Žltý dres z Tour de France si odvezol neuveriteľný Slovinec Tadej Pogačar. Skutočný víťaz jednej z najnáročnejších športových akcií sveta je však niekto celkom iný. Nie žltý, ale virtuálny zlatý dres si môže obliecť osemdesiatpäťročná Marie-Odile Amaury.
Práve ona je totiž hlava mediálnej skupiny Amaury Group, ktorá prostredníctvom svojej spoločnosti Amaury Sport Organisation (ASO) Tour de France vlastní a ktorá na tomto cyklistickom šialenstve, ktoré po celom svete sleduje 3,5 miliardy ľudí, veľmi slušne zarába.
Rodina Amauryovcov, ktorí Tour de France držia pevne vo svojich rukách a ktorí neradi oznamujú bližšie informácie o svojom podnikaní, mala vlani za celú skupinu podľa agentúry Bloomberg príjmy vo výške vyše 580 miliónov eur.
A práve najväčšie a najťažšie cyklistické preteky sveta, pri ktorých jazdci absolvujú približne tritisícpäťsto kilometrov, sú v ich skupine bez preháňania zlaté vajce. Zo samotnej Tour podľa odhadov inkasujú Amauryovci zhruba štyri miliardy korún.
To všetko z pretekov, ktoré trvajú „iba“ tri týždne. Kľúčové príjmy majú Amaurovci z troch zdrojov.
Kľúčové príjmy z Tour, na ktorú diváci neplatia žiadne vstupné, pramenia z televíznych práv a vysielania. Práve tieto čiastky každoročne rastú spolu s tým, ako stúpa popularita cyklistiky a hlavne samotnej Tour de France, ktorú podporil aj úspešný dokument na Netflixe. Slávne etapové preteky sa teraz vysielajú v dvesto krajinách sveta a sleduje ich približne 3,5 miliardy divákov.
Ako rastie záujem divákov o túto mimoriadnu šou, ktorej podstata nie je len šport, ale aj v silné príbehy, rastú aj ceny za televízne práva. „Dnes sú ceny niekoľkonásobne vyššie ako v roku 2011, keď sme s Tour začínali. Nezvýšilo sa to napríklad o päťdesiat percent, ale rádovo vyššie. Získať tie práva je ťažšie, pretože produkt je taký populárny,“ vysvetľoval v rozhovore pre Forbes komentátor Tour de France Českej televízie Tomáš Jílek.
Ďalší veľký zdroj príjmov je od sponzorov a firiem, ktoré chcú byť na Tour vidieť. Zatiaľ čo pred niekoľkými desiatkami rokov poskytovali napríklad automobilky svoje vozidlá pre sprievod pretekárov zadarmo, dnes musia firmy platiť za toto zviditeľnenie a fakt, že ich tri týždne sledujú miliardy ľudí na obrazovkách. A to je niečo, o čo sa mnoho spoločností usiluje.
Ukážkový príklad môže byť Škoda Auto, ktorá ako firma, ktorá pôvodne začala s výrobou bicyklov, je už dve desaťročia hlavný partner a dodávateľ vozidiel pre Tour de France. Nedávno mladoboleslavská automobilka oznámila, že prestížne partnerstvo s ASO bude pokračovať ďalej a zmluvu má teraz až do roku 2028.
Tretí hlavný prúd príjmov ide od miest a obcí za to, že ich organizátori zaradia do svojich etáp. Platí pritom jednoduché pravidlo, že mestá, z ktorých sa štartuje, platia nižšie čiastky ako tie, do ktorých etapy prichádzajú a kde celé tímy nocujú. Čiastky sa líšia, ale väčšinou sa vo Francúzsku pohybujú v rádoch stoviek tisíc eur. V porovnaní s tým, na koľko vyjde takzvaný Grand Départ, teda štart Tour de France z inej krajiny, je to však veľmi decentné.
