Ich knihy sa „rozchytajú“ počas niekoľkých dní, grafiky do hodiny. Občianskemu združeniu Čierne diery sa naďalej darí, tento rok má na konte ďalšieho CE ZA AR-a a pokračuje v obnove schátraného kaštieľa.
Slovenský fenomén Čierne diery má za sebou veľmi úspešné obdobie. Tomuto občianskemu združeniu sa totiž opäť podarilo úplne vypredať ich rovnomennú knihu, už druhú v poradí – Čierne diery 2: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska.
Za krátky čas si tak 8-tisíc kusov publikácie za 55 eur našlo svojich majiteľov, a to dokonca bez akejkoľvek reklamy.
„Z toho väčšina sa nestihla dostať ani do kníhkupectiev, ale ľudia si po ne prišli do nášho malého ateliéru v kultúrnom centre Nová Cvernovka,“ dodáva Martin Lipták, spoluzakladateľ združenia.
Na 400 stranách sa im podarilo zdokumentovať históriu našich industriálnych areálov a dôsledkov niekdajšej priemyselnej výroby na životné prostredie. Nechýbali ani pamiatky ľudového staviteľstva na vidieku alebo schátrané šľachtické sídla.
Jedna z kapitol je dokonca osobitne venovaná prírodným úkazom a stopám človeka v Slovenskom krase.
To, že kniha, v ktorej sa striedajú lokality ako Gemer, Spiš, Novohrad, Žitný ostrov či Záhorie, sa predáva rovnako dobre ako napríklad beletria, pripisuje Lipták rokom práce v teréne a komunikácie s fanúšikmi.
Mnohí z nich si dnes už spomínané tituly môžu kúpiť len z druhej ruky, často aj za desaťnásobok pôvodnej ceny. Podobne je to aj v prípade obľúbených printov z portfólia občianskeho združenia.
Tisícky ľudí v rade
Je pritom v podstate vecou náhody, Aký motív grafík vyjde najbližšie. Naposledy to bola počas posledného novembrového piatku (25. 11.) Univerzita Komenského v Bratislave od Michaely Chmelíčkovej. Dvesto kusov, každý za 100 eur, zmizlo do hodiny.
„Nemáme edičný plán a snažíme sa fungovať nezávisle od vonkajších očakávaní. Neohlasujeme to vopred,“ pokračuje Lipták s tým, že na ich e-shope sa vždy vypredajú takmer okamžite.
Fanúšikovia ich však môžu občas stretnúť, keď idú inkognito do terénu, postavia sa k pamiatke, rozbalia grafiky a: „kto nás spozná, ten nás spozná a možno sa poteší. Tiež to musíme robiť bez informovania vopred, pretože naposledy na bratislavskom Dobrom trhu na nás stálo v rade niekoľko tisíc ľudí,“ spomína Lipták. Zároveň vysvetľuje, že odvtedy sa Čierne diery trochu viac skrývajú.
Odkedy združenie v roku 2015 kúpilo svoj japonský risografický stroj, vytvorilo v spolupráci s viac ako 89 dizajnérmi, ilustrátormi či výtvarníkmi viac ako 280 motívov. Tých majú neustále rozpracované desiatky, niektoré z nich sú dokonca hotové aj roky a čakajú na svoju chvíľu.
Ocenenia pred otvorením
Aj vďaka takému obrovskému záujmu o ich tvorbu sa napríklad Čiernym dieram podarilo prenajať si schátranú časť kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, pre ktorú nebol žiadny projektový zámer, a v spolupráci s architektmi 2021 a stolármi Dielňa Haus dovnútra umiestnili presklené bunky.
Návštevníci si tak budú môcť rezervovať noc v kaštieli a zažiť ho v autentickej podobe od výzdoby z 18. storočia až po surové zásahy socializmu. Bunky budú otvorené pre kohokoľvek zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok na ďalšiu údržbu kaštieľa.
„Sú umiestnené citlivo, aby nezasahovali do konštrukcií a umožnili obnovu tejto časti kaštieľa – ak k nej niekedy príde. Celý projekt je gestom, ako možno oživiť ruinu pamiatky, aj keď práve nie sú k dispozícii milióny eur,“ konštatuje Lipták.
