Radek Hušek stál pred piatimi rokmi pred životnou dilemou. Pokračovať v štúdiu na prestížnej London School of Economics alebo sa naplno pustiť do podnikania? Crowdfundingová kampaň na Kickstarteri totiž priniesla jeho startupu dostatok financií na výrobu produktov z cvrčkov pod značkou Sens. Napokon dal prednosť biznisu a v Thajsku založil zatiaľ najväčšiu farmu na cvrčky na svete.
Vlani získali spoločne so spoluzakladateľom Danielom Vachom a Francúzom Nicolasom Berym od investorov takmer dva milióny eur a postupne expandujú na zahraničné trhy. Radkova vízia je produkovať maximálne výživný zdroj bielkovín s minimálnym dosahom na planétu. Radek Hušek si v piatok prevzal od magazínu Forbes ocenenie 30 pod 30.
Cvrčky z farmy používa Radkov startup Sens na výrobu proteínových tyčiniek. Foto: archív Sens
Internet ponúka množstvo podrobných návodov na rozbeh farmy na cvrčky za pár stoviek dolárov. Stačí vraj trochu priestoru, poľnohospodársky odpad na kŕmenie a odberateľa. Cvrčky sa už postarajú o zvyšok, pretože sa množia exponenciálnou rýchlosťou. Prečo nemáme na Slovensku alebo v Česku na každom kroku takéto farmy?
No, mne by sa to páčilo. Lenže návody na internete ponúkajú farmy na úrovni „urob si sám“. Aj osobne poznám veľa ľudí, ktorí chovajú cvrčky pre vlastnú potrebu, najmä ako krmivo pre domácich miláčikov, jašterice.
Ale dostať chov na biznisovú úroveň a produkovať surovinu, ktorá by fungovala v potravinárskom priemysle, to je úplne iný level a je to veľmi ťažké.
Surovina za „šialenú cenu“
Prečo je to ťažké?
Platí síce, že cvrčka môžete „na kolene“ chovať lacno a jednoducho, ale chovať ich vo veľkom – na to žiadny e-book nenájdete. Keď sme začínali s výrobou proteínových tyčiniek, nakupovali sme kilo múky z cvrčkov za 1500 korún (asi 60 eur). To je úplne šialená cena, pretože bežne sa proteíny predávajú za desiatky, maximálne nižšie jednotky stoviek korún za kilo.
Vďaka optimalizácii farmingu a procesingu sme dokázali postupne cenu stlačiť na päťsto korún za kilogram (v prepočte zhruba 20 eur). Môže sa to zdať ako veľký úspech, ale pre veľké potravinárske korporácie je to stále drahý produkt. Takže zatiaľ ešte nikto nevie vyrábať bielkoviny z cvrčkov vo veľkom tak, aby to bolo profitabilné a konkurencieschopné voči iným bielkovinám na trhu. Ani my sme to ešte nezvládli.
Na papieri to vyzerá veľmi jednoducho – stačí odpad ako krmivo, malá hala, stabilná teplota a vlhkosť, pár strojov a minimum ľudí na ich obsluhu. Prečo to nevychádza?
Napríklad na kŕmenie nemôžete brať odpad, ale certifikované krmivo, pretože vyrábate potravinu a tu platia prísne regulácie. Cvrčka musíte 35 dní živiť, zabezpečiť mu stabilné prostredie, takže neustále kúrite alebo chladíte, udržiavate vlhkosť, kŕmite. Cvrčky potom nedodávame mrazené, ale už sprocesované do takmer finálneho produktu. To je na našej, stále malej, farme nákladné.
Kľúčové je ale nakoniec porovnanie s cenou napríklad kuracieho mäsa za pár eur na kilo. Poľnohospodárstvo je v súčasnosti silne dotované a, samozrejme, do ceny sa nijako nezapočítava ničenie prírodných zdrojov alebo trápenie inteligentných zvierat.
