Vyrieši pápež Lev XIV. dlh, ktorý trápi Vatikán? Ako biskup v Peru sa Robert Prevost často poobzeral po ojazdených autách, ktoré by mohol lacno kúpiť, sám opraviť a používať vo farnostiach svojej diecézy.
Mentalita „urob si sám“ by mohla teraz Levovi XIV. dobre poslúžiť pri riešení jednej z najväčších výziev, ktoré pred ním ako pred pápežom stoja: chronický štrukturálny deficit Svätej stolice vo výške 50 až 60 miliónov eur, deficit penzijného fondu vo výške jednej miliardy eur a zmenšujúci sa objem darov, ktoré spolu predstavujú pre ústredie katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási 1,4 miliardy ľudí, takmer existenčnú hrozbu.
Šesťdesiatdeväťročný pápež, ktorý sa narodil v Chicagu, vyštudoval matematiku, je odborníkom na kánonické právo a dvojnásobným predstaveným rehoľného rádu augustiniánov. Pravdepodobne vie čítať účtovné závierky a zorientovať sa v zložitých vatikánskych financiách, ktoré sa už dlho zmietajú v škandáloch. Iná vec je, či dokáže zmeniť finančnú kultúru Svätej stolice, pokračovať v reformách, ktoré začal pápež František, a presvedčiť darcov, že ich peniaze idú na dobré účely.
Americký pôvod ako výhoda
Lev už má jednu výhodu: svoj americký pôvod. Americkí darcovia sú už dlho finančnou oporou Svätej stolice a financujú všetko – od pápežských charitatívnych projektov v zahraničí až po reštauračné práce na vatikánskej Svätopeterskej bazilike. Podľa rozhovorov s poprednými ľuďmi získavajúcimi peniaze pre katolícku cirkev, filantropov a odborníkov na riadenie cirkvi vyvolalo zvolenie Leva za prvého amerického pápeža nadšenie medzi americkými katolíkmi, z ktorých niektorí po rokoch neutíchajúcich správ o zlom hospodárení, korupcii a škandáloch prestali Vatikánu prispievať.
SITA/AP/Vatican Media
„Myslím, že zvolenie Američana dodá väčšiu dôveru v to, že o všetky darované peniaze bude postarané podľa amerických zásad, najmä riadnej správy a transparentnosti,“ povedal páter Roger Landry, riaditeľ hlavnej vatikánskej organizácie pre získavanie finančných prostriedkov na misijnú činnosť v USA a pápežských misijných spoločností.
„Takže je tu veľká nádej, že americká veľkorysosť bude po prvé ocenená a po druhé s ňou bude dobre naložené,“ povedal. „Nie vždy to tak bolo, najmä v poslednom čase,“ dodal.
Pápež František bol zvolený v roku 2013 s mandátom dať do poriadku neprehľadné vatikánske financie a počas svojho dvanásťročného pontifikátu dosiahol pokrok, predovšetkým v oblasti regulácie. S pomocou zosnulého austrálskeho kardinála Georgea Pella František vytvoril ministerstvo hospodárstva a radu zloženú z duchovných a laických odborníkov, ktorá dohliada na vatikánske financie. Prinútil tiež úradníkov, medzi ktorými prevládali Taliani, k dodržiavaniu medzinárodných účtovných a rozpočtových štandardov.
Povolil prelomový, aj keď značne problematický proces s korupčníkmi v súvislosti s nepodarenou investíciou do londýnskych nehnuteľností, v ktorom bol odsúdený kedysi mocný taliansky kardinál. A potrestal vatikánsky štátny sekretariát, ktorý londýnsky obchod umožnil, tým, že ho zbavil možnosti spravovať vlastný majetok.
František však prácu nedokončil a jeho celková bilancia, aspoň podľa niektorých darcov, nie je príliš pozitívna. Kritici uvádzajú Pellove zmarené reformné snahy a prepustenie historicky prvého generálneho audítora Svätej stolice, ktorý tvrdil, že musel odísť, pretože odhalil príliš veľa finančných nezrovnalostí.
