Jeho výnimočným architektonickým prvkom je jednoznačne strecha. Reč je o zámku Kunerad v rovnomennej obci neďaleko Rajeckých Teplíc, ktorý by mohol mať už v decembri opäť svoju typickú podobu.
Majiteľka zámku Kunerad Jana Škottová žila niekoľko rokov s rodinou vo Švajčiarsku. Odtiaľ sledovala, ako pamiatka, ktorú poznala z výletov z detstva, dopláca na nečinnosť vtedajších majiteľov a postupne chátra.
Keď však letné sídlo rodiny grófa Ballestréma po tretíkrát v jeho histórii v roku 2018 zachvátili plamene, Škottová sa rozhodla konať. Zámok kúpila a od leta 2019 prechádza rôznymi úpravami. Rekonštrukcia podľa nej napreduje podľa harmonogramu.
„Plánujeme vždy len asi na rok dopredu, čo sa nám osvedčilo v tom, aby sme svoju pozornosť koncentrovali na to podstatné a zvládali záchranu zámku popri svojom zamestnaní,“ vysvetľuje majiteľka.
Viac ako dekádu bez strechy
Vlani sa teda podarilo dokončiť sanáciu kamenného obkladu okolo Kuneradu, pripravili priestor pre hlavné schodisko, pre ktorý bolo potrebné podchytiť základy malej časti budovy, a dokončili aj výťahovú šachtu cez všetkých päť podlaží.
Zámok získal aj povolenie na čerpanie pitnej vody, urobili sa drobné úpravy v parku, ale najmä sa začalo s výstavbou konečnej strechy, ktorú po dvoch požiaroch už viac ako 10 rokov nemal.
„Čo sa týka problémov, nejaké sa vyskytli, či už zrútenie jedného z pôvodných nosných pilierov a následné statické narušenie niektorých múrov, všeobecné zdražovanie či nepredvídané náklady. Ale som typom človeka, ktorý radšej problémy rieši, ako o nich rozpráva,“ sumarizuje Škottová prekážky, ktoré priniesol rok 2022.
Zároveň však dodáva, že na záchrane spolupracuje s ľuďmi a firmami, ktorým na pamiatke záleží, a tak sa im spoločne podarilo nepríjemné situácie prekonať.
Takto vyzeral zámok v roku 2003. Desaťročia slúžil ako liečebňa. Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Park aj ďalšie budovy
Najdôležitejšie je pre Janu Škottovú to, aby sa počas tohto roka podarilo dokončiť a skolaudovať strechu. „Ide asi o najkomplikovanejšiu strechu na slovenských zámkoch vôbec, pretože sa strmo tiahne cez tri poschodia, má 33 vikierov a päť vežičiek rôznych tvarov a veľkostí, komínové zátišie a navyše je pokrývaná prácne aj finančne náročnou, ale zato nádhernou bridlicou,“ vysvetľuje. „Budeme spokojní, aj keď sa nám v roku 2023 nepodarí už nič iné.“
Strecha je totiž čiastočne financovaná dotáciou od rezortu kultúry a jednou z podmienok je jej dokončenie do decembra.
Investícia na ňu predstavuje 1,4 milióna eur z celkových približne šiestich na celú revitalizáciu pamiatky a okolia. Financie čerpajú majitelia z vlastného vrecka, z dotácií a v minulosti nevylúčili ani vstup ďalšieho investora.
Okrem toho sa Škottovci budú pravdepodobne venovať menej viditeľných činnostiam, ako sú inžinierske siete, dokončenie projektu konečnej obnovy a získanie financií naň.
Taktiež budú pokračovať v úpravách v parku a obnove malého záhradného domčeka, ktorý je spolu s dvoma ďalšími budovami, ktoré kúpili so zámkom, v havarijnom stave.
Unikol o vlások
Kunerad mal pritom v roku 2018 namále. V tom čase patril firme Zdeňka Miškolciho. Bývalý futbalista sa k väčšinovému podielu kúpeľov a zámku dostal počas privatizácie v roku 1996, no po treťom požiari požiadal miestny pamiatkový úrad o vyňatie budovy zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Vtedajší majiteľ však od úradu dostal záporné stanovisko. Pamiatkari trvali na tom, že aj napriek mnohým škodám má Kunerad stále zachované kľúčové kvality.
„Našťastie sa našiel niekto, kto si uvedomil hodnotu takejto stavby a jej lokality, a našiel spôsob, ako ju môže využiť. A tiež našiel finančné prostriedky na jej záchranu a obnovu,“ hodnotí Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory Slovenskej republiky.
Je presvedčený, že po dokončení rekonštrukcie sa do zámku vráti spoločenský život, rozšíri oblasť Rajeckých Teplíc o ďalšiu originálnu zachránenú stavbu a pribudne aj turistické lákadlo.
Nová tvár Kuneradu a jej príbeh môže byť navyše podľa Pauera inšpiráciou na revitalizáciu ďalších opustených budov a pamiatok.
Pamiatka počas 60. rokov. Foto: archív Zámok Kunerad
O zámku Kunerad:
- Postavený bol v rokoch 1914 až 1916 pre grófa Valentína Balestréma.
- V roku 1944 ho vypálili fašistické vojská. Neskôr sa stal majetkom Štátnych lesov.
- Do roku 1948 prešiel rekonštrukciou a stal sa ústavom pre liečbu respiračných chorôb – Liečebňa SNP Kunerad.
- V roku 1959 sa stal súčasťou kúpeľov v Rajeckých Tepliciach.
- 25. mája 1967 ho spolu s priliehajúcim parkom vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
- Počas privatizácie v roku 1996 prešiel do súkromného vlastníctva.
- V roku 2010 horela strecha zámku, o osem rokov neskôr ho plamene takmer zničili.
- Koncom augusta 2019 sa majiteľkou zámku stala Jana Škottová.
