Do rezortu v srdci Javorníkov, ktorý vybudoval zakladateľ Ovečkárne Martin Bernátek s manželkou, pribudla kaviareň. Nesie názov Dušička a odráža celú filozofiu komplexu ubytovania v tradičných chalupách: „Zastav sa a zaži niečo obyčajne dobré.“
„Buď zdráv“. To je nielen miestne heslo na wifi, ale aj myšlienka, ktorá stojí za novým podnikaním manželov Martina a Lucie Bernátkovcov. Má aj ďalšiu rovinu, môže byť odkazom na biznis s potravinovými doplnkami OlaOla, do ktorého sa Martin Bernátek po predaji Ovečkárne pustil.
Tu vo Veľkých Karloviciach, v horách na hranici so Slovenskom, sú takéto myšlienky len penou oblakov. Alebo vaším kapučínom, ktoré vám pokojne aj z niekoľkých typov rastlinného mlieka pripraví Lucie Bernátková.
„Vedela som, že to bude veľká výzva,“ spomína na začiatky budovania celého rezortu. Pôvodne si tu chceli kúpiť len chalupu pre seba, nakoniec však skončili tak, že kúpili areál, do ktorého sa zmestí až sto ľudí.
Za výberovou kávou a domácimi lahodnými zákuskami, v ktorých sa snúbi krém, ovocné peny aj čerstvé ovocie, nemusíte utekať na Čeladnú. A, samozrejme, všetky možné frgále, také, ktoré vás donútia zabudnúť na diétne opatrenia a počítanie kalórií. Neochutnať tu frgál je svätokrádež.
Pred niekoľkými týždňami teda Bernátkovci otvorili Dušičku, kaviareň, ktorá vznikla z bývalej spoločenskej miestnosti. Miešajú sa v nej rustikálne prvky spojené so svetlým drevom aj tie súčasné, vrátane kachľového baru a svietidla v tvare písmena „m“ v modrej, ktorú ľudia znalí trendov a umenia nazývajú Yves Klein Blue. No je to aj odtieň modrotlače, modrého podkladu a bielych kvietkov, ktorý je typický pre tento kraj.
Na jeho históriu aj tradíciu je Martin Bernátek patrične hrdý. „Vnímame to tu ako modrú zónu, miesto, kde je pokoj pre vašu dušu a ktoré je spojené s čistou prírodou a dlhovekosťou. Na stres vám nepomôže ashwagandha, príďte k nám na Valašsko,“ vyzýva podnikateľ.
Spolu s manželkou a malými deťmi tu pôsobia ako starousadlíci a počas krátkeho pobytu si k nim človek skutočne vytvorí vzťah.
Sympatické je, že Martin Bernátek alias „dolárový milionár z Valašska“, ako ho nazval v cestovateľskom videu na Instagrame istý influencer, robí všetko vlastnoručne. Rovnako ako jeho manželka Lucie Bernátková. Pre rodičov dvoch detí v predškolskom veku je typické, že všetko robia spoločne.
„Martin má vízie, nápady a silu na rozbeh, ja som ‚doťahovačka‘,“ opisuje štíhla tmavovláska. Prezrádza tak to, čo majitelia úspešných životných aj tých biznisových partnerstiev dobre vedia: protiklady spolu fungujú, keď si navzájom dajú priestor aj dôveru.
Kaviareň je zatiaľ otvorená od piatka do nedele a v lete plánuje celotýždňovú prevádzku. Od jej spustenia tu panuje veselý ruch: striedajú sa hostia z chalúp, ktorí si prišli po vychýrený domáci chlieb (jeden dostanete počas ubytovania priamo na izbu a vydrží dobrý ešte niekoľko dní po návrate), cyklisti aj miestni. Ceny sú tu veľkomestské: za kávu zaplatíte 95 korún a pivo je zámerne drahšie než limonáda.
„Sme v regióne, kde sa síce ľudia dožívajú vysokého veku a žijú v súlade s prírodou, ale aj veľa pijú. Prídu z práce a hneď to začne,“ hovorí bez prikrášlenia Martin Bernátek. Pražan zvyknutý na túto realitu nanajvýš z filmového hitu Věry Chytilovej Dědictví s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe len neveriacky krúti hlavou.
