Nenápadná firma z Modletíc s tržbami presahujúcimi 20,5 milióna eur dodáva diely okrem iných aj najlepším tímom pretekov F1. „Lietajú k nám ich šéfovia a získavame ďalšie zákazky,“ hovorí majiteľ a zakladateľ spoločnosti Sopo Vladimír Olmr. Unikátne súčiastky smerujú prevažne na zahraničné trhy.
Ohýbať drôtik, ukončiť a vziať do ruky ďalšiu súčiastku. Prechádzka výrobnou halou firmy Sopo ukazuje, že podnik stále čiastočne stojí na precíznej ručnej práci. Medzi vozíkmi plnými statorov a rotorov sedia zamestnanci na svojich pracovných miestach a starostlivo ohýbajú medené drôty. Dokončujú tak vinutia pre elektromotory.
„Na tomto statore pracujeme už tri roky a do výroby pôjde až budúci rok,“ ukazuje Vladimír Olmr s tým, že výrobný podnik sa postupne mení na miesto, kde dominuje vývoj. K premene výrazne prispeli zákazky pre tímy formuly 1. „Na špičkových technológiách zbierame know-how, ktoré nám pomáha aj pri bežných priemyselných zákazkách,“ hovorí.
Modletická firma s obratom 22,5 milióna eur vyrába stovky rôznych vinutí pre elektromotory. Diely dodáva najmä výrobcom náradia, spotrebičov, veterných elektrární, elektrobicyklov či priemyselných zariadení. Medzi zákazníkov Sopa patria globálne značky ako Miele, Schneider Electric, Metabo, Festool či Fertig Motors.
„Podieľame sa aj na zákazkách pre klasické monoposty formuly 1 a elektrickú formulu E,“ potvrdzuje generálny riaditeľ Sopa Jan Ondráček. Česi dodávajú kľúčové vinutia motorov tímom, ktoré pravidelne víťazia na okruhoch. „Sú to stajne ako Alpine, no niektoré ďalšie si neželajú byť menované,“ hovorí Olmr s úsmevom. Medzi odberateľmi je aj výrobca z talianskeho Maranella.
Počet zákaziek modletického podniku v motoristickom športe rastie. „Ďalšie stajne prechádzajú k nám a vývoj rozširujeme o nové produkty,“ podotýka Olmr s tým, že do firmy prilietajú šéfovia viacerých vývojových tímov. Vďaka týmto zákazkám sa Sopo dostalo k materiálom pôvodne vyvinutým pre kozmický priemysel a osvojilo si úplne nové technologické postupy.
Keď má Vladimír Olmr vymenovať obdobia, ktoré naštartovali rast jeho firmy, uvádza najmä ekonomickú krízu v rokoch 2008 a 2009.
Skúsenosti z motošportu aj z priemyslu teraz firma využíva pri expanzii do Spojených štátov. „Založili sme pobočku Sopo US so sídlom v Atlante a rokujeme s prvými zákazníkmi,“ hovorí Olmr. Rozhodnutie expandovať do zámoria padlo ešte pred zavedením amerických ciel, takže dnes má Sopo oproti konkurencii náskok.
Hlavným dôvodom expanzie je snaha nasledovať svojich klientov. Aktuálne Sopo vyváža 95 percent svojej produkcie. Medzi jeho kľúčových odberateľov patrí množstvo veľkých medzinárodných firiem so sídlom v Nemecku.
Mnohé z nich už výrobu v Spojených štátoch majú, ďalšie o nej intenzívne uvažujú. „Oceňujú možnosť odoberať vinutia priamo na mieste,“ vysvetľuje Olmr. Sopo preto rozširuje svoj záber – bude dodávať už nielen európskym partnerom, ale vstupuje tiež priamo na americký trh.
Z garáže rodičov do celého sveta
Príbeh firmy Sopo sa pritom začal skromne. Do podnikania sa vyučený elektromechanik Vladimír Olmr, ktorý si neskôr doplnil aj pedagogické vzdelanie, pustil v deväťdesiatych rokoch v garáži svojich rodičov v Modleticiach pri Prahe.
