Sieť základných škôl a gymnázia Felix už viac ako desať rokov využíva nové vyučovacie metódy. Pôsobí v piatich slovenských mestách od Košíc až po Bratislavu. Výsledky prekvapujú učiteľov aj rodičov.
Je pol deviatej ráno a v súkromnej základnej škole Felix na Tematínskej ulici v Bratislave sa začína ranný kruh. Cieľom je budovať vzťahy a najmä učiť sa pomenovať svoje pocity. Úprimne a pred všetkými, nech sú akékoľvek.
„Ako sa dnes máte?“ začne učiteľka rannú poznávačku. Vždy hovorí iba jeden žiak, ostatní ho nekomentujú. Ak sa na to niekto necíti, má právo nehovoriť.
„Ja nie veľmi dobre, lebo ocinovi sa pokazilo auto,“ odpovie jedna žiačka.
Ranné kruhy sa síce na odporúčanie ministerstva školstva dostali aj do štátnych škôl, no vo Felixe vyzerá rovnako uvoľnene aj zvyšok vyučovania. Výnimkou nie je ani situácia, že sa učiteľka ospravedlňuje žiakom.
„Keď napríklad na niečo nevhodne zareagujem, tak sa za to deťom ospravedlním. Deti mi potom často povedia, že si ani nepamätajú, že som niečo také povedala alebo to stiahnu na seba, že robili zle. Keď už učíme deti byť úprimnými, chcem byť taká aj ja,“ približuje triedna učiteľka tretiakov Mária Trenčanská.
„Keď sa cítim unavená alebo sa mi niečo nechce, tak im to poviem. Chcem, aby sme spolu žili úprimný život,“ dodáva Trenčanská. Školy Felix existujú už viac ako desať rokov a na základe skúseností so žiakmi vedia povedať, aký vplyv na ne majú alternatívne metódy.
„Dnes sa budeme učiť vybrané slová po P. Sú zašifrované v indíciách, ktoré som rozmiestnila po triede. Budete ich hľadať vo dvojiciach, pričom svoju dvojičku si najskôr nájdete pantomímou,“ začne učiteľka Katarína Tóthová hodinu slovenčiny u tretiakov.
Keď si po dvoch minútach každý nájde svoj pár, spustí sa detektívka. Väčšina si vyberá zahrievaciu úlohu vylúštiť, čo sa skrýva za obrázkami klokana, orla, ponožiek, yetiho, tigra a okna. Stačí poukladať začiatočné písmená vedľa seba a nájdu slovo kopyto.
Začiatok slovenského jazyka. Žiaci sa na vyučovacej hodine učili vybrané slová P. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Náročnejšie je to s písmenami QZŤÁU, ktoré aj po tridsiatich minútach vyzerajú byť nad tretiacke sily. Zrazu v rohu triedy vyskočí jedna žiačka.
„Ja viem!“ radostne vykríkne. Učiteľka pristúpi k jej dvojici, aby sa nedozvedeli riešenie aj ostatní spolužiaci, a spýta sa na výsledok.
„Je to slovo pýtať,“ pochváli sa salamandra, ako sa trieda prezýva od prvého ročníka. „V jednej úlohe sme prišli na to, že celú abecedu treba posunúť o jedno písmeno vzad. Pred písmenami Q, Z, Ť, dlhé Á a U sa v abecede nachádza P, Ypsilon, T, A a Ť. Je to pýtať,“ vysvetľuje.
Žiaci počas hľadania vybraných slov po P. Najnáročnejšie bolo zistiť, čo sa skrýva za písmenami QZŤÁU. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Školstvo je ďaleko od reality
Na vyučovacích hodinách Felixa je často hluk, žiaci sedia na laviciach a učitelia neraz iba dozerajú, ako sa darí žiakom pri riešení úloh.
Kým v klasickej škole učiteľ väčšinou odovzdáva poznatky a veľa rozpráva, vo Felixe využívajú prvky konštruktivizmu. Znamená to, že deti si konštruujú poznatky samé. Objavujú, skúmajú, pýtajú sa a prichádzajú na odpovede.
Učiteľ vystupuje viac v pozícii sprievodcu a jeho úlohou je vedieť správne položiť otázku a následne moderovať diskusiu. V ideálnom prípade nemusí učivo ani vysvetľovať, pretože deti to urobia medzi sebou za neho. Samé sa hlásia povedať ostatným, ako na niečo prišli.
„Nečakala som, že deti sa hneď v prvom ročníku naučia prezentovať. Dokonca si ony samy dávajú spätnú väzbu,“ približuje matka dvojičiek prvákov a personalistka Martina Gajdošová Vyskočová.
Podobným spôsobom prídu na význam Pytagorovej vety či Archimedovho zákona skôr, ako sa dozvedia, že nejaká Pytagorova veta či Archimedov zákon vôbec existujú. Zapamätať si to je potom už tá jednoduchšia časť.
„Súčasné školstvo je ďaleko od reality aj od toho, čo ľudia potrebujú. Mám taký pocit, že nožnice medzi tým, čo školy ponúkajú a čo ľudia potrebujú, sa neustále otvárajú,“ hovorí zakladateľ a zriaďovateľ škôl Felix Peter Halák.
