Zmeny v daniach, ktoré sa chystá zaviesť vláda, znevýhodnia najmä zamestnancov s vyššími mzdami. Už v súčasnosti je pritom v odvodoch skryté vyššie zdanenie lepšie zarábajúcich ľudí. V aktuálnej publikácii na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
„Progresívna odvodová daň predstavuje zaplatené sociálne odvody, z ktorých daňovníkovi nevzniká nárok na dávku zo sociálneho poistenia. Progresívnu odvodovú daň platí zhruba 500 000 zamestnancov s mesačným hrubým príjmom nad 1788 eur,“ uviedol INESS. A doplnil, že štát na tejto dani vyberie aktuálne 0,9 miliardy eur ročne. V aktuálnej publikácii na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Vysoké zdanenie prostredníctvom odvodového systému je spôsobené vysokým stropom na platenie sociálnych odvodov, ktorý dosahuje sedemnásobok priemernej mzdy. Analytik inštitútu Radovan Ďurana spresnil, že zamestnanec so mzdou 3000 eur platí progresívnu odvodovú daň vo výške 130 eur mesačne. Pri mzde 7500 eur zaplatia podľa neho ľudia týmto spôsobom až desaťkrát viac, a to celkovo 1397 eur, čo je rovnako veľa ako na dani z príjmov.
Z publikácie vyplýva, že progresívna odvodová daň najviac znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nadštandardné príjmy. To spôsobuje, že slovenský trh práce je znevýhodnený napríklad pri zamestnávaní lekárov, špecialistov alebo vysokopostavených manažérov. S rovnakou hrubou mzdou 7500 eur podľa Ďuranu zarobí kvalifikovaný pracovník v Česku mesačne o 352 eur viac, pričom je pre zamestnávateľa o 295 eur lacnejší.
„Akékoľvek zavádzanie nových sadzieb dane z príjmov fyzických osôb ešte viac zvýši znevýhodnenie slovenského trhu práce a posilní motiváciu talentovaných a kvalifikovaných pracovníkov odísť za prácou do zahraničia. To v konečnom dôsledku znižuje rastový potenciál slovenskej ekonomiky. Slovenská vláda by preto mala naopak uvažovať o znižovaní týchto sadzieb, respektíve o znížení progresívnej odvodovej dane,“ uzavrel.