„Nechceme sem lákať veľké partie, ktoré sa prídu len opiť. Chceme tu mať pokoj a rovnakú atmosféru dopriať aj svojim hosťom,“ želajú si Bernátkovci. Miestni podľa nich neprišli bojovať proti cenám, ale, naopak, ocenili, že v regióne vzniklo miesto, ktoré neznižuje štandard len preto, že je situované v horách.
„Bola som prekvapená, ako dobre to prijali. Páči sa im, že sme nič zásadne nemenili a že je to stále ich štýl, len trochu jemnejší,“ hovorí Lucie Bernátková.
Do kaviarne preto dnes chodia nielen hostia z apartmánov, ale aj miestne rodiny, ktoré sem berú rodičov na zákusok alebo vnúčatá na limonádu.
Práve táto zmes ľudí je možno najväčším dôkazom, že Bernátkovci správne odhadli náladu súčasného Valašska. Nepotrebuje ďalšiu tematickú krčmu ani folklórnu atrakciu pre Pražanov, ale miesto, kde sa človek cíti dobre, bez pocitu, že mu niekto predáva „autenticitu“.
Čo je dnes buzzword, ktorým sa oháňa každý. No v tomto prípade to funguje inak. Je to podobné, ako keď si dáte dobrú kávu a zákusok. Viete, že zažívate niečo výnimočné ukryté v bežnej v každodennosti.
Ak platí, že podnikanie presne odráža svojich majiteľov, v najnovšom počine Bernátkovcov môžeme čítať, že sú to „obyčajní pracovití ľudia“, ktorí chcú prepájať dva svety. Aby ste si mohli na úpätí Javorníkov dať kávu z výberovej pražiarne. Tá v Dušičke je od Fathers Coffee Roastery – a všeobecne sa všetko o umení kávy Lucie Bernátková naučila sama.
„Ani jeden z nás predtým nepracoval v pohostinstve, nebola som baristka. Hovorila som si, že bude hanba, keď nebudem vedieť dobre urobiť kávu,“ hovorí s pokorou k remeslu.
Kým Martin Bernátek riešil značku, smerovanie a dlhodobú víziu projektu, Lucie Bernátková sa musela počas niekoľkých mesiacov naučiť úplne nový odbor. Prácu s profesionálnym kávovarom, prevádzku, servis, hygienické štandardy aj logistiku dodávok v horskej oblasti, kde veci fungujú inak než v meste.
„V Zlíne by bolo všetko rýchlo. Tu je jeden elektrikár a čakáte,“ opisuje s úsmevom momenty, keď sa biznisový svet rýchlosti a efektivity stretol s realitou horskej obce. Práve táto veta presne vystihuje celý projekt Na mú dušu: miesto, kde sa človek učí prirodzene spomaliť, aj keď spočiatku vôbec nechce.
A nechce sa vám najmä vtedy, keď dorazíte z mesta, kde všetko vyžaduje vašu okamžitú reakciu. Alebo si to aspoň myslíte. No potom tu strávite prvú noc a počujete húkať sovy. Vyjdete pred chalupu, dáte si svoju dávku kofeínu bez kompromisov a frgál a už vás dostali lesy, potoky a pokoj.
„Predávame ten pocit, ako by mohol vyzerať život na chvíľu tu,“ zamýšľa sa Martin Bernátek. Namiesto luxusného horského eskapizmu idete svoje deti vytiahnuť z potoka, kam ich zaviedli ratolesti majiteľov, a počas dlhej cesty domov premýšľate, kedy sa sem znova vrátite.
Pocit, že tlak na výkon sa začal pomaly rozplývať, že ste chvíľu len sami so sebou a s jedným veľkým frgálom v žalúdku. „Hlavne šírte ďalej dobré meno Valašska,“ odkazuje na rozlúčku Martin Bernátek a vy mu želáte, aby si u neho kávu čoskoro dal aj miestny kráľ.
Článok vyšiel na forbes.cz.
