Na Slovensku by ste zrejme nenašli veľa zdravotníckych zariadení, ktorým zobrazovacie technológie nedodala spoločnosť Sofos. Jedna z najstarších IT firiem u nás začínala ako distribútor počítačov ešte v roku 1992. O tom, ako sa im podarilo viac ako 33 rokov úspešne pôsobiť na trhu a prečo k technologickej firme neodmysliteľne patrí dobrá káva, hovorí jej majiteľ a zakladateľ Ján Hoľko.
Záber spoločnosti Sofos je široký – poskytuje IT poradenské služby, dodáva hardvérové zariadenia, riešenia automatizácie výroby a procesov a špecializuje sa aj na kyberbezpečnosť. Na slovenskom trhu zastupuje silné značky svetových výrobcov informačných technológií a jej klientmi sú veľké priemyselné firmy, sektor súkromného zdravotníctva a na základe verejného obstarávania aj štátne inštitúcie.
Foto: archív Sofosu
Firma vznikla v roku 1992 a s rýchlym vývojom technologického sveta sa flexibilne musela meniť aj ona. Odolať turbulenciám, ktoré podnikanie za viac ako 32 rokov sprevádzali, takisto nebolo vždy jednoduché. Podľa Jána Hoľka sa to podarilo aj vďaka jeho silnému záujmu o moderné technológie a neoblomnej povahe dosahovať svoje ciele.
„Pôvodne sme Sofos založili piati spoločníci z rôznych oblastí. Je však normálne, že ľudia majú svoje predstavy o podnikaní alebo jednoducho časom chcú ísť svojou cestou,“ hovorí zakladateľ spoločnosti. A tak je od roku 2007 Ján Hoľko už jediným majiteľom firmy, ktorá sa neskôr pretransformovala na akciovú spoločnosť.
„Možno sa potvrdilo známe pravidlo, že jeden spoločník je v biznise málo a dvaja sú už veľa,“ vraví odľahčene. „Úspech si vyžaduje cieľavedomosť, inovatívnosť a odolnosť; pevne kráčať za cieľmi, nevzdávať sa pri prvom neúspechu a nestrácať pokoru, keď sa darí,“ hovorí o recepte na úspech.
Azda ešte dôležitejším faktorom úspechu v celej histórii firmy sú zamestnanci. Mnohí z nich pracujú v Sofose viac ako 25 rokov. „Hoci je dnes Sofos akciovou spoločnosťou jedného majiteľa, má charakter rodinnej firmy. Nie preto, že členom predstavenstva je aj môj syn Peter, ale vďaka atmosfére, ktorá v nej panuje. Naši zamestnanci nepracujú pre mňa ako majiteľa, ale so mnou pre našich klientov. Aj vďaka tomu u nás zostávajú tak dlho,“ zdôrazňuje Ján Hoľko.
Od skladania k vývoju
V deväťdesiatych rokoch sa podľa Jána Hoľka firme darilo rásť najmä preto, že postsocialistické krajiny vrátane Slovenska boli výrazne poddimenzované z pohľadu informačných technológií. „Chýbali počítačové systémy, preto sme sa v Sofose venovali najprv dovozu počítačových komponentov, distribúcii počítačov a počítačových celkov. Konkrétne išlo o Tulip Computers a DTK. Tie sme na základe dohody s naším dodávateľom aj kompletovali,“ vysvetľuje Hoľko.
Foto: archív Sofosu
„Okrem počítačov však chýbali aj zobrazovacie jednotky a monitory. V tejto oblasti sme nadviazali spoluprácu so značkou Neovo a neskôr aj so svetovým výrobcom profesionálnych a zdravotníckych monitorov, japonskou firmou EIZO. Boli sme však aj distribútorom Digital Computer, Compaq Computer a stali sme sa preferovaným partnerom svetových výrobcov informačných technológií, ako je Lenovo, HP, IBM a Dell.“
V roku 2000 už bol Sofos na trhu pomerne dobre etablovanou firmou. Napriek tomu Ján Hoľko označuje práve prelom milénia za jedno z najnáročnejších období vo svojom podnikaní. „Stále sme si predstavovali, že našou hlavnou cieľovou skupinou budú študenti a mladí ľudia, ktorí si nakúpia rôzne komponenty, doma si poskladajú počítač a potom ho prípadne predajú. Táto éra sa však v deväťdesiatych rokoch nadobro skončila a to nás prinútilo k transformácii z distribučnej spoločnosti na projektovú spoločnosť,“ hovorí.