Hoci František zaviedol niekoľkoročné uťahovanie opaskov a zmrazenie náborov, zanechal Vatikán v trochu ťažkej finančnej situácii. Podľa úradníkov je hlavný rezervný fond, z ktorého sa financujú rozpočtové schodky, známy ako Svätopeterský halier, takmer vyčerpaný. Schodok penzijného fondu vo výške jednej miliardy eur, pred ktorým Pell varoval už pred desiatimi rokmi, zostáva neriešený, hoci František reformy plánoval. A štrukturálny deficit pretrváva: podľa poslednej finančnej správy Vatikán v roku 2023 zaznamenal deficit 83,5 milióna eur.
So zhoršujúcim sa Františkovým zdravotným stavom sa objavili náznaky, že ani jeho snaha reformovať stredovekú finančnú kultúru Vatikánu sa príliš nepresadila. Ten istý štátny sekretár, ktorého František potrestal za stratu desiatok miliónov eur pri škandalóznom obchode s nehnuteľnosťami v Londýne, sa dostal na čelo novej pápežskej komisie pre získavanie finančných prostriedkov. Jej vznik bol oznámený v čase, keď bol František v nemocnici. Podľa zakladajúcej listiny a štatútu vedie komisiu asesor štátneho sekretariátu, pričom pozostáva výlučne z talianskych vatikánskych úradníkov bez odborných skúseností s výberom peňazí a nemá požadovaný externý finančný dohľad.
Vie, ako získať peniaze
Časť pozorovateľov Vatikánu hodnotí vznik komisie ako snahu Talianov využiť pápežovu chorobu na nastavenie systému získavania darov bez predchádzajúcej kontroly. Po tom, čo im bol za trest za londýnske fiasko odobratý investičný fond v hodnote 600 miliónov eur a odovzdaný do správy inému úradu.
V roku 2014 František presunul Prevosta do diecézy Chiclayo v Peru. Tamojší obyvatelia a spolubratia kňazi hovoria, že dôsledne zháňal finančné prostriedky, potraviny a ďalší životne dôležitý tovar pre tých najnúdznejších. Sú to schopnosti, ktoré naznačujú, že dobre vie, ako získavať peniaze v ťažkých časoch a ako ich správne používať.
V Chiclayo posilnil miestnu charitu Caritas, vo farnostiach vytvoril potravinové banky, ktoré spolupracovali s miestnymi podnikmi na distribúcii darovaných potravín, uviedol hovorca diecézy, páter Fidel Purisaca Vigil.
Niekoľko hodín po jeho zvolení 8. mája sa na sociálnych sieťach rozšírili videá, na ktorých Prevost v gumových čižmách stojí na zaplavenej ulici v rámci solidárnej kampane „Peru, podaj ruku“, ktorej cieľom bolo získať peniaze pre obete povodní. Páter Jorge Millán, ktorý žil s Prevostom a ďalšími ôsmimi kňazmi takmer desať rokov v Chiclayo, povedal, že má „matematické“ myslenie a vie, ako si poradiť.
Ojazdené autá
Prevost sa vždy poobzeral po ojazdených autách, ktoré by mohol kúpiť na použitie v diecéze, povedal Millán s tým, že biskup musel často jazdiť na veľké vzdialenosti, aby sa dostal k všetkým svojim ovečkám alebo do hlavného mesta Limy.
Prevost autá rád opravoval sám, a ak si nevedel rady, „hľadal riešenia na YouTube a veľmi často ich našiel“, povedal Millán agentúre AP.
Pred odchodom do Peru pôsobil Prevost dve funkčné obdobia ako generálny predstavený augustiniánskeho rádu. Hoci jednotlivé provincie rádu sú finančne nezávislé, Prevost bol zodpovedný za revíziu ich súvah a dohliadal na zostavovanie rozpočtu a investičnú stratégiu ústredia rádu v Ríme, uviedol ekonóm rádu a Prevostov spolupracovník, páter Franz Klein.
„Má veľmi úprimný záujem a taktiež veľmi dobrý cit pre čísla,“ povedal Klein. „O financie Vatikánu v týchto rokoch nemám žiadne obavy, pretože je veľmi, veľmi, veľmi šikovný,“ dodal.
