Už šiesty deň je svet v celkom novej energetickej situácii, ktorá časom zmení všetky ekonomické parametre vo všetkých jeho kútoch. Najviac by z dôvodu rastu cien ropy a plynu, ktorý spôsobili útoky na ropné a plynové polia z minulého štvrtka, mala byť v pozore Európa. Dôsledky pocíti už čoskoro.
Ceny ropy a plynu na svetových energetických burzách zažívajú od štvrtka ďalšie obdobie prudkého rastu. Zatiaľ čo cena európskej ropy Brent sa blíži k 115 dolárom za barel a je tak tesne pod hodnotami z energetickej krízy pred štyrmi rokmi, zemný plyn zažíva oveľa dramatickejší vývoj.
Cena plynu pre európsky trh s dodaním v apríli sa minulý štvrtok dostala nad hranicu sedemdesiat eur za megawatthodinu (MWh). Reagovala tak na správy o útokoch na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe, kde boli zasiahnuté najskôr iránske ropné a plynové polia a v reakcii na to zasiahli iránske rakety najväčší svetový LNG terminál v Katare.
V pondelok sa cena plynu, takzvaného TTF, držala pri hranici šesťdesiat eur za megawatthodinu.
Z Kataru a Perzského zálivu všeobecne za bežných okolností prúdi do sveta zhruba štvrtina svetových dodávok LNG. Zasiahnutie najväčšieho LNG terminálu na svete však export úplne preruší, tentoraz už nie na niekoľko týždňov, ale zrejme aj mesiacov. A z toho dôvodu by sa mala cena držať na vyšších úrovniach dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.
Všetko sa mení
Situácia s plynom je zlá a to isté platí aj pre ceny ropy, a tak pre aj ceny pohonných hmôt na európskych čerpacích staniciach. V Saudskej Arábii boli totiž zasiahnuté niektoré ropné terminály aj ropovod, s ktorého pomocou krajina obchádzala dodávky ropy tankermi cez Hormuzský prieliv, ktorý bol pre lode až na niektoré výnimky fakticky uzavretý.
Štvrtkové útoky však všetko zmenili. Zatiaľ čo snaha svetových mocností sa pred nimi sústreďovala práve na obnovenie bezpečnej prepravy energetických komodít prielivom, dnes už táto priorita môže byť zbytočná.
Zbombardované ropné a plynové polia vrátane hlavných exportných hubov v podobe terminálov totiž znamenajú, že z krajín Perzského zálivu nebudú môcť niekoľko týždňov až mesiacov odplávať lode naložené čiernym zlatom a skvapalneným plynom, pretože na nakládku budú musieť čakať, kým sa terminály opravia.
V prípade vážneho poškodenia terminálov môže takáto oprava trvať aj niekoľko mesiacov, možno dlhšie.
Prudký rast cien plynu prichádza navyše v čase, keď do Európy prichádza teplejšie jarné počasie a s ním zároveň jeden dôležitý obrat. Zásobníky zemného plynu totiž pre postupný koniec vykurovacej sezóny prechádzajú z režimu vytláčania plynu do plynových sústav do režimu ich plnenia.
Práve teraz tak bude v Európe silnieť dopyt obchodníkov po plyne, ktorý budú celé leto vtláčať späť do zásobníkov.
Sumy za nakúpený plyn sa pochopiteľne postupne prepíšu aj do faktúr domácností a firiem za energie. Cena dlhodobých ročných kontraktov sa vo štvrtok dostala na 45 eur za megawatthodinu, teda na doposiaľ najvyššiu hodnotu.
Zásobníky plynu v Európskej únii boli minulý týždeň v utorok podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE) v priemere naplnené na necelých 29 percent. Na Slovensku to bolo len 26,5 percenta.
Nová inflačná vlna
Na prelome mesiacov vydala americká banka Goldman Sachs analýzu, podľa ktorej by sa ceny plynu na svetovom trhu, pokiaľ by konflikt trval mesiac, držali na sume zhruba 74 eur za megawatthodinu. Ak by však konflikt a obmedzenie tokov tovaru z Perzského zálivu trvali dva mesiace, cena plynu by sa pohybovala okolo sumy sto eur za megawatthodinu. A práve k tejto situácii sa teraz blížime.
Domácnosti sa tak musia pripraviť na novú inflačnú vlnu. Keď sa totiž pozrieme na vývoj cien svetových energetických aj ďalších komodít, v medziročnom porovnaní sú o niekoľko desiatok percent vyššie.
Nielen pri zemnom plyne a rope, ale aj pri ďalších plynoch alebo chemických zlúčeninách, ktoré sú dôležité napríklad na výrobu hnojív alebo ocele. Predražia sa aj dovolenky, cena leteniek pre drahé pohonné hmoty tiež začne čoskoro stúpať.
Celá situácia poukazuje na krehkosť svetového trhu s energiami a na význam energetickej bezpečnosti. Tá sa teraz stane opäť hlavnou témou najmä pre Európu, ktorá bude súčasnou situáciou trpieť najviac, pretože v posledných rokoch vypína vzhľadom na zelenú dohodu nielen uhoľné elektrárne, ale napríklad aj jadrové elektrárne.
Znižuje si tak svoju zdrojovú energetickú základňu a navyše sa vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu rozhodla úplne opustiť nielen ruskú ropu, ale aj lacný plyn, ktorý dopoval európsku ekonomiku po celých šesťdesiat rokov. Do Európy ešte dnes smerujú tankery s ruským LNG plynom, aj to má však s príchodom budúceho roka skončiť.
„Odchádzať úplne od ruského LNG sa nám (Európe, pozn. redakcie) práve v tejto situácii vôbec nehodí,“ uviedol pre Forbes už na začiatku iránskeho konfliktu energetický expert a konateľ poradenskej spoločnosti ENA Jiří Gavor.
Rusko si mädlí ruky
Výsledkom stupňujúceho sa konfliktu v Iráne nebude pre Európanov iba nepríjemný rast cenovej hladiny. Má to silu aj úplne prepísať svetovú energetickú mapu a mapu vplyvu.
Zasiahnutie LNG terminálu v Katare totiž oslabí pozíciu tejto krajiny na svetovom trhu s plynom. Na odtrhnutie podielu vo svetových dodávkach plynu aj ropy si teraz môžu brúsiť zuby hlavne Spojené štáty a tiež Rusko, ktorého plyn sa tak dostáva späť do svetovej hry.
Ten sa nakoniec môže stať cenovou záchranou pre Európanov, pretože do Európskej únie môže začať prúdiť fakticky aj zajtra. Plynovody z Ruska do Európskej únie v podobe Nord Streamu alebo Bratstva totiž stále stoja. Pre pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajine je však ich využívanie ťažko prijateľné.
Okrem ekonomickej hry nás tak čaká aj nová politická hra, ktorá môže skončiť doslova novým svetovým poriadkom. Minimálne v oblasti energetiky.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
