V dejinách letectva nie je o záhady núdza. Dodnes nikto nevie, čo sa stalo s Ameliou Earhart, jej navigátorom a lietadlom, na ktorom chcela obletieť svet. Záhadou je aj to, kto bol tajomný D. B. Cooper, ktorý v roku 1971 uniesol lietadlo mieriace do Portlandu, požiadal o 200-tisíc dolárov, potom z lietadla aj s peniazmi vyskočil a zmizol.
Presne pred desiatimi rokmi odštartoval z Kuala Lumpur let číslo MH370 s 239 ľuďmi na palube, ktorého osud je oveľa väčšou záhadou. Lietadlo do cieľa v Pekingu nedorazilo, 39 minút po štarte zmizlo z radaru a už ho nikto nikdy nevidel. Austrália, Malajzia a Čína ukončili oficiálne pátranie v januári 2017, po tom, čo v ňom utopili zhruba 147 miliónov eur.
Roboty na stope
„Hľadanie musí pokračovať,“ vyhlásil malajzijský minister dopravy Anthony Loke. Tamojšia vláda podľa neho obnovila rokovania so súkromnou americkou firmou Ocean Infinity, ktorá stratené lietadlo hľadala po skončení oficiálneho pátrania. Malajzia firme v prípade úspechu ponúkala odmenu 70 miliónov dolárov, no ani roboty od Ocean Infinity v hlbinách Indického oceánu nič nenašli.
Aktuálne prišla firma s tvrdením, že má nové poznatky o tom, kde by sa vrak lietadla mohol nachádzať. Malajzii ponúkli podporu pri ďalšom pátraní aj zástupcovia austrálskej vlády, ministerka zahraničných vecí Penny Wong a ministerka dopravy Catherine King.
Pozostalí totiž dodnes nevedia, čo sa s ich rodinnými príslušníkmi a priateľmi vlastne stalo. Ako môže obrí moderný Boeing 777 plný elektroniky len tak zmiznúť?
Ak niekto pozná odpoveď na túto otázku, tak sú to úrady v Malajzii, no tie ju len tak nezverejnia. Už ich prvá reakcia na krízovú situáciu pred desiatimi rokmi bola tragická.
Nejasnosti od samotného začiatku
Tamojšie záchranné koordinačné centrum o stratenom lete nič nevedelo ani hodinu po tom, čo sa o jeho zmiznutí dozvedeli dispečeri letiska v Kuala Lumpur. Trvalo ešte ďalšie štyri hodiny, kým sa vôbec spustila záchranná akcia, ktorá od začiatku prebiehala na zlom mieste v Juhočínskom mori.
Zúčastnilo sa jej 34 lodí a 28 lietadiel zo siedmich štátov. Zástupcovia malajzijskej armády im z nejakého dôvodu nepovedali, čo zistili z vojenských radarov. Na nich bolo vidieť, že lietadlo sa na hranici vietnamského vzdušného priestoru prudko stočilo na juhozápad. Následne preletelo nad ostrovom Penang, stočilo sa na severozápad a potom zmizlo aj z vojenského radaru.
Šesť dní po zmiznutí priniesol denník The Wall Street Journal správu o satelitnej komunikácii, podľa ktorej bolo lietadlo vo vzduchu ešte dlhé hodiny po tom, ako sa stratilo z radarov. Ukázalo sa, že zamierilo s najväčšou pravdepodobnosťou na juh, v ústrety Indickému oceánu. Malajzijčania však ďalej zahmlievali, ale informáciu nakoniec potvrdili. Pátranie sa potom presunulo z Juhočínskeho mora o niekoľko tisíc kilometrov ďalej.
Pomáha aj lovec legiend
Do pátrania sa zapojil celý rad dobrovoľníkov a tiež amatérsky americký dobrodruh Blaine Gibson, ktorý sa v minulosti v guatemalskej džungli pokúšal vyriešiť záhadný koniec mayskej civilizácie či v etiópskych horách hľadal Archu zmluvy. Skutočný úspech však dosiahol až pri hľadaní strateného letu MH370.
Gibson na to šiel inak, začal prechádzať pláže obmývané Indickým oceánom a hľadať na nich vyplavené trosky. Bez akýchkoľvek hmatateľných výsledkov precestoval Mjanmarsko, Maldivy či Maurícius a neskôr sa dozvedel, že 29. júla 2015 objavila upratovacia čata na pláži vo francúzskom Réunione dvojmetrový aerodynamicky tvarovaný úlomok trupu.
Ukázalo sa, že skutočne pochádza zo strateného lietadla. Gibson okamžite odletel vyspovedať šéfa vojenskej jednotky a potom pokračoval vo svojom hľadaní. Čiastočného úspechu sa dočkal, keď vo februári 2016 objavil ďalší kus strateného lietadla v Mozambiku. Ďalšie úlomky sa mu neskôr podarilo nájsť na Madagaskare.
Pozostalí sa museli zmieriť s tým, že všetci pasažieri zmiznutého letu sú po smrti. Trosky potvrdili to, čo naznačovali už satelitné dáta – lietadlo sa niekde v Indickom oceáne muselo roztrieštiť o hladinu. Napriek tomu, že dodnes nevieme, kde skončilo, o samotnom lete je k dispozícii celkom dosť informácií.
Išlo o únos?
Vráťme sa teda na chvíľu v čase. MH370 odštartoval 8. marca 2014, presne 42 minút po polnoci. Po pol hodine letu sa lietadlo ocitlo nad Juhočínskym morom, na dohľad od vietnamského vzdušného priestoru. „Dobrú noc, malajský let 370,“ rozlúčil sa kapitán letu s riadiacou vežou v Kuala Lumpur. Toto je posledná veta, ktorá z lietadla zaznela. Vietnamským dispečerom sa už lietadlo neohlásilo.
