Z medzinárodného porovnania vyplýva, že slovenský prvý pilier veľké rezervy neukrýva. Výzvou bude udržanie súčasného štandardu.
Potrebujeme individuálne zabezpečenie na dôchodok? Nestačí len priebežný systém – prvý pilier, na ktorý sa spoliehali naši rodičia a starí rodičia?
Odpoveď závisí od toho, akú penziu si predstavujeme, no aj od toho, ako bude štát schopný starať sa o budúcich dôchodcov.
Aj v penzii sa spoliehame na prácu
Národná banka Slovenska vo svojom komentári „Sporiť zamlada alebo pracovať na staré kolená“ hovorí: „Ani naši rodičia si nesporili na dôchodok a spoliehali sa len na štátny dôchodok. Pracovali, míňali, žili svoj život. Na dôchodku však zistili, že ich stabilný príjem od štátu nie je dostatočne vysoký na to, aby si udržali životný štandard.“
NBS dodáva, že tí, ktorí vládzu, chodia preto aj na dôchodku do práce. „Niektorí však už nevládzu a naozaj zažívajú ťažké finančné časy,“ konštatuje.
Stretnime sa na Forbes Money Summite 2023
Druhý ročník konferencie Money summit sa blíži. Príďte sa inšpirovať, kde a ako nájsť finančné príležitosti (aj) v neistých časoch, získajte cenné rady pre váš finančný well-being a zažite praktický workshop o ceste k vlastnej nehnuteľnosti. Čaká vás aj stretnutie s investormi z úspešnej televíznej šou Jama Levova a skvelý networking.
KEDY: 8. november 2023, od 9.00 hod.
KDE: DoubleTree by Hilton, Bratislava
Zakúpiť vstupenku Pozrieť program
Aj z výsledkov prieskumu medzinárodnej finančnej skupiny NN o dlhovekosti vyplýva, že našinci riešenie často vidia v dlhšej práci. Každý druhý opýtaný si myslí, že má takú robotu, v ktorej môže pokračovať až do sedemdesiatky, ak to bude potrebné.
To však kvôli zdravotnému stavu často nie je možné. Slováci sa v zdraví dožívajú len 57 rokov, čo je o päť rokov menej ako v Česku a 13 rokov menej ako vo Švédsku.
Aká je miera náhrady?
Prvým problémom prvého piliera je miera náhrady. Ide o schopnosť štátneho dôchodku dorovnať príjem, na ktorý bol človek zvyknutý počas pracovne aktívneho života.
Podľa Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v druhom štvrťroku tohto roka 1 419 eur. Priemerný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne pritom predstavoval v júni 579,58 eura.
Ide teda o mieru náhrady 41 percent. Nie je to veľa. Znamená to, že dôchodca sa musí výrazne uskromniť.
Penzistom pritom výrazne pomohla valorizácia z tohto roku. Začiatkom roka sa dôchodky zvýšili o 11,8 percenta. K ďalšiemu stúpaniu prišlo pre vysokú infláciu mimoriadne ešte v júli, a to o 10,6 percenta.
Za rok tak dôchodky vzrástli o 23,7 percenta a priemerná starobná penzia v septembri dosiahla 643,7 eura.
Zamestnanci môžu o takom náraste platov len snívať. Ani to však penzistom nestačilo, aby si mohli povedať, že sú s príjmom spokojní.
„Prieskumy hovoria, že väčšina ľudí považuje za ideálny dôchodok 70-percentnú mieru náhrady mzdy,” hovorí spoluzakladateľ spoločnosti Finax Radovan Kasík.
Pri dnešnej priemernej mzde by tak ľudia boli spokojní pri penzii 990 eur. Je to reálne? Môže si to náš štát dovoliť?
Ako riadime štátny dôchodkový systém
Slovensko nepatrí medzi práve najlepšie spravované ekonomiky. Dôvodom slabých dôchodkov tak môže na prvý pohľad byť zlý manažment verejných financií.
Pozreli sme sa preto za hranice – na štáty, ktoré sú na tom v kvalite správy oveľa lepšie. Dalo by sa predpokladať, že tam je miera náhrady vyššia.
Výsledok je prekvapivý. Štúdia spoločnosti Better Finance pod názvom Dlhodobé penzijné úspory vypočítala pre Slovensko mieru náhrady na úrovni 53 percent.
Ide o mierne vyššiu hodnotu oproti nášmu vyššie uvedenému prepočtu. Dôvodov je viacero. Jedným je napríklad zohľadnenie daní, ktoré ukrajujú z priemernej mzdy zamestnancov.
