Nadišiel čas prepísať slávnu vetu zo šlabikára na „Ema melie matchu“? Šialenstvo okolo zeleného čaju by tomu nasvedčovalo. Zelený prášok z Japonska si podmanil celý svet a vystrelil ceny nahor. Ako rozpoznať kvalitu od marketingovej pozlátky? A kam smeruje trh, ktorý svojou intenzitou prekvapil aj tých najskúsenejších?
Kedysi bola matcha súčasťou čajových obradov v japonských kláštoroch a šľachtických kruhoch. Dnes sa šľahá do latté v kaviarňach od Benátok po Bratislavu. Matcha, zelený prášok s vysokým obsahom antioxidantov a teínu, zažíva európsky boom, ktorý udivil aj tých, ktorí pri jej vzostupe stáli od začiatku.
S boomom prichádza aj panika, inflácia, sklamanie z Japonska, čínske napodobeniny a predovšetkým otázka: Kto zostane stáť, keď vlna opadne?
„Boli sme pri vzniku tejto vlny. Už v roku 2012 sme uviedli na trh prvú matchu pod značkou Matcha Tea. Odvtedy každý rok rastieme a dnes patríme medzi najväčších distribútorov autentickej japonskej matche v Európe,“ hovorí konateľ firmy Kyosun Petr Patočka.
V roku 2019 predali okolo 1,5 milióna porcií, v roku 2024 už zhruba päť miliónov. „Rok 2025 prekvapil aj nás, najmä z pohľadu európskeho B2B trhu. Dopyt naďalej prudko rastie a naším cieľom na tento rok je prekonať hranicu sto miliónov korún obratu,“ hovorí Patočka.
Záujem o matchu nepoľavuje. „Povedal by som, že to do veľkej miery ženie dopredu sociálne siete. A drvivá väčšina matche, ktorá sa tu predáva, je podradnej kvality,“ tvrdí čajový odborník Areek Jan Martinec z Rishe Tea. Špecializuje sa na vysokokvalitné čaje a aj jeho tržby len z matche vzrástli medziročne o 30 percent.
Záujem potvrdzuje aj Dominik Píchal, člen výberu Forbes 30 pod 30 z roku 2022, zakladateľ a spolumajiteľ firmy Grizly. „Stačí sa pozrieť do kaviarní – zatiaľ čo vlani bolo bežné len klasické matcha latté, dnes si zákazníci často vyberajú z viacerých variantov nápojov,“ hovorí.
„Našu vlastnú matchu sme uviedli do predaja pred niekoľkými týždňami a predaj prekonal očakávania. Overovali sme si situáciu u dodávateľa a ten potvrdil, že aktuálne eviduje obrovský dopyt – približne šesťnásobok oproti predchádzajúcemu obdobiu,“ dodáva.
Podľa svetového prieskumu Mordor Intelligence rast segmentu mliečnych aj ovocných nápojov z matche poháňajú mileniáli a príslušníci generácie Z, ktorí sú otvorenejší novým variáciám a príchutiam.
Martinec dodáva, že trvalo pomerne dlho, kým sa vlna dostala aj do Česka. Západ a Amerika už niekoľko rokov prežívali „matchamániu“, no rok 2025 znamená vrchol aj na západ od Slovenska. „Je to rovnaké ako so selfie tyčami či bubble tea. Boom prichádza s dvoj- až trojročným oneskorením oproti Západu,“ hodnotí.
„Musí pochádzať z Japonska, z mladých, ručne zbieraných listov čajovníka, ktorý je niekoľko týždňov zatienený. Musí sa mlieť výhradne na kamenných mlynoch – akýkoľvek iný spôsob (napríklad priemyselné mlyny) čaj prehrieva a strácajú sa účinné látky,“ vysvetľuje Martinec.
A ako má nápoj vyzerať? „Správna matcha má tmavozelenú, smaragdovú farbu, jemnú chuť bez trpkosti. Ak cítite horkosť, ide buď o veľmi nízku kvalitu, alebo o falošnú náhradu z iných ázijských krajín – najčastejšie z Číny,“ ozrejmuje Patočka.
Pestovanie je náročné. „Keďže dopyt presahuje kapacity, do hry vstupuje Čína – a tá používa všetky možné skratky: mletie antikorom, falošné zatienenie, náhrady z letnej úrody. V USA je dnes väčšina matche z Číny. Je to drak – urobia čokoľvek, aby zarobili. Vycítili príležitosť,“ dodáva Martinec.
„Ani by som to nenazýval matchou. Pravda však je, že si dnes matcha latté – hoci aj zle pripravené a presladené – dáte prakticky v každej kaviarni,“ hovorí ďalej.
Podľa Mordor Intelligence dosiahne veľkosť globálneho trhu s matchou v roku 2025 približne 57,81 miliardy korún a do roku 2030 sa očakáva rast na zhruba 70,97 miliardy. Najrýchlejšie rastie v Latinskej Amerike.
Najväčšou výzvou je podľa Patočku potenciálny nedostatok suroviny za rozumnú cenu. Cena čaju tencha, z ktorého sa matcha vyrába, vzrástla tento rok až štvornásobne. „V mnohých prípadoch podľa mňa špekulatívne – podobne ako pri kakau alebo káve. Osobne som bol v Japonsku, aby som si spravil vlastný obraz – a ten je zmiešaný,“ hovorí.
