Spokojnosť so zdravotníckym systémom v Európe výrazne poklesla. Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti STADA sa miera spokojnosti od roku 2020 znížila až o 18 percent.
Prečo nie sú Slováci spokojní so zdravotníckym systémom? A ako sú na tom v porovnaní so susednými krajinami či s Európou? Veríme lekárom alebo sa utiekame k alternatívnym zdrojom a medicíne?
Aj na tieto otázky sa pýtal dotazník farmaceutickej spoločnosti STADA, na ktorý odpovedalo 46-tisíc respondentov z 23 krajín Európy (do prieskumu bol zahrnutý aj Kazachstan a Uzbekistan).
Nespokojná polovica
Zo 74 percent na 56 poklesla miera spokojnosti so zdravotníckym systémom naprieč starým kontinentom za posledných päť rokov. Najmenej spokojní sú Maďari (28 percent), Slovensko si so 44 percentami vyslúžilo 8. miesto od konca. Najspokojnejší sú naopak Belgičania – až 85 percent.
Ak sa pozrieme na príčiny slovenskej nespokojnosti, ako hlavný dôvod Slováci uviedli neschopnosť získať termín u lekára (57 percent). Dlhé čakacie doby na termíny sú Achillovou pätou európskeho zdravotníctva – viac ako polovica opýtaných v prieskume je nespokojná (54 percent). V rámci krajín V4 vnímajú najvypuklejšie problém s termínmi na vyšetrenie Maďari (až 73 percent), nasledujú Poliaci so 64 percentami.
Kým za nespokojnosť so zdravotníckym systémom vinia Česi politikov (66 percent), Slováci sú k zákonodarcom zhovievavejší – ich podiel na stave zdravotníckeho systému vidí 55 percent. Zlá osobná alebo sprostredkovaná negatívna skúsenosť so slabou poskytnutou starostlivosťou je ďalším dôvodom, prečo nie je polovica opýtaných Slovákov spokojná so zdravotníctvom (51 percent).
Tretina slovenských respondentov sa už stretla s tým, že nedostala lôžko v nemocnici (33 percent), čo je výrazne nad okolitými krajinami (Česko – 19 percent, Poľsko – 22 percent, Maďarsko – 24 percent).
Naopak najmenej slovenských pacientov trápi, že by nemali prístup k adekvátnej preventívnej starostlivosť, na ktorú majú nárok (11 percent v porovnaní so 43 percentami v Poľsku a v Maďarsku).
Boli by Slováci ochotní zaplatiť za lepšiu zdravotnú starostlivosť? Takmer dvaja z piatich (39 percent) sú ochotní platiť viac. Približne 17 percent je pripravených odvádzať vyššie dane na pomoc zdravotníckemu systému.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Slováci dokonca chcú (41 percent), aby sa zvýšil plat zdravotníckych pracovníkov – tým by sa ich počet zvýšil a zlepšilo by sa zdravotníctvo. Vyššie platy pre zdravotníkov požadujú aj Maďari (60 percent).
Nedôvera na východe
Pri otázke „Do akej miery dôverujete konvenčnej medicíne u lekára a v nemocniciach?“ sa Slovensko v porovnaní s európskym priemerom prepadlo na dno rebríčka – s 55 percentami obyvateľov, ktorí dôverujú konvenčnej medicíne, sú na poslednej priečke spoločne s Bulharmi.
STADA
Ako veľmi dôverujete konvenčnej medicíne v ambulanciách lekárov a v nemocniciach? Prieskum: STADA Health Report 2024
Nízku dôveru vo východnom bloku podčiarkujú aj Srbi s 59 percentami, Česi so 60 percentami či Maďari so 62-percentnou dôverou v konvenčnú medicínu. Európsky priemer je pritom 69 percent s 84 percentami prvého Fínska.
Miera dôvery je vyššia medzi mužmi (72 percent) v porovnaní s európskymi ženami, ktorých dôveru má konvenčná medicína len na 65 percent.
Zdravie vo vlastných rukách
Keďže nedôvera a nespokojnosť so zdravotníckym systémom stúpa, podľa výsledkov prieskumu STADA berú Európania zdravie do svojich rúk a až 89 percent z nich robí minimálne jednu zdraviu prospešnú aktivitu (cvičenie vonku, v posilňovni či vo fitness centre, zdravá strava, užívanie výživových doplnkov).
Slovensko je na popredných priečkach v prieskume, keď až 93 percent opýtaných vybralo aspoň jednu z možností pri výzve „Povedzte nám, čo robíte pre udržanie alebo zlepšenie svojej osobnej pohody“.
Epidémia osamelosti
Prieskum odhalil ďalší negatívny trend – Európa sa zmieta v epidémii osamelosti (v priemere sa každý druhý človek cíti osamelý – 52 percent). Na prvom mieste je Poľsko, kde pocity osamelosti zakúsilo už 61 percent, Slovensko je na tom len o trochu lepšie s 58 percentami. Najmenej osamelí sa cítia Uzbeci (31 percent).
Miera osamelosti je najvyššia medzi mladými Slovákmi – vo veku od 18 do 24 rokov sa cíti osamelo 30 percent opýtaných. Menej osamelo sa paradoxne cítia ľudia vo veku 55 až 69 rokov (len 9 percent)
Na druhej strane Slováci samých seba označili za šťastných (64 percent) a tešiacich sa dobrému mentálnemu zdraviu (58 percent).
Slovensko sa prieskumu, ktorý STADA organizuje už desať rokov, zúčastnilo prvýkrát. Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa budú meniť trendy a vnímanie zdravotníckeho systému aj osobného zdravia v priebehu rokov.