Aj keď dnes je Sofos akciovou spoločnosťou, vďaka atmosfére, ktorá v nej panuje, má charakter rodinnej firmy.
Dôležitým faktorom bola aj reakcia na narastajúce požiadavky bezpečnosti IT. „Už v roku 1994 sme začali s výskumom vlastného šifrovacieho algoritmu a postupne sme vyvinuli niekoľko aplikácií na šifrovanie dát, mailovej pošty a dát ukladaných na pamäťových médiách. Aktuálne sa venujeme kryptografickým prostriedkom ochrany informácií v postkvantovej dobe, keď dnes známe algoritmy RSA alebo ECC budú kvantovými počítačmi prelomené. Tieto výzvy už klopú na dvere. Ostatná verzia nášho softvérového diela vyvinutého v roku 2023 už kvantovo rezistentné algoritmy na ochranu dát využíva,“ pokračuje majiteľ Sofosu.
Hoci Ján Hoľko v roku 2016 z vedenia firmy odišiel, jej hodnoty podľa neho zostávajú rovnaké. „Neustále stojíme pred dvomi výzvami. Na jednej strane nájsť si zákazníkov, ktorých naša kompetentnosť a solídnosť oslovia, a na druhej strane presvedčiť výrobcov, že na našom trhu je stále dosť firiem, ktorým môžeme moderné technológie dodávať a ktorých zariadenia dokážeme naprojektovať tak, aby boli úspešné,“ vysvetľuje.
Jeho slová potvrdzuje aj Vladimír Lorenc, ktorý je spolu s Milanom Žibritom a Petrom Hoľkom členom predstavenstva spoločnosti. Hoci požiadavky klientov sú podľa neho čoraz náročnejšie, darí sa im napredovať a zlepšovať poskytované služby.
„V priebehu svojej existencie sa Sofos postupne prepracoval k ponuke ucelených projektových riešení, ktoré optimálne reagujú na potreby zákazníka. Návrh hardvéru, jeho softvérového vybavenia a komplexné služby od inštalácie zariadení aj počas ich prevádzky. Chceme tiež pokračovať v riešení kybernetickej bezpečnosti a vo vývoji aplikácií postkvantovej kryptografie. Cieľom je ochrana citlivých dát ukladaných v cloude, v kritických infraštruktúrach a komunikácie v zariadeniach IoT,“ vysvetľuje Vladimír Lorenc.
Foto: archív Sofosu
„Veľmi dobre chápeme, že bez inovatívneho prístupu sa v dnešnom svete prežiť nedá. Naším cieľom je naďalej si udržať status top firmy v oblasti riešení systémov informačných technológií vrátane kybernetickej bezpečnosti,“ dopĺňa Ján Hoľko.
„Sofos už od roku 1994 vlastní budovu na Dúbravskej ceste. Objekt sme pred dvomi rokmi zrekonštruovali podľa mojich predstáv o sídle úspešnej firmy. Jeho aktuálna podoba je zhmotnením môjho sna. Vždy som si hovoril, že neodmysliteľnou súčasťou technologickej firmy musí byť kultivované prostredie, ktoré inšpiruje a kde sa ľudia cítia dobre. K tomu patrí aj priestor, v ktorom sa zamestnanci môžu stretávať navzájom, aj s klientmi,“ vysvetľuje.
Pre majiteľa sa však stal výzvou aj nový sektor podnikania – pražiareň výberovej kávy, ktorú Sofos odkúpil v roku 2020 ako svoju dcérsku spoločnosť, dnes známu už ako Kávoholik, a. s. Rozhodnutie investovať do biznisu s kávou vysokej kvality neoľutoval napriek tomu, že počas pandémie musel Sofos pražiareň kávy do veľkej miery dotovať. „Keď dnes človek príde do našej budovy, pocíti energiu dynamickej profesie IT, ale aj príjemnú atmosféru prostredia a vôňu špičkovej kávy, ktorú považujeme za životobudič,“ uzatvára s úsmevom.