Jeho firma má dlhodobé kontrakty a výrazné zdražovanie neplánuje. Noví hráči však musia počítať s cenami až na spomínanej štvornásobnej úrovni bežnej ceny.
Martinec vníma rastúci záujem. „V Japonsku ľudia, ktorí robili iné čaje, prechádzajú na matchu. No kapacity nestačia. Mlyn namelie štyridsať gramov za hodinu. Ja dokážem vyradiť továreň z prevádzky svojou objednávkou aj na dva týždne,“ uvádza.
Problémom je aj čínska konkurencia, ktorá chŕli produkty pod názvom matcha, hoci nimi v skutočnosti nie sú. Využívajú to, že slovo „matcha“ nie je právne chránené – s výnimkou Českej republiky, kde vyhláška z roku 2023 jasne definuje, že matcha musí byť z Japonska.
„Musím priznať, že správanie niektorých japonských producentov ma trochu sklamalo. Ich cenová politika hrá do karát lacným náhradám z Číny či Taiwanu. Navyše si neochránili názov matcha. Paradoxne, Česká republika je jedinou krajinou, kde má matcha aspoň nejakú legislatívnu ochranu,“ komentuje Patočka.
Matcha v kaviarňach a bistrách
Rešpektujú túto definíciu? Odpoveď si pozorný čitateľ domyslí. Je však nemožné, aby náročná japonská produkcia pokryla nenásytný trh, ktorý volá po nie veľmi drahej matchi.
Podľa Patočku úrady v Česku robia kvalitnú prácu v kontrole potravín ako mäso, mlieko či zelenina, no špecifické produkty ako matcha zostávajú mimo ich hlavného záujmu. O to dôležitejšie je, aby si sám zákazník dával pozor na pôvod a kvalitu. V Japonsku sú podmienky pestovania prísne kontrolované. Napodobeniny z iných krajín, najmä z Číny, môžu obsahovať nadlimitné množstvá ťažkých kovov či plesní – čo predstavuje zdravotné riziko.
Ani samotné Japonsko nie je bez rizika. Napríklad oblasť Udži je matchou známa, no ide o malý región. „Mnoho zákazníkov hľadá matchu z Udži, no väčšina prášku v skutočnosti pochádza z prefektúr Kagošima, Aichi a Šizuoka,“ hovorí Patočka.
Súčasná situácia je bezprecedentná – globálny dopyt po kvalitnej matchi značne prevyšuje ponuku.
Zákazníci dnes čoraz viac očakávajú transparentnosť, pôvod a ohľaduplnosť k prírode. „Naša matcha pochádza výhradne z Japonska, z vlastných čajových polí, ktoré spravujeme od roku 2024. Produkcia je v organickej kvalite, testovaná na pesticídy, ťažké kovy, plesne a ďalšie ukazovatele. Používame plne recyklovateľné obaly,“ uvádza Patočka.
Aj matcha v obchode Grizly je z Japonska. „Má biokvalitu, pravidelne testujeme rezíduá pesticídov a ďalších látok. Zároveň sme chceli priniesť matchu vhodnú na každodenné pitie za dostupnú cenu – 249 korún za sto gramov,“ vysvetľuje Píchal.
Unsplash
Matcha od milionára
Zákazníci sa viac zaujímajú o pôvod a spracovanie. Martinec spolupracuje s malými farmármi, napríklad s majstrom Sakamotom, ktorý 35 rokov zasvätil výrobe najlepšieho čaju. „Je to japonský milionár, takmer miliardár, ktorý má sen vypestovať najlepší čaj,“ hovorí.
Martinec predával matchu za 450 korún, tento rok to bude 490 za 40 gramov. Ceremoniálna matcha (vyššia trieda) sa začína na deväťsto korunách.
Tohtoročná úroda je výnimočná – podľa Sakamota prichádza takéto počasie raz za 60 rokov. „Prikupujem si zásoby,“ hovorí Martinec.
„Ceny matche v Japonsku tento rok prudko vystrelili – a často ide o podradný čaj. Niečo, čo by sa ešte vlani nik neodvážil vydávať za matchu. Aj v Japonsku sa objavila chamtivosť – čo je nezvyčajné,“ dodáva.
„V Česku dnes kúpite matchu v každej kaviarni. Väčšina personálu netuší, odkiaľ pochádza. Ak vám nepovedia meno farmára – buďte opatrní.“
Matcha sa už neobjavuje len v nápojoch. „Vidíme ju aj v kozmetike, hotových nápojoch v plechovkách, koktailoch, sladkostiach,“ hovorí Píchal.
Zatiaľ čo Patočka verí v stabilizáciu trhu na jeseň, Martinec je skeptickejší. „Podľa pána Sakamota – a s tým súhlasím – sa trh rúti do záhuby. Ceny sú prestrelené, kvalita klesá a bublina praskne,“ hovorí. V kríze však vidí aj príležitosť:
„Keď opadne nadšenie okolo matche, otvorí sa priestor na čaje, ktoré sú možno menej ‚fotogenické‘, ale oveľa hlbšie a cennejšie – gyokuro, sencha, konacha. Matcha to celé naštartovala, ale nemusí mať posledné slovo,“ uzatvára.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Julie Mahlerová.
