Už raz si to vyskúšal. Pred viac ako 25 rokmi zakladal značku s outdoorovým oblečením Bushman, vybudoval firmu doslova od nuly. A teraz na to ide znova.
Kapitolu s názvom Bushman Jindřich Melichar uzavrel vlani v apríli, väčšinu svojho podielu predal a všetku svoju pozornosť sústredí na nový biznis. S pár priateľmi sa v startupe Goodped pustil do výroby elektrického mopedou Mopedix.
Na začiatku pritom bola recesia. Celá operácia sa začala pred niekoľkými rokmi v českej obci Zaječice neďaleko Prahy, keď založili v krčme gang ZZ Corps Bandidos Locales so zajacom v znaku ako odpoveď na proputinovskú motorkársku skupinu Noční vlci.
„Vadilo nám, ako sa tu v Česku rozťahujú a podnikajú rôzne jazdy. A tak sme si povedali, že ich budeme prenasledovať a pokojne si to s nimi rozdáme,“ spomína Jindřich Melichar.
Spoločné výpravy do zahraničia
A aby celému nápadu dodali aj trochu vtipu, namiesto silných mašín si zaobstarali moped, presnejšie Manet Korado. Na nich sa dokonca s ruskými motorkármi predvlani stretli v Bubenči (okrajová časť Prahy, pozn. ed), na mieste odstránenej sochy sovietskeho maršala Koneva.
Mopedový gang je ale inak mierumilovný. Zo začiatku partia kamarátov podnikala výpravy v Česku, neskôr zamierila aj za hranice, napríklad do Portugalska alebo Sardínie. A v hlavách sa im už rodil nápad na vlastný moped.
„Manety sme neustále servisovali. Jazdilo sa nám na nich síce dobre, ale stále neboli také pohodlné, ako by sme potrebovali. A tak nám napadlo vyvinúť a vyrobiť si vlastný,“ rozpráva Jindřich Melichar.
V spolupráci s technickou univerzitou
Prvý stroj vznikol úpravou rámu starého mopedu, na ktorý dali veľké kolesá a z pekáča na hus urobili kryt na baterku. To už je však minulosťou, aj keď na tomto výtvore stále ešte Jindřich Melichar občas doma jazdí.
Dnes, po viac ako dvojročnom vývoji, vyrábajú v dielni v areáli benešovského pivovaru moped, s ktorým chcú preraziť aj za hranicami. Spolupracovali na ňom s vývojármi z libereckej Technickej univerzity, ktorí sa podieľali na elektrickej výbave mopedu od motora cez riadiacu jednotku s displejom až po batériu od českého výrobcu, ktorá má kapacitu 45 ampérhodín.
„Štandardná nabíjačka dodá mopedu energiu na sedem a pol hodiny, turbo dobije motorku do plnej kapacity za dve a pol hodiny,“ hovorí Pavel Jandura z Technickej univerzity.
V pláne je aj moped na benzín, ale jeho výroba je pomerne náročná, aj keď už majú postavený prototyp. „Ten proces je dosť zložitý, len pri elektromopede sme strávili pol roka homologizáciou, kým sme všetko doladili,“ podotýka Melichar.
Keď dôjde baterka
O Mopedixe rád hovorí ako o motorke na biopohon. Okrem baterky je totiž vybavený aj pedálmi. Dôvody sú pre to rovno tri. Prvým je nostalgia, pretože Manet ich mal tiež, druhý, že motocykel s pedálmi nemusí ísť na technickú kontrolu a ten tretí je zásadný.
„Keď dochádza batéria a dostanete sa do núdzového režimu, tak stále vám to dáva nejaký výkon a vy si prišľapávate a predĺžite si tým dojazd. Máte k dobru šesť až osem kilometrov v núdzovom režime, aby ste sa dostali k zásuvke alebo domov,“ vysvetľuje Melichar.
„To je výhoda oproti Muskovej Tesle. Keď tej dôjde baterka, musí sa tlačiť, my pri tom ešte môžeme trochu šliapať,“ dodáva s úsmevom.
Doteraz je vyrobených okolo štyridsať mopedov, na tento rok ich je v pláne asi 300, na ten budúci ďalšie stovky. Väčšina dielov pochádza z Česka, asi 80 percent. Ide o najväčšie diely, ako je rám, zadná vidlica, riadidlá, kufríky, držiak na baterku, nosič alebo sedadlo a batéria. Elektrické komponenty a napríklad aj brzdy dováža Goodped zo zahraničia.