Hmyz, ktorý sa používa na potravinárske účely, sa musí kŕmiť certifikovaným krmivom. Foto: archív Sens
Rozdiel je v optimalizácii
Ako môže byť chov prasiat alebo kureniec lacnejší ako chov cvrčkov?
Musíte si uvedomiť, že vedecký vývoj a výskum v oblasti veľkochovu zvierat prebieha už viac ako 80 rokov. Počas tejto doby kuracie farmy dokázali chov a výrobu optimalizovať natoľko, že viac ako 80 percent ceny mäsa tvoria výdavky na krmivo. V prípade cvrčkov trvá výskum možno päť rokov.
Keď si porovnáte našu experimentálnu minifarmičku v Thajsku, s kaziacimi sa strojmi a začínajúcim sa výskumom, s megafarmami, kde sú všetky procesy automatizované a prakticky bez zásahu ľudí chrlia tony zabaleného naporciovaného mäsa, tam je odpoveď na vašu otázku.
Takže cvrčky by dokázali konkurovať mäsu cenou, ak by ste dosiahli rovnakú mieru strojového vybavenia a optimalizácie výroby?
Áno, presne toto sa musí stať v našom biznise. Cvrčky potrebujú menej krmiva, takže ak zvládneme rovnakú mieru optimalizácie, aj výsledná cena bielkoviny bude nižšia.
O koľko?
Približne o 20 percent menej ako kuracie mrazené mäso alebo najlacnejšie bravčové mäso. Ten potenciál tam určite je, len sa k nemu musíme dostať. O to sa práve snažíme – pomôcť dosiahnuť ten technologický prielom.
Aj elektrické autá boli zo začiatku príšerné drahé, ale postupne sa okolo elektromobility vyvíjala infraštruktúra, pribúdali inovácie, klesali ceny súčiastok a po 15 rokoch nestojí Tesla 3 milióny korún ale 700-tisíc.
Cvrčia „múka“ sa používa aj na výrobu cestovín. Foto: archív Sens
Dali by ste si burger z cvrčka?
Čo dokáže pritiahnuť do odvetvia potrebné investície?
Veľa ľudí si zatiaľ plne neuvedomuje, že planéta čelí vážnemu problému. Zmena klímy zasiahne každého z nás. A spôsobili ju bohaté krajiny cez priemyselnú výrobu a emisie. Ideálne riešenie by preto bolo, keby bohaté krajiny investovali do inovácií. Vďaka úrovni ekonomiky a kúpyschopnosti obyvateľstva sú schopné zaplatiť príplatok za spočiatku drahšie „zelené“ riešenia.
Vďaka investíciám sa technológie postupne zlepšia a budú cenovo dostupné aj pre rozvojové krajiny. Podobným vývojom prešli aj solárne panely. Pred 15 rokmi boli pre ľudí nedostupné a z pohľadu ekonomického rácia nemalo zmysel ich kupovať, hoci produkovali energiu bez ničenia životného prostredia.
Kvalita života na planéte sa neustále zvyšuje a čoraz viac ľudí si môže dovoliť pravidelne jesť mäso. Je vôbec mysliteľné, že ľudia urobia krok späť a dajú prednosť jedlu z prášku, aj keby bolo lacnejšie?
To je opäť len otázka času a financií na vývoj. Firma Beyond Meat išla na trh s finálnym rastlinným burgerom po ôsmich rokoch vývoja. Určite po čase dokážeme vyrobiť z múčky z cvrčkov textúrované mäso v podobe hamburgerovej placky, ktorá bude dobre chutiť a bude sa dať do nej zahryznúť.
Ďalším argumentom je zdravie. Asi viete, že 80 percent antibiotík na svete ide do krmív pre poľnohospodárske zvieratá. Cvrčky ani ich krmivo nemusíte ošetrovať liekmi, navyše sú od ľudí natoľko evolučne vzdialené, že nám nehrozia vírusové ochorenia ako prasacia chrípka či choroba šialených kráv. Na trhu v Nemecku už vidíme vyššiu citlivosť zákazníkov na osud planéty, ktorých oslovuje, že chov cvrčkov zaťažuje prírodu oveľa menej ako chov dobytka či prasiat.