Spočiatku sa cez deň venoval žiakom na odbornom učilišti, večery a víkendy trávil opravami elektromotorov. „Prvé zákazky som mal od miestneho poľnohospodárskeho družstva, pomáhala mi manželka a priatelia,“ spomína.
Zlom prišiel so zákazkou od výrobcu elektronáradia Narex z Českej Lípy. K opravám pribudla výroba súčiastok pre elektromotory. Ďalší rast firmy naštartovalo získanie viacerých významných zákazníkov v Nemecku. Olmr za nimi týždeň čo týždeň cestoval svojím favoritom – z Nemecka do Modletíc vozil komponenty a naspäť hotové výrobky.
Michael Tomeš pre Forbes Česko
Rast firmy bol postupný. „Nikdy sme nikoho nekúpili. Išli sme krok za krokom,“ hovorí Olmr. Spočiatku zákazníci oceňovali najmä nízku cenu výrobkov, no postupne sa Sopo presadilo kvalitou a schopnosťou vyvinúť vinutie na mieru pre akýkoľvek motor. Práve tým si vybudovalo unikátne postavenie na trhu. Dnes vyrába širokú škálu vinutí, ktoré sa líšia priemerom drôtov aj špecifickými výrobnými postupmi.
„Na začiatku sa zákazníci báli, že budeme pracovať aj pre ich konkurenciu. Dnes to, naopak, vítajú,“ vysvetľuje Olmr. Sopo si vybudovalo povesť spoľahlivého partnera, ktorý prísne chráni citlivé dáta. „A keďže pracujeme pre štyridsať top firiem sveta, know-how nového zákazníka vieme obohatiť o naše doterajšie skúsenosti,“ dopĺňa.
Dnes podnik zamestnáva približne 270 ľudí – najmä v Modleticiach, ale aj v Bystřici nad Pernštejnom a v prenajatých priestoroch v Jedovniciach a Nebovidoch. „Sami by sme všetko nezvládli, spolupracujeme aj s približne päťdesiatimi stálymi agentúrnymi zamestnancami, prevažne cudzincami, ale nerobíme rozdiely,“ hovorí Jan Ondráček. V roku 2019 Sopo otvorilo v Modleticiach novú výrobnú halu. „Moderné priestory nám pomohli pri získavaní ďalších zákazníkov,“ dodáva Olmr.
Šéf, ktorý vie odísť v pravý čas
Keď má Vladimír Olmr vymenovať obdobia, ktoré naštartovali rast jeho firmy, uvádza najmä ekonomickú krízu v rokoch 2008 a 2009. „V tom čase sme, žiaľ, museli prepúšťať, ale tí, čo vo firme zostali, sa zomkli. Boli ochotní robiť viac. To nás posilnilo,“ hovorí Olmr.
Ďalšou zásadnou zmenou bolo odovzdanie vedenia firmy profesionálnemu manažérovi Radomírovi Sabelovi. Až do roku 2019 riadil Vladimír Olmr firmu Sopo sám. „Jedného rána sa však zobudíte a uvedomíte si, že môžete byť brzdou. A keď to prijmete, pocítite úľavu,“ opisuje.
S rastom firmy sa Olmr čoraz častejšie ocital za rokovacím stolom s topmanažérmi globálnych spoločností. „Sedeli oproti mne ľudia s diplomami z prestížnych univerzít a skúsenosťami z celého sveta. Bolo potrebné držať s nimi krok,“ spomína. Zároveň však dodáva, že s väčšinou z nich si vytvoril osobné priateľstvá a ľudsky si rozumeli.
Vo vysokokonkurenčnom prostredí však nestačí len intuícia a dobré vzťahy. „Firmy chcú istotu. A tú prinášajú manažéri, ktorí vedia brilantne čítať čísla a riadiť globálny biznis,“ hovorí Olmr. Sám seba opisuje ako človeka, ktorý sa spolieha skôr na pocity. „Radek Sabela, vtedajší CEO, aj súčasný šéf Honza Ondráček však dokážu pracovať s dátami tak, že firmu posúvajú vpred. A to je kľúčové.“
Michael Tomeš pre Forbes Česko
Rozhodnutie stiahnuť sa z vedenia spoločnosti nebolo jednoduché – aj preto, že prišlo v päťdesiatich dvoch rokoch, keď človek zvyčajne ešte nepremýšľa o dôchodku. „Rodinu to prekvapilo. Nechápali, prečo chcem vedenie odovzdať niekomu cudziemu,“ hovorí Olmr. Jeho manželka bola s firmou spätá od samého začiatku a viedla HR oddelenie, obe dcéry v tom čase brigádovali vo firme.
