V auguste na dovolenku nikdy nejazdia. Rodinná firma Topgal z českého Šternberka, ktorá naučila české deti nosiť do školy batohy, práve finišuje hlavnú sezónu. Bryndovci počas viac ako troch dekád vybudovali okolo loga so slimákom s vystrčenými rožkami biznis s dvadsaťmiliónovým obratom, do ktorého sa viac a viac zapája ďalšia generácia.
Vyštudoval fyziku a základy priemyselných technológií, učil na základnej škole v Zábrehu, ešte pred revolúciou si vybavil živnosť, aby mohol pracovať po škole ako murár a privyrobiť si. Životný príbeh Radomíra Bryndu je farebnejší ako ten najpestrejší školský plecniak, ktorý v Šternberku doteraz vymysleli.
S podnikaním v koženej galantérii začínal v roku 1993. Školské batohy prišli až o päť rokov neskôr. „Zložil som si na pečiatke písmenká a vyšiel mi z toho Topgal,“ hovorí usmievavý majiteľ firmy, ktorá si svoje meno necháva už 32 rokov, aj keď sa koženej galantérii dávno nevenuje.
Ako sa Bryndovi podarilo rozbehnúť jeho úspešný biznis? Prečo musel presunúť výrobu do Číny? A čo dnes rodičia najčastejšie riešia pri výbere školského batoha?
Na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia chodili deti do školy s klasickými aktovkami na chrbte. Ako spomína Radomír Brynda, na výber vtedy boli len dve – klasická bravčovina a plastová.
„Aj keď som mal len malý obchodík s topánkami, vždy som vedel, že dôležité pre úspech je počúvať zákazníkov. A vtedy chodili a chceli batohy pre školákov. Tak som ich skúsil ušiť,“ rozpráva príbeh o tom, ako vznikali prvé prototypy.
„S jedným z takýchto batohov s veľkým anglickým nápisom High Performance International som išla do štvrtej triedy,“ vstupuje do rozhovoru Hana Večerková, štíhla tmavovláska, inak aj obchodná riaditeľka Topgalu a najstaršia dcéra manželov Bryndovcov.
S otcom ich spája nielen vzťah k biznisu, ale aj rovnaký úsmev. „Na začiatku školského roka som bola jediná, kto mal batoh namiesto aktovky, ale potom už ich chceli všetci spolužiaci,“ spomína. Do rodinnej firmy naskočila naplno pred jeden a pol rokom a jej hlavnou doménou sú obchodné vzťahy.
Foto: Jiří Zerzoň
Foto: Jiří Zerzoň
Vyštudovala mikrobiológiu na prírodovedeckej fakulte v Brne a viac ako osem rokov sa venovala úplne inému odboru. Manželia Bryndovci sú spoločne akcionári spoločnosti a zároveň rodičia troch dcér. Prostredná je anestéziologičkou v jednej z pražských fakultných nemocníc, mladšia medicínu o rok dokončí.
„Nikdy sme deti nenútili, čo majú študovať. A už vôbec sme ich nenútili, že musia pracovať v Topgale. Som rád, že najstaršia dcéra nazbierala skúsenosti inde, a som ešte radšej, že teraz pracuje tu. Ona totiž premýšľa úplne rovnako ako ja, len v modernom digitálnom poňatí,“ hovorí otec zakladateľ.
Na začiatku bol však pán Brynda na podnikanie úplne sám. Prvé návrhy kreslil na papier so vzorkovnicou textílií. Keď sa mu s batohmi začalo obchodne dariť, narážal na to, že v dielni dokázali vyrobiť len zhruba 1 500 kusov ročne.
V tom období tiež začali spolupracovať so zlínskym Inštitútom pre testovanie a certifikáciu, kde batohy testovali na strojoch, skúmali zaťaženie popruhov, ideálnu šírku ramennej časti, aby bola vhodná pre deti.
Keď však moderné aktovky zdokonalili o dnešné samozrejmosti, ako je pevný chrbát a niekoľko ďalších vreciek, bolo jasné, že v Česku ich už vyrábať nemôžu.
Foto: Jiří Zerzoň
Foto: Jiří Zerzoň
„Na trhu neboli ľudia ani materiál, napríklad vhodné zipsy,“ spomína Radomír Brynda na kľúčové rozhodnutie presunúť výrobu do špecializovanej továrne v Číne. Nachádza sa v regióne Čchüan-čou na východe krajiny, v lokalite, kde je koncentrovaná väčšina výroby koženej a športovej galantérie aj sklady materiálov.
„Nie je to pásová výroba, na jeden batoh potrebujete zhruba sto výrobných operácií,“ vysvetľuje Brynda. S ázijskou produkciou spolupracuje už 25 rokov. „Dodávateľa som vybral s podmienkou, že budeme zasahovať do výrobných procesov. Mali sme veľké šťastie, továreň funguje skvele a tým myslím aj správanie k zamestnancom.“
Na prelome tisícročia biznis rýchlo rástol. Lenže potom prišla prvá veľká kríza. Taká veľká, že firmu takmer stála ďalšiu existenciu.
