Etnograf a cestovateľ Miloslav Stingl bol dôkazom toho, že aj v dobách neslobody sa dá nájsť cesta, ako si plniť sny. Nezaplietol sa s komunistickým režimom, precestoval celý svet za svoje peniaze a ešte na tom dokázal zarobiť milióny. Jeho neobyčajný život dostal po rokoch aj filmovú podobu.
Neobyčajne šikovné dieťa
Milý Ježisko! Prosím ťa prines mi: tú mapu, ktorú majú vystavenú oproti bráne vo výklade, potom nejaký pekný atlas so všetkými európskymi štátmi, ostatnými svetadielmi a ostrovmi. Prosím, aby boli na nich vyznačené všetky dráhy a vodné línie. Potom ešte tri dobrodružné knihy a jednu dejepisnú.
Písal sa rok 1935, Miloslav Stingl mal vtedy 5 rokov a vyššie uvedený text nazval „Pán Ježiško, NEBO“. Väčšina detí v piatich rokoch ledva číta, nie to ešte aby vedeli písať. Miloslav Stingl to mal skrátka inak.
„Naučil som sa čítať v štyroch rokoch. A prvé, čo som čítal, boli mayovky. Odborne asi neboli to pravé, ale vzbudili vo mne celoživotný záujem o indiánov,“ spomínal pri našom stretnutí pred tromi rokmi Miloslav Stingl.
Mimochodom, ten v liste zmienený atlas od Jeziška dostal. A o rok neskôr dostal knihu o Španielsku. „To vo mne vzbudilo záujem o španielčinu, ktorú mám zo všetkých jazykov, ktoré som sa naučil, najradšej,“ dodal a vzápätí odcitoval francúzskeho spisovateľa Antoine de Saint-Exupéryho: „Všetko, čo som, som zo svojho detstva.“
Na cestu okolo sveta mu stačil jeden život
Stingl, ktorý ovládal 17 jazykov a dialektov, mal smolu, že väčšinu svojho života prežil v „šedom“ období komunizmu. Aj napriek tomu si dokázal plniť svoje sny – naučil sa jazyky, študoval, cestoval, objavoval nepoznaný svet a ešte o tom dokázal písať knihy. Stihol toho toľko, koľko by väčšina z nás nezvládla ani za päť životov.
Pri svojich cestách, okrem iného, objavil ruiny mayských miest, vyučoval na univerzitách v USA, rodil eskimácke deti v Arktíde, objavil a popísal neznámy indiánsky kmeň a zažil blokádu Kuby.
„Celkom zvládol 14 ciest okolo sveta, navštívil 150 krajín, na cestách strávil viac ako 20 rokov,“ hovorí Adam Chroust, autor biografie nazvanej Miloslav Stingl a scenárista filmu Stingl – Malý veľký Okima.
Na svojich cestách sa Stingl stretol aj s Dalajlámom. Foto: Forbes CZ
Ku Kube sa viaže aj Stinglov najväčší vedecký úspech, keď v roku 1965 zorganizoval výskumnú expedíciu, ktorej sa podarilo objaviť, zmapovať a popísať neznámy indiánsky kmeň Yateras.
S indiánmi, ale už tými na území USA, ho viaže aj meno Okima, ktoré dostal od kmeňa Kikapú, s ktorým sa spriatelil v Oklahome v roku 1968.
Náčelníkom indiánov
Keď v roku 1971 zomrel náčelník kmeňa, padlo rozhodnutie udeliť bielemu priateľovi z Európy – ako dôkaz hlbokého rešpektu – uvoľnenú náčelnícku čelenku. Tento indiánsky plán vzbudil vo vtedajšom československom politickom aparáte veľký rozruch. Schvaľovať sa musel na ministerstve zahraničných vecí.
Úradníci sa Stingla najskôr cez telefón pýtali, či má o to, aby sa stal indiánskym náčelníkom vôbec záujem. Ten im radšej odpovedal obozretne.
„Súdruhovia, a čo by ste na to povedali vy?“ Namiesto odpovede nasledovala informácia, že mu o hodinu zavolajú. Následný telefonát z ministerstva priniesol odpoveď, že ministerstvo by bolo rado, ak by Stingl náčelníkom bol.
Stingl sa priatelil s indiánskym kmeňom. Foto: Forbes CZ
Keď sa potom Stingl ešte odvážil opýtať, čo ich k tomu vedie, asi sekundu vraj bolo ticho. Načo sa v slúchadle ozvalo rázne: „Pretože, to sú naši červení bratia.“
Výsledok bol ten, že v máji 1971 Stingl v Břevnonskom kláštore obdržal náčelnícku čelenku z pierok moriaka a čiernych vlasov mustanga, indiánske šperky v náčelníckej reťazi a zvitok bizónej kože s vypáleným indiánskym menom Okima, teda ten, ktorý vedie.