Bunky v kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Foto: Vladimír Eliáš (5 fotografie)
Na Slovensku pritom podľa neho chátrajú desiatky podobných kaštieľov a na obnovu mnohých sa nikdy nenájdu potrebné financie. „To však neznamená, že nemôžu byť využité inými spôsobmi. Aspoň dočasne.“
Na realizácii spolupracovali aj s miestnou komunitou. Od roku 2015 totiž opravovali kaštieľ miestni Rómovia vďaka štátnemu programu. Tí sa stali novými spolupracovníkmi, prevádzkarmi a možno aj sprievodcami.
„Milé je, že projekt už získava ocenenia a koluje v médiách, ale zatiaľ sme ho oficiálne nespustili. Než sme stihli dokončiť posledné papierovačky, prišla zima, takže prvé rezervácie spustíme na jarné termíny,“ dopĺňa Lipták.
Mikrohotel v čase
Revitalizácia Coburgovského sídla, na ktorého financie čerpali práve z predaja kníh či printov, tento rok získala aj Cenu za architektúru – už druhú v poradí – v kategórii Fenomény architektúry.
Krátko potom ešte získali dve Národné ceny za dizajn a ďalšiu Cenu profesora Martina Kusého od Spolku architektov Slovenska.
Porota Ceny za architektúru pod záštitou Slovenskej komory architektov kaštieľ okomentovala ako unikátny „mikrohotel“ v čase, kde sa návštevník stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky.
„Snažíme sa len dobre robiť svoje poslanie a teší nás, keď to ľudia oceňujú. Možno práve to je pointa,“ reaguje Lipták a zároveň dodáva, že „OZ-tko“ nemôže vyriešiť systémové problémy pamiatok na Slovensku. To je úloha štátu.
„Môžeme však nadchnúť množstvo ľudí okolo nás, aby sa začali zaujímať o svoje okolie, vytvárali spoločenskú objednávku a tlak. A skutočne – viacerí si po našom vzore kúpili historický objekt a pustili sa do jeho obnovy.“
Z fanúšikov spoluzáchrancovia
Na otázku, či nezvažujú aj spoluprácu s investormi, odpovedá Lipták jasne. „Priamo alebo prostredníctvom reklamných agentúr nás už oslovili rôzne developerské spoločnosti, výrobcovia mobilných telefónov, banky a tak ďalej, ale snažíme sa pracovať nezávisle.“
Popularizovať naše kultúrne dedičstvo tak chcú aj najďalej sami s podporou tisícov zberateľov a zberateliek. V istom zmysle ide o neustály crowdfunding.
Len v pandemickom roku 2020 vyzbierali zhruba 200-tisíc eur na rôzne dobročinné projekty aj pre iné združenia.
„Zároveň, hoci robíme dobročinné veci, dbáme na to, aby boli všetci autori a autorky dobre honorovaní. Takto fungujeme už roky a niektorí fanúšikovia sa s nami pustili aj do väčších projektov,“ dodáva Lipták.
Napríklad si niekoľko z nich spoločne s Čiernymi dierami kúpili byty v historickom dome v Betliari.
Nie však preto, aby v nich mohli bývať, ale aby ich poskytli do nájmu za nižšiu než trhovú cenu ľuďom, ktorým to pomôže, alebo ktorí pomôžu regiónu. „Tento vzťah s našimi čitateľmi je pre nás nenahraditeľný.“
A na čo sa môžu nadšenci tohto združenia tešiť v najbližšej dobe? V pláne sú tri nové knihy, jedna z nich napríklad dokumentuje starú bratislavskú dlažbu. Na nej sa podieľa aj Štefan Cipár z instagramového profilu beautifulbratislava a historička Julia Itin.
Taktiež prebieha okrem rekonštrukcie kaštieľu v Jelšave a bytov v Betliari aj revitalizácia baníckeho domu Smolníckej Hute na Spiši.
O Čiernych dierach
Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná – od bývalých tovární cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry.
Historické stavby zobrazujú na grafických dielach, ktoré sa stali súčasťou zbierky Slovenskej národnej galérie. Reportáže a výskumy spracúvajú do kníh v zbierke Slovenského múzea dizajnu.
Tisíce zberateliek a zberateľov umožňujú združeniu finančne sa angažovať v oblasti kultúry a charitatívnej práce.
Členovia združenia sú Martin Lipták, Michal Tornyai, Lívia Gažová, Andrej Sarvaš, Lukáš Patera, Barbara Kowalczuková a Miroslav Beňák.
