Najväčším investorom do nových projektov v regióne zostala Čína, hoci aj jej kapitálové záväzky sa znížili na 11,2 miliardy eur.
Priame zahraničné investície v Poľsku vlani klesli o 48 percent, zatiaľ čo v Česku sa o 7,9 percenta zvýšili. Do strednej a východnej Európy ako celku potom medzinárodní investori vložili o štvrtinu prostriedkov menej ako v predchádzajúcom roku.
Vyplýva to z prieskumu viedenského Inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdiá (wiiw). Priame zahraničné investície k rastu regiónu prispievajú čoraz menej.
Prílev priamych investícií tak bol v minulom roku na päťročnom minime. Nemeckí investori strácajú záujem, zatiaľ čo rakúski sú veľmi opatrní. Väčšina novooznámených investícií opäť pochádza z Číny.
V porovnaní s rokom 2023 sa objem priamych zahraničných investícií v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe vlani znížil približne zo 100 miliárd eur na viac ako 75 miliárd eur. Tento trend bol obzvlášť zreteľný v Poľsku, z prieskumu sa však zdá, že príťažlivosť pre zahraničných investorov stráca aj Rumunsko, kde sa objem investícií medziročne znížil o 15 percent.
„Kríza v nemeckom priemysle a neistota spojená s druhým funkčným obdobím amerického prezidenta Donalda Trumpa mali v minulom roku na región zjavne veľký vplyv,“ povedala autorka prieskumu Olga Pindyuk z wiiw.
Negatívny trend nasledovala tiež Ukrajina s poklesom investícií približne o 26 percent, aj keď tamojšia situácia je výnimočná vzhľadom na to, že krajina je vo vojne s Ruskom.
Napriek tomu sa vyskytli pozitívne výnimky. Popri Česku rast zaznamenalo Chorvátsko (38,7 percenta), Maďarsko (5,1 percenta), Litva (28,8 percenta) a taktiež Slovensko, kde sa objem priamych zahraničných investícií oproti predchádzajúcemu roku dokonca zdesaťnásobil.
Čiastočne za tým stáli jednotlivé veľké projekty. Medzi takéto príklady patria investície čínskych spoločností do výroby elektromobilov a batérií na Slovensku a v Maďarsku.
0 17,4 percenta viac priamych zahraničných investícií vlani prilákalo tiež šesť krajín západného Balkánu na čele so Srbskom a Severným Macedónskom, ako aj Turecko, kde sa objem investícií zvýšil o 5,5 percenta. To však nič nemení na celkovom negatívnom trende, uvádza autorka prieskumu.
Investície v regióne výrazne obmedzili nemecké spoločnosti. Medzi druhým štvrťrokom 2024 a prvým štvrťrokom 2025 sa objem ich kapitálových záväzkov znížil o polovicu na 5,4 miliardy eur a počet projektov klesol o 21 percent na 203.
Najväčším investorom do nových projektov v regióne zostala Čína, hoci aj jej kapitálové záväzky sa znížili na 11,2 miliardy eur. Približne 70 percent existujúcich priamych investícií však naďalej pochádza z krajín Európskej únie, zatiaľ čo podiel Číny sa pohybuje okolo jedného percenta.
Z ekonomického hľadiska sa priame zahraničné investície stávajú menej dôležitými pre hospodársky rast v regióne, najmä v členských štátoch EÚ. V porovnaní s rokom 2019 sa ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) v mnohých krajinách regiónu znížil.
„Východoeurópsky model rastu, ktorý bol do veľkej miery založený na prilákaní priamych zahraničných investícií, by sa tak v strednodobom horizonte mohol stať zastaraným,“ uviedla Pindyuk. Odporučila preto zvýšiť investície do vzdelávania, do výskumu a vývoja, ako aj cielenú priemyselnú politiku.