Do prvej stabilného zamestnania som nastúpil až v dvadsiatich ôsmich rokoch. Zatiaľ čo svedomití spolužiaci už počas vysokej školy intenzívne praxovali v renomovaných inštitúciách, ja som si vystačil s občasnými stážami a objavoval svet.
Cestoval som dlho a ďaleko, často bez konkrétneho plánu. Naučil som sa kráčať do neznáma, čo sa neskôr stalo koreňom mojej otvorenosti voči budúcej profesijnej zmene.
Potom nastal čas usadiť sa. Sedem rokov som si budoval klasickú kariéru v marketingovom výskume a médiách (TNS, Kantar, Markíza). Darilo sa mi, postupoval som a rýchlo sa učil. Do krvi sa mi dostal „korporátny mindset“: projekty, ciele, štruktúra, komunikácia, manažment. Boli to cenné lekcie, mnohým začínajúcim podnikateľom chýba dril z profesionálnej organizácie.
Miro Javor
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a doktorát má z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. S kariérou začal vo výskume trhu so zameraním na strategický marketing. Dnes podniká v oblastiach návrhov a realizácií záhrad a remeselnej výroby nábytku.
Prešlo ďalších desať rokov a dnes vlastním zabehnutú záhradnú firmu Javorovci, spoluvlastním rozbiehajúcu sa nábytkársku firmu True Furniture a pred sebou vidím ďalšie perspektívy. Žiadny z týchto projektov nie je veľký. Rozhodujúce sú pre mňa iné meradlá úspechu – hodnotní ľudia, voľnosť a čo zmysluplné po nás ostáva. Pochopiteľne, nejde to bez zdravých finančných výsledkov, samy o sebe však nie sú cieľom.
Čo som sa naučil z mojej kariérnej zmeny? Ponúkam tri kľúčové rady.
1. Začnite snívať
Často sa stretávam s tým, že ľudia sú natoľko ukotvení v bežnej pracovnej realite, že si nevedia predstaviť fungovať inak. Prečítajú si inšpiratívny článok, ale v podvedomí im rezonuje, že sa to nedá. Pritom práve schopnosť aktívne si predstaviť niečo, čo ešte nie je, je základným predpokladom vzniku novej reality. Veď aká je šanca, že niečo dosiahnem, keď si to neviem ani predstaviť?
Je dôležité snívať o lepšej budúcnosti, ktorú zmena prinesie. Čím konkrétnejší sen budete mať, tým lepšie. Príde vám do toho veľa praktických komplikácií, ktoré bude treba znova a znova prekonávať, preto je výhodou mať silný sen. Ideálne taký, ktorý osloví aj ďalších, a potom sa ho vytrvalo držať.
Uvediem príklad z našej praxe. Vždy som miloval letné prázdniny a sníval som, že ich budem zažívať aj ako dospelý, a preto som do svojej firmy postupne zapracoval koncept veľkého letného voľna. Nekopíroval som pritom žiadny osvedčený model z okolia. Jednoducho som išiel za svojím snom a aj cez mnohé prekážky zavádzal kroky k jeho naplneniu. Dnes je to realitou a sen žije celý tím.
2. Nie je to stávka na istotu
Snažiť sa o zásadnú zmenu a mať garantovaný želaný výsledok sa navzájom vylučuje. Väčšina z nás má už na úrovni génov zakódovaný sklon hrať na istotu a averziu voči riziku. Tento inštinkt nás má chrániť, zároveň nás však aj obmedzuje. Nedá sa to obísť – neviete to kompenzovať plánovaním, skúsenosťami ani rezervami. Podstatná zmena nutne obsahuje element rizika. Ak riziko úplne eliminujete, nevyhnutne skončíte len v inej verzii toho istého. Pokiaľ chcete niečo skutočne zmeniť, musíte riskovať.
V praxi je potom nutné doplniť odvahu trochou zdravej skepsy. Opýtajte sa sami seba, či idea zapadá do širšieho kontextu vášho života a či okolnosti budú hrať vo váš prospech. Zvládnete do toho investovať dva, tri, päť rokov života bez ohľadu na výsledky? Čo môžete stratiť z toho, na čom skutočne záleží? Pokiaľ je to možné, odporúčam spočítať si v hrubých rysoch scenár, čísla zvyknú byť dobrý kompas. Naopak, neodporúčam stavať svoje rozhodnutia o zmene na plošnom radení sa so svojím okolím, pretože spravidla to končí ako dobre mienené, ale nerelevantné generalizované poučenia.
3. Roztrhaj to a začni znova
Richard Branson napísal v jednom článku určenom začínajúcim podnikateľom, že každý zažije neúspechy, aj tí najlepší, a vždy treba začať odznova. Často si na to vo svojej praxi spomeniem. V prvom rade sa hovorí o nutnosti postaviť sa nepriaznivým okolnostiam čelom. Keď biznisový plán zhavaruje, nie je to koniec. Treba vstať, poučiť sa a kráčať ďalej.
Je tu však aj ďalšia rovina: nemajte výčitky ukončiť niečo aktívne. Je prekvapivo ľahké stotožniť sa so svojím skvelým nápadom natoľko, že sa ho potom nie ste schopní vzdať – ani keď zjavne stagnuje alebo smeruje k neúspechu. Navyše to komplikuje fakt, že ľudia sa pozerajú a hovoríte si, čo by na to povedali, že vám to nevyšlo. Nechyťte sa do tejto pasce.
Do tretice, a to je najdôležitejšie, myšlienka hovorí o tom, že úspech je len zriedkakedy jednorazová vec. Dokonalý a trvalý stav, ku ktorému sa dá veľkým skokom dopracovať a potom žiť navždy šťastne, je viac-menej ilúzia. Je to presne naopak. Keď stojíte mimo veľkých štruktúr, boj sa nikdy nekončí. Skutočná zmena vedie k stavu neustálej výzvy. Stále je treba obnovovať (firmu alebo seba), búrať a stavať odznova.