Napríklad Brusel zaplatil v roku 2019 ASO päť miliónov eur, popri tom tri talianske regióny vlani zaplatili za štart troch etáp Tour de France desať miliónov eur. Podľa rôznych štúdií sa však takéto investície oplatia, pretože prilákajú veľké množstvo divákov, ktorí v regióne minú čiastky, ktoré výrazne presahujú hodnotu investície. Teraz sa reálne rokuje o tom, či sa podarí dostať Grand Départ aj do Česka.
Miliardy pre Amauryovcov, omrvinky pre tímy
Isté je, že záujem o cyklistiku rastie a pre Amauryovcov je Tour zlatá baňa. ASO je však častý terč kritiky z radov cyklistických profesionálov, pretože celý systém financovania funguje v porovnaní s inými športmi nelogicky. Zisk z Tour smeruje do kasy ASO, samotní jazdci a tímy získajú na odmenách za umiestnenie len nepatrný zlomok (víťaz Tour de France získa päťstotisíc eur, druhý dvestotisíc a tretí len stotisíc).
„ASO drží pod krkom celý cyklistický svet,“ znie z top kruhov cyklistiky. Jazdci a tímy, ktorí celú cyklistickú šou de facto vytvárajú, nemajú z vysielacích práv a ďalších ziskov nič.
To vedie k paradoxnej situácii, keď síce ziskovosť samotnej Tour de France rastie a divákov pribúda, zároveň sú však samotné tímy často na hrane, neustále menia sponzorov a hľadajú nové firmy, ktoré budú ochotné prispieť im milióny do rozpočtov.
„Prečo osemdesiat percent profi tímov z World Tour každý rok mení buď svoj názov, alebo svoje farby? To je predsa úplne choré prostredie,“ hovorí Tomáš Jílek a vysvetľuje aj na príklade „Red Bull Bora Hansgrohe“ fakt, prečo sú názvy tímov také dlhé a komplikované. Jednoducho je v nich potrebné uviesť niekoľko sponzorov, pretože len jeden už bežne nestačí.
Že by v tomto smere a vo financovaní profi cyklistických tímov mohla nastať nejaká zmena, však zatiaľ nevyzerá veľmi pravdepodobne. Biznisová mašina Tour de France frčí, ľudia sa chcú pozerať a cyklisti predvádzajú fantastické výkony na hranici ľudských možností.
Rodinný biznis
A to platí už vyše 120 rokov. Hoci prvá Tour de France sa išla už v roku 1903, keď mala pomôcť zachrániť upadajúci športový denník L’Auto (a úspešne sa to podarilo), Amauryovci sa k nej dostali až o viac ako šesťdesiat rokov neskôr, keď mediálny podnikateľ Émilien Amaury kúpil denník L’Équipe, ktorého súčasťou bolo aj vlastníctvo Tour de France. Amaury podnik viedol ako rodinný a štafetu po ňom prevzal jeho syn Philippe, ktorého manželkou sa stala práve Marie-Odile spomínaná v úvode článku.
Spoločne sa venovali budovaniu firmy zameranej čím ďalej, tým viac na organizovanie športových akcií a v rámci skupiny Amaury postavili Amaury Sport Organisation, známu pod skratkou ASO. Keď pred necelými dvadsiatimi rokmi Philippe Amaury zomrel, vedenie úspešného rodinného podniku prevzala jeho manželka a postupne do riadenia zapojila aj dcéru a syna. Práve on má dnes športovú sekciu, teda celú ASO na starosti.
Hoci kľúčovú úlohu v nej zohráva práve Tour de France, pod ASO patrí približne stovka ďalších špičkových športových akcií na celom svete a nejde pritom len o cyklistiku. Sú medzi nimi napríklad španielska Vuelta, cyklistická klasika Paríž–Roubaix, parížsky maratón, ale aj prestížne golfové turnaje alebo napríklad jachtárske preteky Tour Voile, či Rely Dakar.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Pavla Francová.