„Keď v práci hľadám ľudí pre firmy, často sa stretávam s tým, že bežné školy produkujú pasívne osoby, ktoré čakajú na inštrukcie. Keby išlo o nejakú štandardizovanú pásovú výrobu, tak by sa to možno zišlo. Ale dnešná doba rieši každý deň problémy, ktoré predtým ešte nikto neriešil. Potrebuje aktívnych ľudí, ktorí sú autonómni, vedia riešiť problémy a neboja sa trochu riskovať,“ približuje Gajdošová Vyskočová.
Počas vyučovacích hodín to navonok veľakrát vyzerá, že žiaci sa v škole len hrajú, pritom v skutočnosti vnímajú veci a nasávajú ich do seba, čo je podstata moderného vzdelávania.
„Keď je za učením nejaký zážitok alebo emócia z objavenia, prepojenie vedomostí je v hlavách detí oveľa silnejšie. Profesor Hejný hovorí, že na čo prídu deti samy, to nikdy nezabudnú,“ dodáva Halák.
Inzeráty na nových zamestnancov školy píšu žiaci. Hľadajú v nich vychovávateľov i vedúcich jedální. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Revolučná metóda
Vo Felixe nezvoní, učiteľom sa tyká, lavice sa premiestňujú podľa potreby, deti sa učia v súvislostiach, nedostávajú známky a keď majú nejakú písomku, môžu si vybrať jednu z troch úrovní, na akú náročnosť sa práve cítia. Špecificky vyzerá aj vyučovanie matematiky, pri ktorej využívajú Hejného metódu.
„S Hejného metódou sa všetky poznatky vyvíjajú postupne. Malé deti už vedia, čo je pol jabĺčka, potom začneme pracovať so štvrtinou, a to nielen jabĺčka, ale aj papiera, tyče, pizze; alebo na hodinách – polhodina, štvrťhodina. Deti majú takýchto modelov veľa a pracujú s nimi,“ vysvetlila v rozhovore pre Forbes expertka Hejného metódy Dagmar Môťovská.
Namiesto počítania desiatich rovníc alebo čítania textu nahlas majú napríklad zistiť, akú spotrebu majú domáce spotrebiče.
„Poznatky sa postupne nabaľujú a deti nakoniec samy prídu na to, ako sa zlomky sčítavajú a odčítavajú. Keď sa dostanú do šiesteho ročníka a majú v osnovách zlomky, už tomu rozumejú,“ pokračuje prvá Slovenka, ktorá získala certifikát odbornej garantky pre vyučovanie Hejného metódy.
Okrem Slovenska sa o Hejného metódu zaujímajú aj v školách v Česku, Taliansku, Grécku, Fínsku, Švédsku, Poľsku a Kanade. Vyvinul ju oceňovaný martinský matematik Milan Hejný spolu so svojím otcom Vítom Hejným na základe ich 40-ročných skúseností.
V škole nezvoní, pretože zvonenie zbytočne prerušuje aktivitu a je lepšie, keď ju žiaci dokončia celú. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Charakteristickým znakom škôl Felix je aj to, že žiaci nedostávajú klasické domáce úlohy. Namiesto počítania desiatich rovníc alebo čítania textu nahlas majú napríklad zistiť, akú spotrebu majú domáce spotrebiče.
„Ide nám o to, aby sa deti naučili spolu komunikovať, argumentovať a vyjadriť svoj názor, čo pri drilovacej domácej úlohe nedosiahnete,“ hovorí Halák.
Keď žiaci dva týždne sledovali, akú spotrebu má ich domácnosť, mohli si uvedomiť, koľko stojí hodina pozerania televízie. Alebo keď na dejepise preberali rok 1989, mali sa porozprávať s rodičmi alebo starými rodičmi, ktorí vtedy boli na námestiach, ako to prežívali.
Pochvaľuje si to aj personalistka Martina Gajdošová Vyskočová z pozície rodiča: „Po šestnástej máme normálny rodinný život a nemusíme ešte dve hodiny sedieť pri domácich úlohách.“
Felix vedie žiakov k aktívnemu občianstvu na každom kroku. Učí ich aj neplytvať energiami. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Limity Hejného metódy
V súčasnosti neexistuje jedna veľkoobjemová a medzinárodne uznávaná štúdia, ktorá by porovnávala tradičný vyučovací proces s Hejného metódou a objavujú sa len lokálne merania a skúsenosti pedagógov.
Zistenia naznačujú, že Hejného metóda môže zlepšiť motiváciu, samostatnosť či praktické zapojenie žiakov, avšak výsledky často závisia od konkrétneho prostredia, podmienok výučby a spôsobilosti učiteľa.
Vo Felixe preto musí každý učiteľ najskôr odučiť ukážkovú hodinu a prejsť cez trojkolové prijímačky. Až keď škola vidí, ako učí, až vtedy sa definitívne rozhodne, čo s ním.