Farma v meste
Aj takto môže vyzerať farma – cvrčky chovajú v Thajsku na ploche 600 štvorcových metrov. Foto: archív Sens
Ako to bude vyzerať, povedzme o pätnásť rokov, ak sa vaše predstavy naplnia?
Farmy na cvrčky budú blízko veľkých miest. Budú to malé zautomatizované vertikálne farmy s minimálnym dopadom na životné prostredie, ktoré produkujú vysoko kvalitný zdroj bielkoviny vo forme prášku alebo so štruktúrou podobnou napríklad tofu. Budú to najefektívnejšie farmy v potravinovom odvetví, pretože potrebujú najmenej prírodných zdrojov a miesta. V ich blízkosti budú farmy na zeleninu, ktoré budú zvyškami svojej produkcie zásobovať farmy cvrčkov.
Prečo ste farmu založili v Thajsku a nie v domovskej krajine?
V Českej republike to vtedy neumožňovala legislatíva. Dnes už áno, ale bolo by neefektívne presúvať farmu z Thajska. Navyše sme mohli stavať na tamojšom know-how, keďže východná Ázia hmyz priemyselne chová a trh je v tejto oblasti ďalej. Vedeli sme napríklad kúpiť balené krmivo pre cvrčky a najať Thajčanov, ktorí už na takej farme pracovali. Spolupracovali sme tiež s tamojšími univerzitami, ktoré majú programy zamerané na chov hmyzu. U nás by sme začínali vo všetkom na zelenej lúke.
Ako veľká je vaša farma v Thajsku?
Má šesť metrov na výšku a zaberá plochu 600 štvorcových metrov. Aktuálne rastie v kanadskom Londýne farma, ktorá bude asi dvadsaťnásobne väčšia. Poznáme ich a je to zatiaľ naša jediná väčšia konkurencia v segmente.
Radek Hušek na podujatí Forbesu 30 pod 30. Foto: Marek Gavlák
Ľudia sa stále boja jesť hmyz
Komu predávate svoju produkciu?
Polovicu vyrobenej múky máme pre vlastné potreby do Sens, kde z nej vyrábame arašidové proteínové tyčinky či čokoládové proteínové šejky. Druhú polovicu dodávame podobným startupom ako Sens alebo firmám s krmivom pre domáce zvieratá. Skúšame osloviť potravinárske firmy, napríklad v Japonsku sme s veľkou firmou vyvinuli a umiestnili na trh pekárenský produkt, ale, bohužiaľ, sa to v supermarketoch nezačalo predávať tak dobre, ako by sme potrebovali.
Je tam rovnaký strach jesť hmyz ako u nás. V Česku sme náš proteín testovali so známou potravinárskou firmou, ktorá produkuje vegánske burgery, ale chceli textúrovaný produkt, nie múku. Povedali, aby sme prišli, keď taký vytvoríme.
Čo vás vlastne priviedlo k nápadu založiť farmu na cvrčky?
So spoločníkom Danielom Vachom sme na vedu orientovaní ľudia a našli sme report, ktorý opisoval, ako vedci už dekády upozorňujú na nevyužitý potenciál hmyzu ako skvelého zdroja lacnej a kvalitnej bielkoviny. Prišlo nám to ako skvelý nápad a tešili sme sa, ako to ľuďom povieme a na druhý deň začnú všetci jesť produkty z cvrčkov a zachránime planétu.
Rýchlo sme zistili, že také jednoduché to nebude. Čaká nás veľká výzva zmeniť v ľuďoch na západe vnímanie hmyzu a v podstate od nuly vybudovať úplne nový trh. Nemyslel som si, že to bude také ťažké, ale nevzdávame to. Považujeme to za veľmi zmysluplnú víziu a sme radi, že môžeme participovať na tomto veľkom svetovom ľudskom projekte.
ĎAKUJEME PARTNEROM PODUJATIA
