Úroky na termínovaných vkladoch rastú. Pri trojročnej viazanosti už dosahujú aj tri percentá. Ešte pred nedávnom to bola takmer nula.
O tom, či zvyšovanie bude pokračovať a prečo s ním banky na Slovensku otáľali tak dlho, sme sa rozprávali s Marekom Ličákom, riaditeľom odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska.
V rozhovore sa dočítate:
- Bude rast úrokov na vkladoch pokračovať?
- Podľa čoho sa majú ľudia pri výbere vkladu rozhodovať?
- Ako vyzerá štruktúra zdrojov bánk?
- Čo je za poklesom objemu vkladov v bankách?
- Oplatí sa presunúť peniaze z banky do fondov či akcií?
- Prečo banky začali so zvyšovaním úrokov na vkladoch až teraz?
V akej fáze zvyšovania sa aktuálne nachádzame? Bude rast úrokov na vkladoch pokračovať?
Musíme rozlišovať rôzne produkty. Úročenie bežných účtov sa zatiaľ nepohlo. Pri termínovaných účtoch začali sadzby rásť zhruba v septembri minulého roka. Týka sa to zatiaľ najmä ročných a trojročných viazaností.
Je ťažké odhadnúť, v akej etape zvyšovania sme, no ide o rastovú fázu. Tempo zvyšovania je podobné tomu, akým rastú sadzby na finančných trhoch. Pravdepodobne teda bude ECB pokračovať s ďalším vývojom sadzieb.
Čisto vkladový alebo v kombinácii s investovaním
Podľa čoho sa majú ľudia pri výbere vkladu rozhodovať? Na trhu sú aj ponuky, ktoré kombinujú vkladové a investičné produkty.
Mali by sa pozrieť na štruktúru jednotlivého vkladu. Ako prvé sa na trhu objavili kombinované vklady, ktoré vyžadujú vloženie časti peňazí aj do investičného fondu. V posledných mesiacoch však už banky prichádzajú aj s čistými vkladovými produktmi.
Najprv to boli menšie, teraz už aj väčšie banky. Ide najmä o fixácie na tri roky. Trh sa postupne vyvíja. Rozhodujúca bude konkurencia medzi bankami.
Banky teda medzi sebou súperia o peniaze klientov?
Áno, konkurencia rastie. Otázne však je, či sa im podarí dosiahnuť prílev nových peňazí. Vidíme to aj na príklade iných štátov, či už Česka alebo Maďarska, kde sú sadzby vyššie ako u nás, no banky dosiahli jedine to, že klienti prešli z bežných účtov na termínované. Nový prílev vkladov nenastal.
Bežné účty klesajú
Aký je pre ne výsledok rastu depozitných sadzieb?
Dochádza k zmene štruktúry zdrojov bánk. Pozorujeme to už od septembra 2022. Rastie podiel termínovaných vkladov a klesajú bežné účty. Dnes tvoria ešte stále zhruba 80 percent, no očakávame ich pokles.
Ako vyzerá štruktúra zdrojov bánk?
Dominantné sú vklady. Dlhopisy tvoria len 11 percent. Ich cena však veľmi vplýva aj na vkladové úroky. Dôležité sú trhové sadzby, teda za koľko sa banky dokážu financovať na trhoch. Posledné emisie cover bondov slovenských bánk sa pohybovali na úrovni okolo 3,5 percenta.
Tento prah teda banky pravdepodobne neprekročia ani pri vkladových produktoch?
Áno, je to jeden z indikátorov toho, ako sa budú vyvíjať termínované vklady.
S infláciou sa mení aj správanie
Na jeseň minulého roka došlo po prvýkrát po dlhej dobe k poklesu objemu vkladov v bankách. Bude tento vývoj pokračovať?
Už v posledných dvoch rokoch dochádzalo k spomaľovaniu tempa prírastku nových depozít. Od septembra dochádza, s výnimkou prelomu rokov, čo je tradične silné obdobie, aj k poklesu celkokého objemu. Vidíme to aj na číslach z marca tohto roka. Tento vývoj bude pravdepodobne pokračovať.
Dynamika zvyšovania úrokov na vklaoch je silná, hovorí Marek Ličák. Foto: archív M. LičákaČo je za tým?
Hlavným dôvodom je inflácia. Ľudia potrebujú vykryť časť nárastu výdavkov. Okrem bežných nákupov mnohí peniaze radšej vyberú, keďže reálna hodnota ich vkladov v bankách sa znehodnocuje a minú ich na veci dlhodobej spotreby. Tento trend bude podľa nás s vysokou infláciou pokračovať.
Vybrať z banky a investovať
Dochádza aj k tomu, že ľudia peniaze z bánk vyberú a investujú ich do fondov alebo akcií?
Na Slovensku to zatiaľ nevidíme. Veľa sa o tom hovorí napríklad v USA, kde je ponuka takzvaných peňažných fondov, ktoré odzrkadľujú rastúce výnosy na peňažných trhoch, a preto dosahujú pomerne zaujímavé výnosy. U nás však takéto produkty nemáme.
Keď sa pozrieme na podielové fondy predávané na Slovensku, ich výnosy nie sú ani zďaleka také zaujímavé, aby to bolo pre klientov lákadlom. Zatiaľ teda prenos peňazí z účtov do fondov nevidíme. Odchádzajú najmä do spotreby.
Je úvaha o umiestňovaní peňazí z bánk do investícií správna? Oplatí sa to?
To je ťažké povedať. Každý máme iný rizikový profil. Treba zohľadniť aj to, v akej fáze ekonomického cyklu sa nachádzame. Je pred nami neistota.
Z pohľadu finančnej stability vnímame pozitívne, keď si ľudia nechávajú finančné vankúše, teda likvidné aktíva, ktoré môžu použiť na vykrytie výdavkov – napríklad pri strate zamestnania. Každý sa teda musí rozhodnúť sám.
Kedy by sa mohol bežný bankový sporiteľ dostať do situácie, že mu úrok z vkladov pokryje infláciu?
Na toto nemáme prognózu. Zameriavame sa na vývoj inflácie a tá by mala ísť postupne dole. Odpoveď na vašu otázku však závisí aj od toho, ako banky zareagujú pri úročení vkladov – a to nevieme dopredu predpovedať. Ale dynamika je pomerne silná.
Postupujú opatrenejšie
Banky dlho váhali so zvyšovaním úrokov na vkladoch. Prečo začali až teraz?
Banky sú pri vkladoch vždy opatrnejšie ako pri úveroch. Treba si uvedomiť, že úvery na bývanie sa financujú peniazmi z finančných trhov. Sú to takzvané cover bondy, ktorých ceny išli pomerne rázne hore, čo banky hneď preniesli na nové úvery.
Zvýšenie úrokov z úverov sa navyše prejaví u klientov len postupne. Ide o tú časť portfólia, ktorá sa aktuálne refinancuje. Minulý rok to bolo desať percent, tento rok pravdepodobne ďalších desať percent klientov. Sadzba je pri nových úveroch štyri percentá, no pri stave všetkých, teda aj starších hypoték, je to stále len 1,5 percenta.
Keď však zvýšite sadzbu na vkladoch, najmä pri bežných účtoch, prejaví sa to hneď na celom portfóliu. Hovoríme tu o zhruba 35 miliardách eur na bežných účtoch domácností. Malo by to teda veľký dopad na ziskovosť bánk a riadenie ich úrokového rizika. Preto tá opatrnosť.