Investícia spojená s vývojom, testovaním aj nákupom strojov na zváranie dielov, ktoré prebieha roboticky, dosiahla skoro 250-tisíc eur. S výrobou pomáha aj investor Jan Pačes z firmy 2JCP. Bez jeho nadšenia a viery, že sa dielo podarí, by sa podľa Jindřicha Melichara plnili sny oveľa horšie.
„Sme na začiatku, oslovujeme našich partnerov, objednávok máme zatiaľ asi na 130 kusov. Doteraz sme boli limitovaní tým, že sme nemali homologizáciu, teraz dúfame, že sa to celé rozbehne,“ hovorí Melichar a zdôrazňuje, že nechceli urobiť projekt na jeden rok, ale na 10-15 rokov.
Flexibilný a poctivý
Konštrukcia je navyše vymyslená tak, aby sa k nej dala pridať sajdkára, a mohla tak vzniknúť trojkolka. Pod rám je možné zavesiť motor s menšími úpravami, takže veľa súčiastok je možné modifikovať, a tým sa moped stáva dosť flexibilný.
Stroj by mal uviezť pohodlne dvoch ľudí, testovaný je na nosnosť 180 kilogramov, znesie však až 200. Ale kvôli nosnosti pneumatík je zhomologizovaný na 176 kilogramov a napriek tomu ide o moped s najväčšou nosnosťou na svete, ktorý môže ísť rýchlosťou štyridsať aj šesťdesiat kilometrov za hodinu.
Vyrábaný bol ale hlavne ako motorka do mesta. A kto ju bude chcieť, musí si pripraviť minimálne 5400 eur.
Cena podľa Jindřicha Melichara zodpovedá kvalitnému spracovaniu a dielom. „Snažíme sa to robiť poctivo, výrobné náklady sú vysoké. Jasne, mohli by sme ich znížiť tak o dvadsať percent, ale na úkor kvality, a to my nechceme. Keď sa na to pozriete, je v podstate nezničiteľný. Je to vlastne ohnutá rúrka, v ktorej sú vedené všetky káble, kde nemá čo spadnúť alebo sa rozbiť,“ hovorí Melichar.
A dodáva, že nedávno s mopedixom absolvovali 140 kilometrov dlhú trasu cez Maďarsko a stroj bez problémov vydržal. A zvládol aj náročnejší výjazd na liberecký Ještěd do výšky 1012 metrov nad morom, ktorý motorkári na mopedoch podnikli pred pár dňami.
Ako na koni či na poriadnej motorke
Čo chcú výrobcovia motorky ešte dodať, sú zvuky. A to také, ktoré si zákazník sám vyberie. Napríklad zvuk konských kopýt, húkanie vlaku alebo lietadla či silnej motorky.
Nevýhodou elektrovozidiel je totiž ich tichá prevádzka. To, že nie sú počuť, môže byť často v meste nebezpečné predovšetkým pre chodcov. Preto vymysleli s jednou pražskou firmou také technologické riešenie, vďaka ktorému bude možné moped ozvučiť, pokiaľ si vodič túto možnosť zapne.
Podľa priemyselného dizajnéra Vlastimila Bartasa z UMPRUM, ktorý stojí za vizuálnou podobou mopedu, bolo asi najväčšou prekážkou vymyslieť, aby dobre vychádzala ergonómia, obratnosť a stabilita motorky.
Spomaliť a užívať si okolitý svet
„Experimentovali sme aj s tým, že by sa napríklad baterka rozdelila na dve časti, aby bola menšia – kvôli voľnému miestu. Ale pretože potrebujeme, aby sa dala pohodlne pretiahnuť noha na druhú stranu a nemusela sa prehadzovať ako cez sedlo, nechali sme ju nakoniec tak, ako je,“ priblížil dizajnér. Ten spolupracoval aj na podobe doplnkov, napríklad tašiek alebo chladiaceho boxu.
Podľa Jindřicha Melichara je jazda na mopede životným štýlom. Človek na ňom spomalí a začne viac vnímať svet okolo seba. Dúfa preto, že zákazníkov si nájde hlavne medzi ľuďmi, ktorí sa nechcú stále len za niečím hnať, ale chcú si hlavne robiť radosť.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Jana Pšeničková.