Zatiaľ čo Trumpova vláda pokračuje v útoku na elitné vysoké školy, ako sú Kolumbijská univerzita a Harvard, menšie inštitúcie, ktoré prosperovali čiastočne vďaka tomu, že prilákali študentov z krajín mimo Spojených štátov, sa pripravujú na neistú budúcnosť.
Napriek znepokojujúcim titulkom o zásahu proti zahraničným študentom a správam o zamietnutí študentských víz zostáva prezident Stevens Institute of Technology Nariman Farvardin prekvapivo optimistický. A to aj napriek tomu, že dve tretiny zo 6-tisíc absolventov zvyčajne pochádzajú zo zahraničia.
„Je možné, že niektorí študenti z iných krajín, ktorí uvažujú o podaní prihlášky na štúdium v USA, si to rozmyslia. Možno si povedia, že aktuálne prostredie nie je príliš priateľské, ale v tejto chvíli nechcem špekulovať,“ hovorí Farvardin, rodený Iránec, ktorý vedie Stevens od roku 2011.
„Ak sa pozriete na naše údaje z jari, čísla sú prekvapivo povzbudivé.“ Počty prihlásených študentov sa túto jar zvýšili o 35 percent. Podať prihlášky však bolo potrebné do novembra, teda ešte pred Trumpovým volebným víťazstvom. Počet aktuálnych prihlášok sa však zvýšil rovnako o 35 percent.
Kampus Stevensu sa nachádza neďaleko Manhattanu a škola je známa možnosťami stáží a pracovných miest v New Yorku. Farvardinova inštitúcia bude teda zrejme aj naďalej priťahovať dostatok zahraničných študentov.
Zahraniční študenti prinášajú aj polovicu rozpočtu
Iné školy, najmä tie, ktoré sú závislé od školného a každoročne zápasia s finančnými problémami, však môžu byť poklesom zahraničných študentov ochromené.
Americký Forbes oslovil viac ako 22 amerických vysokých škôl, v ktorých zahraniční študenti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu študentov, no len štyri z nich boli ochotné odpovedať – pravdepodobne v obave, že upozornia na svoju ťažkú situáciu.
„Povedať, že inštitúcie sú mimoriadne znepokojené, je slabé slovo,“ hovorí Angel Pérez, generálny riaditeľ Národnej asociácie pre poradenstvo pri prijímaní na vysoké školy. „Všetci vidia, ako sú zahraniční študenti zatýkaní v areáloch (amerických) vysokých škôl a ako sa im vyhrážajú deportáciou. Mladých ľudí, ktorí mali sen prísť študovať do Spojených štátov, to desí.“
Už mnoho desaťročí ponúkajú americké vysoké školy študentom z celého sveta jedinečné možnosti vzdelávania a výskumu. V akademickom roku 2023/24 navštevovalo americké univerzity 1,1 milióna zahraničných študentov – čo je historicky najvyšší počet.
Študenti zo zahraničia sú pre americký trh vysokoškolského vzdelávania skvelými zákazníkmi. Prevažná väčšina z takmer 4-tisíc vysokých škôl v USA je závislá od školného. Zároveň len malá časť domácich študentov skutočne platí plnú cenu školného bez pomoci štipendií.
Platcami plnej alebo takmer plnej ceny sú potom práve zahraniční študenti, ktorí nemajú nárok na americkú federálnu pomoc a zriedkavo dostávajú finančnú pomoc od samotných vysokých škôl.
„Od zahraničných študentov dostanete viac čistého školného ako od domácich študentov. Takže ak (zahraniční študenti) tvoria 5 až 40 percent počtu študentov, pravdepodobne prinášajú 10 až 50 percent z celkových príjmov,“ hovorí Larry Ladd, poradca pre riadenie a podnikanie v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
Aj malé výkyvy môžu byť citeľné
Ak sa počet zahraničných študentov zníži, môže to ohroziť mnohé školy. V 34 vzdelávacích inštitúciách, ktoré sú uvedené nižšie, tvoria zahraniční študenti aspoň 20 percent a školné a poplatky pokrývajú aspoň polovicu ich prevádzkových príjmov.
Hult International Business School v Bostone má zapísaných niečo vyše 3 300 študentov a 70 percent z nich pochádza z krajín mimo Spojených štátov. Prestížna Rhode Island School of Design, známa svojimi umeleckými programami, má zapísaných približne 2 700 študentov, z ktorých 38 percent je zahraničných.
Vysoké školy, ktoré sú závislé od zahraničných študentov
Mnohé z týchto škôl, ktoré sú už teraz v zúfalej finančnej situácii, by mohli čeliť existenčnej kríze, ak sa zníži počet študentov zo zahraničia.
Foto: National Center for Education Statistics, ForbesUS
Na Menlo College v kalifornskom Athertone pochádza štvrtina z 875 vysokoškolákov z krajín mimo USA, predovšetkým z Číny, Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska. Tohtoročné počty prihlášok sú zatiaľ v súlade s minuloročnými, ale zamestnanci škôl pozorne sledujú prípadné zmeny.
„Keďže celková populácia študentov na Menlo je relatívne malá, menej ako 1 000, aj malé výkyvy v počte zahraničných študentov môžu byť citeľné,“ hovorí Tess Rewick, výkonná riaditeľka marketingu a komunikácie na Menlo.
