Námornou cestou širokou niekoľko kilometrov už viac než dva týždne neplávajú lode, o tisíce kilometrov ďalej, v Česku, môžu preto zdražieť smažené jedlá. Ale aspoň sa tu budú stále pripravovať. Inde si v reakcii na konflikt na Blízkom východe dávajú od fritovania pauzu, alebo zavádzajú mimoriadne voľné dni.
Všetko spustili útoky Američanov a Izraela na Irán koncom februára. Islamská republika na oplátku dostala pod tlak všetkých ostatných. Tromfom Teheránu je totiž kontrola nad Hormuzským prielivom, kritickým miestom globálneho obchodu, cez ktorý bežne smeruje ropa a plyn zo štátov Perzského zálivu do celého sveta. Teraz je táto tepna priškrtená. Žiadna loď nechce riskovať útok zo strany teokratického štátu.
Irán navyše volí inú stratégiu, než keď naň vlani zaútočili Spojené štáty s Izraelom. Vtedy síce tiež opätoval paľbu, ale v zásade striedmo, akoby len preto, aby sa nepovedalo. Teraz však s ostreľovaním ostatných štátov v Perzskom zálive a blokovaním Hormuzského prielivu nemieni len tak skončiť. Podľa odborníkov preto, aby Američanov do budúcnosti odradil od ďalších výpadov.
Dopady súčasného súboja nervov možno vidieť aj v Česku. Očividné je to na totemoch pri čerpacích staniciach, kde rastú ceny. Nafta zdražela od začiatku vojny v priemere o viac než deväť korún (37 centov) na 42,12 koruny (1,72 €) za liter. Benzín o polovičnú sumu a pohybuje sa okolo 38 korún (1,55 €).
Pocítiť konflikt na Blízkom východe však môžu aj ľudia, ktorí nejazdia. „Dianie v Iráne má na nás okamžitý a obrovský dopad,“ hovorí Rostislav Hrbáček, ktorý s otcom vedie rodinnú firmu Avena vyrábajúcu rastlinné oleje, ktoré predávajú primárne do gastro podnikov.
V ich prípade na nich vplýva práve zdraženie palív, ktoré do svojich cien premietajú tí, ktorí im dovážajú suroviny. Zároveň to pociťujú aj na nákladoch súvisiacich s rozvozom ich olejov, keďže pravidelne kupujú celú cisternu nafty.
„Priamy dopad za marec je 27 tisíc litrov nafty s rozdielnou cenou o osem až deväť korún na liter,“ opisuje Hrbáček. V ich prípade je to takmer štvrť milióna korún (10 200 €). „To sa premietne do ceny až v ďalších mesiacoch. Reálne však nikdy nedokážeme premietnuť všetko, takže musím povedať, že toto sú situácie, keď naša firma vždy prerába, pretože zdražiť hneď jednoducho nejde,“ vysvetľuje.
O koľko by mohli svoje oleje zdražiť, zatiaľ nie je jasné. Ročne tu spracujú 45 tisíc ton baleného oleja, čo je približne 1 700 cisterien. Drvivá väčšina tekutého tovaru smeruje do gastronomických prevádzok. Môže sa to tak v blízkej dobe prejaviť v reštauráciách na cenách populárnych jedál ako vyprážaný syr alebo rezeň.
„Závisí to od toho, ako dlho môže kríza okolo Iránu trvať a aký bude mať priebeh,“ hovorí prezident Asociácie hotelov a reštaurácií ČR Václav Stárek. „Je však logické, že keď sa začnú zdražovať pohonné hmoty, čo vidíme, že sa deje, tak to dlhodobo môže mať zásadný vplyv na zvyšovanie cien. A to platí nielen pre reštaurácie.“
Ázijci sa musia uskromniť
Oveľa intenzívnejšie pociťujú iránsku blokádu ázijské štáty, kam smeruje väčšina ropy a plynu zo štátov Perzského zálivu. Zatiaľ čo v Česku je problémom najmä cena nafty, v Ázii ide o fyzickú nedostupnosť paliva.
Napríklad v Indii pre nedostatok plynu reštaurácie a pouličné stánky často úplne prestali smažiť jedlá. Tamojšia národná asociácia reštaurácií totiž odporučila podnikom, aby zvážili skrátenie prevádzkovej doby, prestali ponúkať pokrmy vyžadujúce dlhé varenie a smaženie a pri varení používali pokrievky, aby šetrili energiu.
V Indii alebo na Srí Lanke je kritickým bodom LPG (skvapalnený ropný plyn). Ten sa vyrába buď pri rafinácii ropy, alebo pri spracovaní zemného plynu. Ak je Hormuzský prieliv blokovaný, fyzicky sa zastaví prísun plynových fliaš, do ktorých je natlakovaný.
A pouličný stánok so smaženými „pakoras“ spotrebuje takúto fľašu za pár hodín. Smaženie je teraz jednoducho luxus, ktorý si v kríze nemôžu dovoliť. Ako denníku Financial Times povedal Vijender Naik, manažér bombajského fastfoodu Amrut Sagar, plynové fľaše sú už na čiernom trhu dostupné za dvojnásobok obvyklej ceny, ktorá je približne 1 800 rupií (16,30 €).
Vypínajú klimatizácie aj krematóriá
Problém majú aj tamojšie krematóriá. „Nedostatok plynu nás naozaj tvrdo zasiahol,“ uviedla Manisha Shekatkar, ktorá má na starosti mestské krematóriá v indickej Pune. Aby sa im nehromadili telá, spaľujú ich v elektrických peciach.
V niektorých štátoch sú potom dopady energetickej krízy naopak až trochu komické. Thajská vláda napríklad nalieha na obyvateľov, aby nechali obleky doma a do práce chodili v tričkách s krátkymi rukávmi, aby klimatizácie v kanceláriách mohli bežať na nižší výkon.
V Mjanmarsku môžu autá jazdiť iba každý druhý deň. Kedy sa môžete vydať za volantom do ulíc, závisí od čísla vašej poznávacej značky. Aby udržala ľudí doma a šetrila palivá, vyhlásila Srí Lanka každú stredu za štátny sviatok. Deň voľna vyhlásil aj Pakistan, zatiaľ čo Vietnam len apeluje na svojich obyvateľov, aby pracovali z domu.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Benedikt Lederer.