Na ich pokusy o kontakt nikto nereagoval. Ubehlo dvadsať minút. Automatizované odosielanie správy o technickom stave lietadla prebiehajúce raz za pol hodinu zlyhalo, lietadlo bolo odpojené od satelitného spojenia. Pätnásť minút na to, počas manévru nad ostrovom Penang, mobilná veža na pevnine krátko zachytila signál z telefónu prvého dôstojníka.
Potom bolo satelitné spojenie obnovené. Keď sa dispečeri pokúšali lietadlo kontaktovať priamo, satelitný prijímač linku spojil, ale hovor nikto neprijal. Bolo zhruba pol tretej ráno, lietadlo sa už v tom čase vzďaľovalo od pevniny a mierilo do odľahlých končín Indického oceánu.
Podivnú dráhu letu a rádiové ticho nemôže spoľahlivo vysvetliť žiadna zo špekulácií o externých príčinách, ktoré sa po zmiznutí lietadla objavili. Nebola to chyba v kontrolnom systéme, úder blesku, požiar na palube, explózia v nákladnom priestore ani stret s meteoritom. Bol to ľudský zámer.
Niekto jednoducho zariadil, že lietadlo zmizlo. Lenže kto?
Malajskí vyšetrovatelia, ktorí preverili kontakty všetkých pasažierov letu, sa v záverečnej správe prikláňajú k tomu, že išlo o únos. Dávajú to za vinu niekomu, kto bol na palube a lietadla sa jednoducho zmocnil. O tomto závere, ktorý zbavuje viny všetkých, ktorí boli v tú noc za niečo zodpovední, však panujú značné pochybnosti.
Nevysvetliteľné okolnosti
Ak by išlo o únos, únosca by musel presne vedieť, o koľkej vyšle kapitán letu poslednú správu. Stroj totiž zmenil smer prakticky hneď po tom, čo ju vyslal. Navyše by ho musel únosca zabezpečiť, aby posádka nestihla vyslať núdzový signál.
Takže to bol jeden z pilotov? Je nepravdepodobné, že by sa na akcii tohto typu dohodli. Ak za tým bol iba jeden z nich, znamená to, že po zmiznutí letu z radarov bol ten druhý paralyzovaný, mŕtvy alebo nemal prístup do kokpitu.
Nesmieme však zabudnúť ani na 227 pasažierov a ďalšiu desiatku členov posádky, ktorí by si skôr či neskôr pri niekoľkohodinovom lete všimli, že je niečo zle. Vieme, že na palube došlo k dekompresii. V takom prípade sa zo stropu spustia kyslíkové masky, tie však majú zásoby iba na 15 minút na rozdiel od dýchacích masiek v kokpite, ktoré vydržia hodiny.
Pri dlhšej riadenej dekompresii by pasažieri stratili vedomie a bezbolestne skonali. Toto je najpravdepodobnejší scenár toho, ako sa pilotovi, nech už to bol ktokoľvek, podarilo získať absolútnu kontrolu nad lietadlom.
Samovražda pilota, čo okrem seba zabije aj všetkých cestujúcich v lietadle, nie je zas taký výnimočný jav, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Došlo k tomu v roku 1997, 1999, 2013 aj 2015.
Ak sa niektorý z dvoch pilotov MH370 skutočne zabil, ktorý to bol? Mladý 27-ročný kopilot Fariq Hamid, ktorý sa plánoval oženiť? Alebo 53-ročný skúsený a rešpektovaný pilot Zaharie Ahmad Shah, ktorý v Malaysia Airlines pracoval od roku 1981?
Samovražedný manéver
V roku 2018 ukázal expertný tím v austrálskej televízii na kapitána Shaha. Vyslovil hypotézu, že príčinou nehody mohol byť jeho zámerný samovražedný manéver, ktorý sťažoval detekciu letu striedavým prekračovaním hranice Malajzie a Thajska a nakoniec vykonal symbolický prelet nad svojím rodným mestom Penang.
Oficiálna správa malajzijských vyšetrovateľov však kapitána líči ako úplne bezchybného človeka – dobrého pilota a pokojného otca rodiny, ktorý sa rád hrá s leteckým simulátorom od Microsoftu. O tomto svojom koníčku Shah pravidelne písal na rôzne internetové fóra.
Bývalý pilot William Langewiesche však túto predstavu o Shahovi nabúral vo svojom rozsiahlom texte o zmiznutí letu MH370 pre časopis The Atlantic. Na základe rozhovorov s jeho priateľmi ho opisuje ako strápeného osamelého človeka, ktorý sa odcudzil svojej manželke a márne hľadal romantiku inde.
V článku tiež pripomína, že FBI analyzovala dáta zo Zaharieho leteckého simulátora a odhalila, že si na ňom vyskúšal rovnakú letovú dráhu, akou išiel let MH370.
O príčinách tragédie môžeme iba špekulovať a najskôr to nezmení ani prípadný nález čiernych skriniek. Pokiaľ na zázname komunikácie z kabíny nie je konkrétny odkaz od pilota, objasnia tak iba nepodstatné detaily letu, ako napríklad presný čas dekompresie.
Pád letu MH370 s 239 obeťami bol najväčšou tragédiou v histórii malajských aerolínií. Tento smutný rekord mu však dlho nevydržal, štyri mesiace po zmiznutí lietadla zostrelili proruskí separatisti na východe Ukrajiny iné lietadlo Malaysia Airlines s 298 ľuďmi na palube.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Tomanka.