Obavy aj zo streľby na školách
„V posledných rokoch sme od rodičov a uchádzačov počuli obavy týkajúce sa streľby na amerických školách a všeobecné obavy o bezpečnosť študentov,“ hovorí John Enright, zástupca riaditeľa Southern California Institute of Architecture v Los Angeles, kde polovica študentov pochádza z krajín mimo USA.
Inštitút zaznamenal za posledné tri roky pokles prihlášok zahraničných študentov, najmä z Číny. „Nemyslíme si, že to pomáha,“ hovorí Enright o Trumpovej politike.
„Pokles zahraničných študentov je fakt a my musíme nájsť riešenia, aby sme mohli pokračovať vo výučbe,“ hovorí Mikhail Brodsky, prezident Lincolnovej univerzity v Kalifornii. Takmer všetci z 318 postgraduálnych študentov univerzity pochádzajú z krajín mimo USA – predovšetkým z Indie, Nigérie, Nepálu a Thajska – a rovnako aj tretina z 271 ostatných vysokoškolských študentov.
Od začiatku Trumpovho prvého funkčného obdobia sa počet zahraničných študentov na Lincolne zmenšuje, čím sa univerzita dostáva na čoraz nestabilnejšiu pôdu. Počet prihlášok z Číny prudko klesol a prihlášky z Ruska, odkiaľ pochádza Brodsky, takmer úplne prestali chodiť. „Je jasné, že získať americké víza je čoraz ťažšie, takže ľudia nechcú míňať peniaze a čas na podávanie žiadostí,“ hovorí.
„Pokles sa začal v roku 2017, keď bolo zamietnutých veľa žiadostí o víza,“ vraví. S poklesom počtu študentov klesajú aj príjmy zo školného, ktoré tvoria 43 percent ročných kľúčových príjmov univerzity (ostatné príjmy pochádzajú najmä z darov a partnerských programov, uvádza Brodsky).
Budú sa univerzity sťahovať do zahraničia?
Jeden spôsob, ako osloviť viac študentov mimo Spojených štátov, je otvorenie pobočiek v zahraničí alebo vytvorenie možností online vzdelávania. Keď po útokoch z 11. septembra klesol počet zahraničných študentov, viaceré vysoké školy – vrátane American University, Carnegie Mellon University, Georgetown University a New York University – založili kampusy aj mimo USA.
Vysoké školy by sa tiež mohli pokúsiť nahradiť výpadok v počte zahraničných študentov náborom väčšieho počtu študentov zo Spojených štátov, ale tých je už aj tak málo. Počet domácich študentov vo veku vysokoškolského štúdia začína klesať, čo vytvára tlak na každú inštitúciu, ktorá zápasí s nedostatkom študentov.
Dokonca aj tie najvyhľadávanejšie školy, ako je Kolumbijská univerzita, ktoré majú viac uchádzačov, ako by mohli vôbec prijať, by mohli dočasne pocítiť následky, ak klesne počet zahraničných študentov, predpovedá Pérez. Štyridsať percent z 37 954 absolventov a študentov bakalárskeho štúdia Kolumbijskej univerzity tvoria zahraniční študenti.
„Sú to inštitúcie, za prijatie na ktoré by väčšina študentov dala hocičo,“ hovorí, „a ja teraz počúvam, že sú rodičia, ktorí sa začínajú pýtať: ‚Mám poslať svoje dieťa na inštitúciu, ktorá je pod útokom Trumpovej vlády? Je to pre moje dieťa dobrý predpoklad úspechu?‘“
Elitné univerzity s veľkým počtom zahraničných študentov
Na týchto 20 vysokých školách z rebríčka Forbes Top 50, z ktorých niektoré už Trumpova administratíva kritizuje, študuje najväčší podiel študentov, ktorí nie sú občanmi USA.
Foto: National Center for Education Statistics, ForbesUS
Shaun Carver, CEO internátov pri Kalifornskej univerzite v Berkeley, už pozoruje váhanie zahraničných študentov cestovať do Spojených štátov.
Počet prihlášok na nadchádzajúci akademický rok klesol o 20 až 25 percent. „Ľudia ešte čakajú, či im bude príjemné prísť študovať do Spojených štátov, a všetky zmeny, ktoré sa tu odohrávajú, určite neprispievajú k tomu, aby sa zahraniční študenti cítili vítanejší,“ hovorí.
Vzhľadom na to, že väčšina študentov poslala svoje prihlášky na akademický rok 2025/26 ešte pred Trumpovým nástupom do funkcie, zmeny v počte zahraničných študentov zatiaľ nie sú viditeľné, hovorí Pérez. Výpovedné budú pravdepodobne až nadchádzajúce mesiace, keď vysoké školy zverejnia výsledky prijímacieho konania a študenti sa rozhodnú, kam sa prihlásia na jeseň.
Niekoľko krajín vrátane Kanady, Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva vydalo cestovné odporúčania týkajúce sa Spojených štátov, v ktorých varujú svojich obyvateľov predovšetkým pred zadržiavaním osôb na hraniciach, občianskymi nepokojmi, násilím so zbraňami a nepredvídateľným presadzovaním imigračnej politiky.
Péreza na nové cestovné odporúčanie vo svojej krajine upozornila kolegyňa z Austrálie: „Povedala, že ak to bude takto pokračovať, nebude môcť cestovať do USA, pretože jej inštitúcia nezaplatí pobyt a zároveň nebude do Spojených štátov posielať na štúdium ani tamojších študentov.“
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorkou je Emma Whitford.
