,“ vysvetľuje psychológ.
Začnite v malom
Tretí krok je samotná realizácia v súlade s plánom. „Známe je odporúčanie postupných a dlhodobých krokov, aby človek neočakával od seba zázrak na dve doby,“ vraví psychológ.
Ak napríklad začínam behať, postupne zvyšujem zabehnutý čas alebo vzdialenosť, ale nedám si za cieľ maratón za 6 mesiacov – čím nereálnejší cieľ, tým vyššia šanca na zlyhanie.
Kľúčové podľa psychológa je, aby človek pri tejto aktivite vedome prežíval radosť z toho, čo robí. Možno sa vám to zdá pri niektorých aktivitách čudné, veď predsa tradičný pocit pri námahe je nepríjemný. „A presne o to tu ide – robiť veci postupne a s ľahkosťou tak, aby si človek pri aktivite zachoval vnútornú radosť,“ vysvetľuje Bača.
Vďaka tomu dokážete spájať vnútornú radosť nielen s námahou, ale aj s takými vecami ako chlad, hlad, nepríjemné počasie alebo iná nepohoda. Tí, čo dlhodobo otužujú, vedia, o čom je reč.
Robte veci postupne a s ľahkosťou, aby ste si pri aktivite zachovali vnútornú radosť, hovorí psychológ. Foto: Pexels
„Poznám mnohých bežcov, ktorí behajú ‚hlavou‘, racionálne si nastavia ciele a idú za nimi bez vnútornej radosti a pohody. Považujem to za stratený čas, pretože takýto beh ich vo veľkej miere duševne aj fyzicky vyčerpáva a nie regeneruje,“ hovorí psychológ, podľa ktorého je to najrýchlejšia cesta k úrazom a zanechaniu behania.
Najväčší problém však nastáva vtedy, ak človek nedokáže prežívať vnútornú radosť ani počas bežných aktivít, napríklad v práci.
Ak podľa psychológa nedokážeme integrovať svoje emócie v každodennom živote, nedokážeme to pravdepodobne ani pri dosahovaní nových cieľov a budovaní nových návykov. Kľúčom (nielen) k budovaniu pevnej vôle je teda porozumenie vlastným emóciám a zrelá práca s nimi.
Nepreceňujte motiváciu
Pri budovaní nových zvykov je tiež dôležité myslieť na to, že pevná vôľa nie je všetko. Podľa behaviorálneho ekonóma Michala Plevku je jednou z najväčších chýb práve preceňovanie motivácie, ktorá je síce dôležitou súčasťou vytvárania zvykov, ale nie je jediným faktorom.
„Ľudia často hovoria, že keď budú mať dostatočne silnú vôľu a budú dostatočne motivovaní, tak sa im podarí čokoľvek, čo si stanovia. No nie je to vždy tak,“ hovorí. Aj veľmi motivovaní ľudia podľa neho nemusia dosiahnuť to, čo si zaumienia, ak sa spoliehajú len na vôľu, pretože tá sa po čase znižuje.
Namiesto budovania sily vôle by sme si podľa neho mali budovať schopnosť vytvárať si zvyky. Tie totiž fungujú na neurologickej úrovni, čo znamená, že si vieme akékoľvek správanie zautomatizovať do takej miery, že sa naň nemusíme sústrediť, vyvíjať energiu a nemusíme byť veľmi motivovaní. Ak sa vám to podarí, úloha pevnej vôle sa bude postupne znižovať.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
