Make cakes, not war. Aj tak by sa dalo v skratke opísať, o čo sa Beth Howard snaží. Pečením koláčov najprv zaháňala žiaľ, keď sa ako 43-ročná stala vdovou. A verí, že práve sladkosti môžu urobiť svet lepším miestom. Túto teóriu sa rozhodla dokázať na ceste okolo sveta.
V rokoch 2010 až 2014 žila Beth v ikonickom americkom gotickom dome v Eldone v štáte Iowa, kde viedla obchod s koláčmi s názvom Pitchfork Pie Stand. Vďaka jej blogu s názvom „The World Needs More Pie“, knihám, ktoré písala, a Ted Talku o liečivej sile koláčov sa Howard stala známou ako „Pie Lady“ alebo „Miss American Pie“.
Roky snívala o cestovaní po svete – nie preto, aby si odškrtávala zoznam turistických lokalít, ktoré navštívila, ale aby spoznala kultúru každej krajiny tak, že si s miestnymi obyvateľmi upečie koláč.
Koláč, ktorý upiekla v sýrskom utečeneckom tábore v Libanone | Foto: archív Beth Howard
Koláč, ktorý upiekla v sýrskom utečeneckom tábore v Libanone | Foto: archív Beth Howard
Zdedila letecké míle
Keď jej manžel zomrel, zanechal po sebe 420-tisíc míľ pre verných zákazníkov aeroliniek. Šetrila si ich, aby si splnila detský sen o ceste okolo sveta. Nechcela však byť turistkou, chcela mať cieľ a spoznať iné kultúry. Z cesty mala obavy, no míľam sa končila platnosť, tak sa rozhodla čeliť svojim obavám, zbalila si valček a vybrala sa do neznáma.
Jej detský sen sa tak premenil na epickú trojmesačnú cestu, ktorá zaviedla Beth Howard a jej valček na Nový Zéland, do Thajska, Indie, Grécka a ešte ďalej. Všade využila koláče, aby sa spojila s miestnymi obyvateľmi. Organizovala lekcie pečenia a spoznala rôzne tradičné jedlá z celého sveta – vrátane koláčov, samozrejme. Svoju cestu zdokumentovala v knihe World Piece: A Pie Baker’s Global Quest for Peace, Love and Understanding.
Howard odišla zo svojho kancelárskeho zamestnania, lebo zistila, že chce radšej niečo vytvárať. Začala písať blog so svojimi koláčovými príbehmi, ktorý nazvala The World Needs More Pie. Po smrti manžela sa presťahovala do rodnej Iowy, kde si otvorila stánok Pitchfork Pie Stand. Z pečenia stovky koláčov každý víkend však vyhorela a vydala sa na cestu okolo sveta. Tvrdí, že vždy chcela byť reportérkou National Geographic, no písanie a pečenie je však ešte lepšie, lebo koláče robia ľudí šťastnými.
Lekcia pečenia koláčov na Novom Zélande | Foto: archív Beth Howard
Lekcia pečenia koláčov na Novom Zélande | Foto: archív Beth Howard
Koláče pomáhajú prelomiť ľady
Koláč je stelesnením láskavosti, pohodlia, rodiny, nostalgie, lásky. Ľuďom pripomína jednoduchšie časy, keď sme ešte neboli pohltení inteligentnými telefónmi a streamovacími službami. Keď niekomu ponúknete domáci koláč – a to platí pre každé miesto na svete – ľudia sú nadšení. Oceňujú, že ste si našli čas niečo vytvoriť, a ešte viac, že sa o to s nimi podelíte. Je to akt štedrosti a gesto, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať malé, ale je veľmi silné, hovorí Howard.
Aj samotné koláče sú medzinárodnými cestovateľmi. Prvé koláče pochádzajú zo starovekého Egypta, dostali sa do Grécka, Španielska, Anglicka a postupne až do Nového sveta. Prakticky každá krajina má istú formu koláča, či už ide o pizzu, pirôžky či štrúdľu.
Čo sa týka definície koláčov, tak tá jej je veľmi voľná. Za koláč považuje čokoľvek, čo má kôrku, či už je to pečené, nepečené, ploché alebo vyprážané. Ochutnala rôzne koláče po celom svete, no najviac jej chutila samosa v Indii.
Indická samosa, najobľúbenejší „koláč“ Howard na jej cestách | Foto: archív Beth Howard
Indická samosa, najobľúbenejší „koláč“ pekárky na jej cestách. Foto: archív Beth Howard
Priateľstvá aj vzťahy na celý život
Howard hovorí, že vždy rada cestovala sama, lebo je vďaka tomu vnímavejšia a pozornejšia k všetkému okolo. Čiastočne z opatrnosti, ale hlavne preto, že ju fascinujú životy druhých ľudí. Keď je sama, skôr sa zoznámi s novými ľuďmi, či už len na zdieľanú jazdu Uberom, alebo nadviaže priateľstvo na celý život. Takže aj keď cestujete sólo, nikdy nie ste sami.
Počas cestovania prišla na to, že nech je kdekoľvek, nech ide o krajinu s akýmikoľvek hroznými okolnosťami, ľudia stále žijú svoje životy, nakupujú potraviny, chodia do reštaurácií, posielajú deti do letného tábora, spievajú a hrajú a oslavujú narodeniny.
Stretávala ľudí a zisťovala, že majú spoločných známych, aj keď bola na druhom konci sveta. Napríklad na narodeninovej oslave v Bejrúte sa bavila s chlapíkom zo Švajčiarska. Povedala, že sa tam čoskoro chystá, tak sa opýtal, do ktorého mesta. A zrazu zistili, že jej kamarát je kolega Švajčiarovej manželky. Jednoducho, keď ste typ človeka, ktorý sa rozpráva s ľuďmi, tak objavíte prepojenia s inými.
Lekcia pečenia v Indii | Foto: archív Beth Howard
Lekcia pečenia v Indii | Foto: archív Beth Howard
Podľa Beth Howard má každý niečo, čo môže ponúknuť druhým. Či už ide o pečenie chleba, koláčov, pletenie, maľovanie, písanie poézie alebo čokoľvek iné. Vytváraním a zdieľaním darov, štedrosťou a ohľaduplnosťou je možné vytvoriť komunitu a preklenúť rozdiely.
Aj najmenší akt štedrosti môže otvoriť dvere do sveta a zaviesť vás na miesta, kam by ste sa inak možno nikdy nedostali. A nakoniec, jej rada do života znie, aby ste dôverovali svojim rozhodnutiam. Ignorujte neprajníkov, pomáhajte iným a nebojte sa zmeniť názor. To je jej recept na šťastný a naplnený život.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Laura Begley Bloom.