S knihami dobýval svet
Stingl nebol filmár, bol to vedec, spisovateľ. Namiesto kvalitných cestovateľských filmov tak vznikali predovšetkým knihy. Množstvo kníh.
Tie vyšli v 35 jazykoch a v náklade prevyšujúcom 17 miliónov výtlačkov. Nikto pred ním ani po ňom nič podobného na cestovateľskom a spisovateľskom poli nedokázal.
Miloslava Stingla menovali za náčelníka kmeňa indiánov. Foto: Forbes CZ
Za takým veľkým počtom kníh stála jednak obrovská Stinglova pracovitosť a vedecký zápal, ale aj motivácia v podobe peňazí. Na cesty si totiž musel zarábať sám, podpora štátu neexistovala.
Napríklad v roku 1973 letel objavovať Tichomorie, pričom letenka stála 59-tisíc československých korún. Priemerný plat v tom roku v Československu bol okolo 2146 korún…
Veľká časť kníh sa síce predala vo východnom bloku, kde to so zárobkom a právami bolo všelijaké, ale Stinglove knihy sa dobre predávali aj na západe. A z toho už plynuli zaujímavé príjmy.
„Písaním zarábal obrovské peniaze. Rádovo mohlo ísť o milióny československých korún. Mal dohodu, že 30 percent príjmu, v zahraničnej mene, odovzdá štátu, zbytok si môže nechať,“ vysvetlil Adam Chroust.
Unikátny archív v kufroch
Práve Adam Chroust ako vysokoškolský študent v roku 2014 objavil v Stinglovej vile desiatky rokov utajovaný unikátny archív. V niekoľkých po strop zaplnených miestnostiach ležalo 280 zapečatených cestovných kufrov a 150 dební archívnych materiálov. O ich existencii, okrem najbližšej rodiny, nikto nevedel.
Aj s neuveriteľným množstvom kufrov súvisia Stinglove príjmy. Na jednej strane bol totiž geniálny, zároveň bol však z pohľadu bežného života trochu nepraktický. Po návrate z ciest začal ihneď písať a kufre, ktoré si priviezol, nechal prakticky nedotknuté. A to vrátane ich obsahu.
Namiesto toho, aby kufre vybalil a opral oblečenie, ktoré v nich mal, nechal ich zabalené a radšej si išiel nakúpiť úplne nové veci, vrátane kufra na ďalšiu cestu. A tak to robil celý život, pretože na to mal peniaze.
Stingl mal špeciálny archív ukrytý v kufroch, ktoré si kupoval pri každej novej ceste. Foto: Forbes CZ
Okrem oblečenia a relikvií z ciest bola v kufroch aj na vtedajšiu dobu moderná technika. Aj s tou to mal Stingl rovnako. Mohol si to dovoliť, a tak mal na cestách lepšie vybavenie, než ktorým disponovali profesionáli z novín a televízie.
Pokoj od komunistov za peniaze
Práve schopnosť zarobiť valuty bolo to, čo ho chránilo pred komunistickým režimom. Pravidelný prísun dolárov, mariek alebo frankov stačil na to, aby komunisti od Stingla nevyžadovali členstvo v strane alebo tajnú spoluprácu. Peniaze im stačili.
Kľudní mohli zostať aj preto, že Stingl nikdy nevyužil možnosť opustiť Československo natrvalo. Aj napriek množstvu príležitostí. Ako uznávaný vedec dostával napríklad ponuky, aby sa natrvalo usadil a vyučoval na univerzitách v USA.
„Som Čech a Čechom zostanem. Som vlastenec, a to nielen keď vyhráme v hokeji. Medzi Čechmi domov môj, nie medzi indiánmi, nie medzi Papuáncami, ale medzi Čechmi,“ hovoril mi nad tanierom svojej milovanej sviečkovej omáčky v roku 2018.
Príbehy, ktoré bavili každého
Stingl bol tiež obrovský rozprávač. Až do svojej smrti (minulý rok v máji) dokázal o svojich cestách a zážitkoch neuveriteľne farebne a maximálne zábavne rozprávať. Jeho cestovateľské prednášky, napríklad v rámci najväčšieho cestovateľského festivalu Okolo sveta, boli vždy beznádejne plné. A bavili všetkých bez ohľadu na vek.
„Náš filmový portrét je postavený na jeho genialite aj úplnej nepraktickosti. Hlavne však na jeho obrovskej ľudskosti, zmysle pre humor a ochote komunikovať s každým, či to bol Papuánec alebo Rus,“ hovorí Steve Lichtag, režisér dokumentárneho filmu Stingl – veľký malý Okima, ktorý mal 3. septembra 2021 premiéru.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je redaktor Ondřej Kinkor
