„Drahé Chorvátsko začína odrádzať turistov,“ hlási portál TV Markíza. „Chorvátsko bude v lete drahšie ako kedykoľvek predtým,“ uvádza TV TA3.
Krajina na pobreží Jadranského mora sa v januári stala 20. členom eurozóny. Tento moment sa tradične viaže k prepisovaniu cenoviek smerom nahor. Stalo sa tak aj teraz?
Aký vplyv mal nástup eura?
Chorvátsky minister financií Boris Vujčić pre Financial Times priznal, že áno. Posun bol však podľa neho minimálny. „Môžeme s dôverou povedať, že dopad zavedenia eura nebol výrazný,“ uviedol s tým, že pod ceny sa euro podpísalo len rastom o 0,4 percenta.
Vzrástli podľa neho najmä cenovky v kaviarňach, kaderníctvach či iných drobných službách. Sú teda citeľné skôr individuálne než v plošných štatistikách.
Celková inflácia je v Chorvátsku dokonca nižšia ako na Slovensku. Od apríla 2023 je na jednociferných hodnotách a aktuálne dosahuje úroveň 8,3 percenta. „Podobne ako Slovensko, aj Chorvátsko už má vrchol inflácie za sebou,“ opisuje analytička 365.bank Jana Glasová.
Zdražovanie je realita
Oficiálne štatistiky teda o výraznom zdražovaní v Chorvátsku nehovoria. Sú vyššie ceny len subjektívnym pocitom?
Nie, je to naozaj fakt. Zdražovanie sa však vzťahuje najmä na prímorské a turisticky exponované lokality a niektoré tovary – napríklad nápoje a jedlo.
„Ceny v Primoštene či vo Vodiciach, narástli oproti minulému roku o zhruba 20 percent. Vieme to porovnať, pretože takto rok dozadu sme jedli v tých istých reštauráciách a mali sme dokonca aj odfotené ich menu. Za večeru sme tento rok na začiatku júla nechávali okolo 27 eur. Bolo v nej hlavné jedlo s prílohou + voda,“ konštatuje cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá prevádzkuje blog Travelhacker.
Vyššie ceny v turisticky navštevovaných lokalitách dokazujú aj údaje medzinárodného porovnávača cien Numbeo.com.
Z porovnania cien v Bratislave a Pule vyplýva, že cenovka za jedlo v reštaurácii je v Istrijskej metropole o tretinu vyššie ako v hlavnom meste Slovenska.
Rovnako tak je drahšie pivo. Kuracie mäso v obchode stojí dokonca takmer dvojnásobne viac. Balená voda je drahšia o viac ako 50 percent. Pocit vyšších cien ako na Slovensku je teda oprávnený.
Ak by sme však porovnali ceny v menšom meste Umag, rovnako tak na pobreží Istrie, rozdiel už vychádza v prospech Chorvátska. Jedlo v reštaurácii je v Umagu o 19 percent lacnejšie ako v Bratislave, aj ceny základných potravín v obchode sú nižšie.
Platí teda, že v turisticky vychytených oblastiach sú ceny vyššie ako vo zvyšku krajiny aj ako na Slovensku.
Chudobnejší
Netreba zabúdať na to, že Chorvátsko je stále chudobnejšou krajinou ako Slovensko. Jadranská krajina je dokonca ekonomicky najslabšou krajinou eurozóny.
Dosahuje necelých 50 percent európskeho priemeru v ukazovateli HDP na obyvateľa. Na Slovensku je to 57 percent. Čísla vychádzajú zo štatistík Svetovej banky.
Podľa portálu numbeo.com dosahuje Index nákladov na život na Slovensku a v Chorvátsku takmer identickú úroveň – necelých 49 bodov. Zohľadňuje pritom rozdiely v cenách a platoch. Pre porovnanie, v Nemecku je to 67 bodov a v USA 74 bodov.
Závislí od turizmu
Chorvátska ekonomika je do veľkej miery závislá od príjmov z cestovného ruchu. Tvoria až jednu štvrtinu národného HDP. Po Čiernej hore je to druhá najvyššia hodnota v Európe.
Tento rok sa jej však v lákaní zahraničných turistov darí. Nepotvrdzuje sa teda, že by dovolenkári na Chorvátsko vplyvom vyšších cien zanevreli. V prvom polroku ju navštívilo 6,7 milióna cestujúcich, čo je o 16 percent viac ako vlani.
Počet prenocovaní vzrástol o desať percent a dosiahol 27,3 milióna. K nárastu došlo aj oproti predpandemickému a doteraz najsilnejšiemu roku 2019.
Podiel turizmu na HDP krajiny. Zdroj: Landgeist.com
Podľa údajov Chorvátskej národnej banky minuli zahraniční turisti v prvom kvartáli roka 672 miliónov eur, čo je medziročne viac o 38 percent. „Všetky dáta naznačujú, že sme na dobrej ceste, aby sme dosiahli jednu z najlepších predsezón,“ potvrdila ministerka pre turizmus a šport Nikolina Brnjac.
Najobľúbenejšie miesta turistov
Dalo by sa teda konštatovať, že Chorvátsku zavedenie eura skôr pomohlo. Krajina si udržala priazeň turistov zrejme aj preto, že odpadla povinnosť hľadať zmenárne a zlepšila sa možnosť porovnať si cenovky doma a na dovolenke.
Až polovica z celkového počtu prenocovaní v Chorvársku pripadá na nemecky hovoriacich dovolenkárov. Z Nemecka je ich tretina a z Rakúska 12 percent. Britov je sedem percent, Poliakov a Slovincov zhodne po zhruba 5,5 percente. Slováci tvoria tri percentá z počtu prenocovaní.
Najväčší záujem majú zahraniční návštevníci o Istriu. Pripadá na ňu až 35 percent prenocovaní. Druhým najpopulárnejším regiónom je Dalmácia s podielom 17 percent.
Zhrnutie
- Po zavedení eura vzrástli najmä ceny v kaviarňach, reštauráciách a ceny drobných služieb.
- Celková cenová úroveň je v Chorvátsku vyššia ako na Slovensku. Nie je to však záležitosť posledného roka.
- Inflácia je v Chorvátsku nižšia ako na Slovensku.
- Rast cien sa týka najmä turisticky vyťažených lokalít. Niekedy stačí prejsť pár kilometrov do vnútrozemia a ceny sú o 20 až 30 percent nižšie.
- Náklady na život sú pre domácich po zohľadnení rozdielov v cenách a platoch v Chorvátsku približne rovnaké ako na Slovensku.