„Leteli sme hore a potom nečakane spadli dole. Bol som vtedy viac obchodník ako ekonóm a stavil som na spoluprácu s obchodnými reťazcami, čo vo výsledku viedlo k najhoršej kríze, akú som v podnikaní zažil,“ pripomína ťažké roky.
„Predátorský prístup obchodných reťazcov nás zrazil na kolená. Tovar nám po niekoľkých mesiacoch vracali zničený, neplatili včas, vyžadovali dodatočné zľavy. Päť rokov mi trvalo, kým som firmu dal dohromady, stal sa zo mňa krízový manažér. Spoznal som svoje limity, aj to, kam už sa nikdy dostať nechcem,“ opisuje Radomír Brynda najnáročnejšiu skúsenosť v histórii firmy.
Aj neskôr podľa neho prišli nepríjemné chvíle, napríklad keď protimonopolný úrad riešil, ako bude vyzerať cenová politika na tuzemskom trhu.
Firmu však zachránila zásadná zmena obchodnej stratégie v podobe stávky na vlastný internetový predaj. A tento – v tom čase – nevyskúšaný a riskantný krok vyšiel. V Topgale vtedy zostali len tí najvernejší, s ktorými Bryndovci tento rok oslavujú 25 rokov spolupráce.
Foto: Jiří Zerzoň
Foto: Jiří Zerzoň
E-shop medzitým rozšírili na celú Európsku úniu, vlastné pobočky majú v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a veľkou výzvou je pre nich momentálne konzervatívny nemecký trh.
Expedičný sklad aj sídlo majú už desať rokov adresu v novej budove v Šternberku. Rozprávame sa v období pre nich najhektickejšom, pár týždňov pred štartom školského roka. Počas fotenia môžeme pozorovať, ako v sklade balia jeden batoh za druhým a balíky sa potom vŕšia do vysokého kovového boxu.
Expedíciu má pritom Radomír Brynda len kúsok od svojej kancelárie. V nej, priamo nad pracovným stolom, visí obraz nazvaný Bag Factory od Pastu Onera. Napokon, drobnejšie kúsky od toho istého autora visia aj na protiľahlej stene. „Mal som ho rád ešte predtým, než sa z neho stala taká hviezda, a mám ho rád stále,“ hovorí.
Zato fotka na vedľajšej stene pôsobí trochu zvláštne. Na prvý pohľad je zo Spojených štátov. Zobrazuje majiteľa Topgalu stojaceho pred typickou garážou pri svetlom dome so sivou strechou. „To je však nesmierne známy dom a ešte slávnejšia garáž,“ vysvetľuje mi Radomír Brynda, keď sa pri fotke zastavíme.
Nápis na snímke po pár sekundách slúži ako skvelá nápoveď. Stojí tam totiž: 1. apríla 1976, Los Altos, Kalifornia. „To je garáž, v ktorej Steve Jobs začal budovať Apple a ja som sa tam bol pozrieť, keď som navštívil Ameriku. Aj keď ako človek bol možno trochu problematický, ako vizionára ho neskutočne obdivujem,“ vysvetľuje.
Topgal tento rok poslal na trh 110-tisíc batohov. Položiek v ponuke má 480. Minuloročný obrat skupiny dosiahol viac ako osem miliónov eur, EBITDA potom takmer 1,8 milióna eur.
Už dávno necielia len na školákov, ktorých je s klesajúcou pôrodnosťou v Česku stále menej. Vyrábajú batohy pre tínedžerov, majú mestskú kolekciu vrátane batohov na notebooky.
Foto: Jiří Zerzoň
Foto: Jiří Zerzoň
„Rodičia sú dnes oveľa informovanejší a viac riešia materiály. Zaujíma ich napríklad, prečo je jeden typ batoha o dvesto gramov ťažší ako iný, či dávať deťom plastové, alebo antikorové fľaše a koľko vážia,“ upozorňuje Hana Večerková.
Čo sa však tiež mení, je vkus samotných detí. „Už aj starší školáci preferujú čiernu a minimalistický dizajn, to vnímame ako veľkú zmenu a museli sme tomu našu produkciu významne prispôsobiť,“ dopĺňa Večerková.
Firma prešla nedávno dobrovoľnou certifikáciou materiálov, čo môže byť aj odpoveďou na časté otázky rodičov – zákazníkov. GRS, čiže Global Recycled Standard, zaručuje, že použité materiály vznikajú v továrňach, v ktorých dbajú na rovnaké podmienky a vylučujú detskú prácu.
Recyklácii sa však venujú aj inak. Vďaka spolupráci s projektom Šatník organizácie Vesna, čo je brniansky vzdelávací spolok, sa im darí dávať nový život už používaným školským batohom. Cez nich putujú od zákazníkov k deťom zo sociálne slabších rodín.
„Naše batohy vydržia roky, aj keď z nich deti vyrastú. Preto máme veľkú radosť, že na tento projekt zákazníci reagujú a batohy posielajú,“ vyjadrujú sa spoločne Radomír Brynda a Hana Večerková k tomu, čo v ich očiach predstavuje zmysluplnú pomoc ostatným.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Silvie Friedmannová.