Slovensko tak v medzinárodnom porovnaní nevychádza vôbec zle. Európsky priemer je na úrovni 54 percent. Vo Francúzsku dosahuje miera náhrady 48 percent, v Nemecku je to 47 percent.
Jedinými krajinami, ktoré sa pozitívne vymykajú z priemeru, sú Španielsko a Taliansko s náhradou 79 a 77 percent.
Pozitívny príklad zo Švédska
Odborníci oceňujú najmä švédsky dôchodkový systém. Až 90 percent ľudí sa tam pripravuje na dôchodok v druhom pilieri.
Penzia z prvého piliera vo Švédsku dosahuje v priemere 1 214 eur, z druhého je to 488 eur a tretí prináša 90 eur mesačne. Priemerný dôchodok tak predstavuje 1 792 eur, kým mzda 3 100 eur v hrubom.
„Švédsko ako krajina azda s najlepšie pripraveným dôchodkovým systémom do budúcnosti stojí na perfektnom druhom a treťom pilieri, ktoré zabezpečujú vysokú mieru náhrady,“ komentuje Kasík z Finaxu.
Negatívne vyhliadky
Z medzinárodného porovnania tak vyplýva, že slovenský prvý pilier veľké rezervy neukrýva. Výzvou bude naopak udržanie súčasného štandardu.
Problémy totiž naznačuje takzvaná miera závislosti. Hovorí o tom, koľko pracujúcich prispieva na jedného seniora poberajúceho dôchodok.
Dnes sú to na Slovensku štyria pracujúci, čo je najviac v Európe. Aj preto si Slovensko môže dovoliť držať v miere náhrady krok s Európou.
Tým sa však dobré správy končia. Výhľad do budúcnosti už pozitívny nie je. Miera závislosti sa do roku 2050 zhorší o sto percent. V budúcnosti teda budú na jedného dôchodcu platiť len dvaja pracujúci.
Tento trend je nezvratný. Je zapísaný do súčasnej demografie. Ide o už narodené deti. Zhoršenie pomeru pracujúcich a penzistov bude dokonca najvýraznejší v Európe.
„Súvisí to s tým, že po páde komunistického režimu u nás výrazne klesla miera pôrodnosti. Na Západe bol tento vývoj do veľkej miery zvrátený silnou imigráciou. Zároveň tamojšie ekonomiky sú podstatne väčšie, HDP na obyvateľa je vyššie, mzdy taktiež, preto sa im ešte stále ľahšie zabezpečí väčší výber daní a odvodov na financovanie dôchodkov,“ objasňuje Kasík.
Čo s tým robiť?
Odborníci preto odporúčajú vziať zodpovednosť za dôchodok do vlastných rúk. „Nemali by sme sa v takej veľkej miere spoliehať na priebežný dôchodkový pilier, ale skôr aktívne využívať ostatné možnosti na zabezpečenie budúceho dôchodku. Ten by mal v ideálnom prípade dosiahnuť až 65 percent príjmov z aktívnej fázy života,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
„V našich končinách sme veľmi naučení na priebežný dôchodkový systém, ktorý pri súčasnej demografii a veľkosti ekonomiky nedokáže zabezpečiť dostatočnú náhradu,“ konštatuje Kasík.
Koľko si sporiť?
Miera náhrady klesne v roku 2050 podľa prepočtu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na zhruba 33 percent. Dnes by to predstavovalo dôchodok 460 eur, čo je o takmer dvesto eur menej ako jeho súčasná úroveň. Ak je ideálny očakávaný dôchodok tisíc eur, predstavuje to potrebu došetriť si päťsto eur.
„Pri dvojpercentnej priemernej infláciou počas najbližších 30 rokov, táto potrebná suma narastie v budúcich cenách na deväťsto eur. A na získanie tohto dôchodku poberaného počas 20 rokov s navyšovaním o infláciu potrebuje človek približne 200-tisíc eur,“ vypočítava Kasík.
K nim sa človek dostane pri pravidelnom investovaní v akciovom indexovom s priemerným zhodnotením osem percent ročne so sumou 150 eur mesačne počas 30 rokov.
Višňovský dodáva, že úspory sú pre zdravý život veľmi dôležité. „Finančná rezerva nie je len dôležitou súčasťou prípravy na dlhší a spokojnejší život, ale pomáha aj mentálnemu zdraviu. Tí, ktorí majú úspory na minimálne šesť mesiacov, hodnotia svoje duševné zdravie lepšie,“ uzatvára.
