Poľsko a Rumunsko nasadzujú americký antidronový systém Merops. Čoskoro by sa k nim malo pridať aj Dánsko. Európska únia chce mať svoje systémové riešenie – s pracovným názvom „dronový múr“ – v prevádzke do konca roku 2027.
„Mať obranu proti dronom už nie je voľba,“ myslí si šéfka únijnej diplomacie a bývalá estónska premiérka Kaja Kallas.
Európa už niekoľko rokov v priamom prenose sleduje, ako drony ovplyvňujú moderné vojny. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ich význam na bojisku výrazne vzrástol a vývojový cyklus sa na ukrajinskej, ale aj na ruskej strane extrémne zrýchlil.
Viac ako dvadsiatka ruských dronov, ktoré v septembri doleteli do Poľska, všetkým ostatným krajinám v Európe pripomenula, že sme voči dronovej hrozbe dosť zraniteľní. Odvtedy došlo na kontinente k ďalším desiatkam incidentov s neznámymi dronmi lietajúcimi okolo letísk a kľúčových leteckých základní.
Pár desiatok bezpilotných lietadiel dokáže európska protivzdušná obrana bez problémov zneškodniť, ak by bolo treba. Otázkou je, čo by sa stalo, keby ich zrazu priletelo oveľa viac.
Vojenskí experti upozorňujú, že európska protivzdušná obrana je dimenzovaná skôr na ničenie nepriateľských rakiet a lietadiel. To je však úplne iný typ cieľa ako ľahký dron letiaci nižšie a pomalšie. A veľmi to nevychádza ani z finančnej stránky – v septembri v Poľsku lietadlá F-16 a F-35 likvidovali ruské drony za pár desiatok tisíc dolárov raketami za milióny dolárov.
SITA, AP
Odhaduje sa, že Rusko momentálne produkuje svoje „kamikadze“ drony inšpirované iránskymi šáhidmi v počte dve až tri tisícky mesačne. Čo Európu z vyššie opísaných dôvodov, pochopiteľne, znervózňuje.
Ťažko sa brániť
„Severoatlantická aliancia by sa len ťažko bránila rozsiahlej a koordinovanej dronovej kampani zo strany Ruska,“ varuje analytik Rafael Loss z think tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). „NATO by sa však snažilo zo všetkých síl vyhnúť vtiahnutiu do ‚opotrebovacej‘ dronovej vojny, aká charakterizuje frontovú líniu na Ukrajine od jesene 2023,“ dodáva Loss.
Drony neznámeho pôvodu, ktoré v uplynulých týždňoch vyradili z prevádzky viac európskych letísk (čo je veľmi drahý problém), európsku nervozitu len zvýšili. „Že budeme musieť posilniť obranu proti dronom, je zrejmé. Zároveň si však musíme pripustiť, že ani extrémne výdavky v tejto oblasti na sto percent neeliminujú túto hrozbu,“ napísal nedávno expert na vojenstvo Jan Kofroň.
„Je veľmi pravdepodobné, že nakoniec zistíme, že je pre nás jednoduchšie vyrobiť – podobne ako to robia Rusi – tisícky našich vlastných dronov, ktorými by sme v prípade konfliktu zasiahli protivníka,“ dodal.
Výroba beží
Produkcia dronov v Európe už pre vojnu na Ukrajine značne nabrala na obrátkach. Nemecký Rheinmetall dokončil expanziu závodu v Taliansku, ktorý chrlí samovražedné drony Hero. Pred mesiacom spoločnosť uviedla, že má nevybavené objednávky v hodnote dvesto miliónov eur naprieč ôsmimi európskymi krajinami. Poľská armáda si v máji objednala desaťtisíc kamikadze dronov.
Unsplash, Sergey Koznov
Nemecký výrobca bezpilotných lietadiel Quantum-Systems plánuje tento rok vo svojej továrni priamo na Ukrajine produkciu zdvojnásobiť. Ďalšie drony získa Kyjev od Veľkej Británie, ktorá ich chce do apríla budúceho roka dodať napadnutej krajine stotisíc.
Význam dronov počas vojny na Ukrajine extrémne vzrástol a ich vývojový cyklus (vrátane protidronových prostriedkov) nabral šialené tempo. Krížom-krážom nad frontovou líniou dnes lietajú desiatky tisíc relatívne lacných a ľahko použiteľných strojov, ktoré zhromažďujú informácie, určujú pozície, narážajú do nepriateľských cieľov alebo na ne zhadzujú bomby.
Dve tretiny škôd
Podľa think tanku Royal United Services Institute súviselo začiatkom roku 2025 s ukrajinskými dronmi 60 až 70 percent všetkých škôd a zničených kusov ruskej techniky. Rusko dokáže vďaka bezpilotným prostriedkom Ukrajinu zasypávať ničivými masovými náletmi.
„Obe krajiny boli donútené extrémne prispôsobiť výrobné kapacity. Je to niečo, čo členovia NATO replikujú len veľmi ťažko. Okrem iného pre praktiky, ako je umiestňovanie RPG munície na FPV drony, čo by bolo považované za nebezpečné v akomkoľvek inom kontexte, než je horúca vojna,“ hovorí Loss.
„Vývojový cyklus sme určite schopní replikovať. Aj získavať nejaké poznatky, ale Rusi aj Ukrajinci si niektoré veci budú chrániť. Ukrajincom podľa mňa dochádza, že pri troche šťastia to môžu byť oni, kto bude po vojne odovzdávať know-how,“ dodáva Kofroň.
Z fariem do vojny
Firmy zo zvyšku starého kontinentu medzitým robia, čo môžu, aby inovácie ukrajinskej konkurencie v dronovom segmente dohnali.
Nie je tu núdza o sľubné technologické startupy, ako je napríklad už spomínaný nemecký výrobca Quantum-Systems, ktorý začínal pred desiatimi rokmi s poľnohospodárskymi dronmi a po vypuknutí vojny na Ukrajine pridal aj dvojaké využitie – na civilné a vojenské účely.
Quantum-Systems aj etablovaný portugalský výrobca dronov Tekever v máji dostali od investorov stovky miliónov eur a valuácia oboch firiem prekonala miliardu eur.
AI a drony
Silní investori kryjú chrbát aj nemeckému deep techu Helsing, venujúcemu sa vývoju systémov umelej inteligencie a autonómneho jazdenia, ktorý prototyp svojho útočného dronu testuje v bojoch na Ukrajine. Helsing, založený až v roku 2021, má po poslednom investičnom kole valuáciu zhruba dvanásť miliárd eur.
Nedá sa zabudnúť na českého výrobcu bezpilotných lietadiel Primoco, ktorý v Česku vyvinul vlastný dron na zelenej lúke a tento rok dokončil náročný proces vojenskej certifikácie podľa štandardu NATO. V marci sa ich model One 150M stal jediným v kategórii stredne ťažkých dronov do 150 kilogramov, ktorý má vojenskú certifikáciu podľa štandardu NATO STANAG 4703.
Väčšina súčiastok väčšiny komerčných systémov pochádza z Číny.
Okrem toho disponuje Európa celým radom etablovaných výrobcov dronov, ako sú francúzske spoločnosti Thales a Parrot, švédska firma Saab alebo Leonardo z Talianska.
„Európa škáluje produkciu dronov aj protidronových systémov. Ale rovnako ako v iných oblastiach obranného priemyslu, aj tu sa európske firmy stretávajú s prekážkami v dodávateľských reťazcoch. Väčšina súčiastok väčšiny komerčných systémov pochádza z Číny,“ upozorňuje na možné úskalia Rafael Loss.