Napokon sa mu podarilo rodinu presvedčiť, že ide o najlepšie možné rozhodnutie. „Bez ich podpory by som sa do takej zásadnej zmeny nepustil,“ priznáva Olmr.
Aj pre zamestnancov bola táto zmena náročná. „V podstate ich prosíte, aby prijali nového šéfa,“ spomína Olmr s tým, že sa stal akýmsi mentorom či sprostredkovateľom medzi pôvodnými a novými zamestnancami, ktorých si priviedol nastupujúci generálny riaditeľ. „Zo začiatku to boli v podstate dva tábory, ktoré hovorili inou rečou,“ podotýka.
Trvalo tri roky, kým sa pôvodný tím a noví manažéri zladili. Napokon sa podarilo nájsť spoločnú reč – a počas celého obdobia odišiel z vedenia len jeden človek.
Ten najlepší do čela
Olmrovo rozhodnutie odstúpiť zároveň naznačilo, ako bude vyzerať generačná výmena vo firme. „Dcéry majú potrebné vzdelanie, ale neťahá ich to k vedeniu firmy. A aj keby chceli, nemajú také skúsenosti ako súčasný generálny riaditeľ. Na čele podniku má stáť ten najlepší možný kandidát,“ vysvetľuje.
Pre dcéry preto vidí vhodnejšiu úlohu v budúcej vlastníckej štruktúre, napríklad v správnej rade. „Môžu si budovať vlastné kariéry, ktoré ich budú napĺňať, a zároveň ostať dobrými majiteľkami. Firma sa pritom bude naďalej spoliehať na profesionálneho CEO.“
Dnes sa Vladimír Olmr do denného chodu firmy veľmi nemieša. „Do výroby chodím len vtedy, keď mi to Honza dovolí,“ smeje sa. Vie totiž, že zasahovať by bolo kontraproduktívne. Generálny riaditeľ Jan Ondráček, ktorý vo firme začínal ako brigádnik a vedie ju od roku 2002, jeho prístup oceňuje: „Občas sa nezhodneme, ale Vladimír nikdy verejne nespochybnil moje rozhodnutie. Takého majiteľa by som prial každému CEO.“
Olmr sa dnes venuje najmä stratégii, víziám a marketingu. „Pripravujeme plán na ďalších päť rokov,“ hovorí. Keďže nemusí riešiť každodenný chod firmy, dokáže o biznise uvažovať s väčším nadhľadom. „Človek už nemá klapky na očiach,“ podotýka.
Okrem Sopa stojí Olmr aj za spoločnosťou České dukáty, ktorá razí pamätné mince a medaily. „Sám som prepadol zberateľstvu, a tak mi napadlo pustiť sa aj do razby. Zakladáme si na tom, že každá naša razba je nielen drahý kov, ale má aj výraznú umeleckú hodnotu – spolupracujeme s najlepšími českými výtvarníkmi a dávame šancu aj mladým,“ opisuje.
Olmr zároveň priznáva, že nie všetko sa mu podarilo. Hovorí tým o ďalšej firme – Top Legends, ktorá vydáva pamätné bankovky. Zatiaľ čo v Česku zožali bankovky úspech, pokus o expanziu do USA nevyšiel. „Ale viem, kto sú moji skutoční priatelia,“ hovorí Vladimír Olmr, ktorý si aj z neúspechu vzal ponaučenie. „Čo vás nezabije, to vás posilní. Hlavné je nevzdať sa, aj keď prídu ťažké časy,“ uzatvára. A dodáva, že kľúčové je získať dôveru zamestnancov – naozajstnú, nie iba predstieranú.