Pri Hejného metóde sa objavili viaceré kritické hlasy, medzi inými aj svetovo uznávaného matematika Vlastimila Dlaba. Podľa neho alternatívne pedagogické postupy nezabezpečia lepšie ovládanie matematiky, rozhodujúcim faktorom je kvalita učiteľov.
Emeritný profesor matematiky a člen Kanadskej akadémie vied vo vysielaní ČT24 uviedol, že to nie je žiadna nová metóda, iba zbierka skúseností dobrých učiteľov.
Hejného metóda využíva pri počítaní matematických príkladov jednoduchý systém mriežky. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Kritickejší bol v prvých rokoch využívania Hejného metódy Milan Pokorný z Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity.
„Zdá sa mi, že metóda bola zavedená príliš rýchlo bez akýchkoľvek údajov o tom, či nie je nejakým spôsobom nebezpečná. Neuskutočnilo sa žiadne seriózne hodnotenie tejto metódy, ale zdá sa, že sa niečo také deje. Dúfam, že dostaneme odpoveď na otázku, či je to v poriadku,“ konštatoval v Českom rozhlase Plus v roku 2018 Pokorný.
Odpoveď hľadala Česká školská inšpekcia v roku 2023, keď už bola metóda využívaná v praxi dostatočne dlho. Analyzovala výsledky medzinárodného merania vedomostí TIMSS s prihliadnutím na porovnanie Hejného metódy s ostatnými typmi. Žiaci vyučovaní touto metódou dosiahli štatisticky významne lepšie výsledky ako žiaci vyučovaní inými metódami.
„V úlohách Hejného systému, ktoré sú aj podľa medzinárodnej klasifikácie náročnejšie, boli deti vyučované podľa jeho metódy výrazne lepšie ako ostatné. Išlo o náskok približne dvadsiatich bodov na škále, čo už je štatisticky významné. V neutrálnych úlohách boli ,Hejného’ deti o niečo lepšie ako ,nehejného’ deti,“ povedal David Greger, riaditeľ Ústavu rozvoja a výskumu vzdelávania Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity.
Porovnanie Hejného metódy s klasickým vyučovacím procesom:
Klasická metóda:
- Často sa zameriava na memorovanie vzorcov a postupov.
- Učiteľ je v centre vyučovania a odovzdáva žiakom hotové poznatky.
- Dôraz sa kladie na rýchlosť a presnosť riešenia úloh.
- Zostáva menej priestoru na individuálny prístup a tvorivé riešenie problémov.
Hejného metóda:
- Podporuje aktívne učenie a objavovanie matematiky.
- Učiteľ pôsobí ako sprievodca a moderátor diskusie.
- Dôraz sa kladie na porozumenie a schopnosť aplikovať matematiku v praxi.
- Poskytuje priestor na individuálne tempo a rozvoj kreativity.
Hejného metóda síce dokáže podľa Českej školskej inšpekcie aktivizovať deti, zvýšiť pre ne atraktívnosť učiva a zlepšiť aj emocionálnu a pracovnú atmosféru v triede, má však svoje limity.
Niektorým študentom, ktorí potrebujú viac štruktúry, vedenia alebo majú problémy s abstraktným myslením, nemusí metóda vyhovovať a môžu s ňou do určitej miery „bojovať“. Môžu pociťovať frustráciu z toho, že nedostávajú jasné a priame pokyny alebo že sa od nich očakáva, že prídu na správne riešenia samostatne.
Česká školská inšpekcia preto upozorňuje, aby učitelia prispôsobovali metódu potrebám rôznych žiakov a zvážili kombinovať Hejného prístup s tradičnejšími vyučovacími metódami, aby podporili individuálne potreby každého žiaka.
Žiaci môžu počas vyučovacích hodín sedieť na zemi, za stolom aj na stole. Prihliada sa na osobnú slobodu. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Výška školného
Felix začínal v Petržalke s jednou základnou školou, dnes ich má v Bratislave štyri spolu s jedným gymnáziom. Študuje v nich okolo 550 žiakov na základných školách a okolo 50 žiakov na gymnáziu.
Vo forme frančíz sa Felix rozrástol aj do Trnavy, Žiliny, Liptovského Mikuláša a Košíc a aktuálne stavia nový areál v bratislavských Boroch. Má sa v ňom nachádzať materská škola, základná škola aj gymnázium.
Za investíciou Felixa v Boroch je člen rebríčka najbohatších Slovákov a expartner finančnej skupiny Penta Martin Kúšik. Prostredníctvom rodinnej nadácie chce do projektu investovať 30 miliónov eur.
„Naša rodinná nadácia dlhodobo podporuje rôzne projekty a organizácie na Slovensku, pričom práve vzdelávacie aktivity patria medzi naše najväčšie priority. Veríme, že cez kvalitné vzdelávanie sa dajú ovplyvniť aj iné problémy v spoločnosti, preto sa naň sústreďujeme,“ povedal Martin Kúšik v rozhovore pre Forbes.
Ako dodal, v nadácii podporujú viaceré projekty neziskovej organizácie Indícia, ktorá je garantom Hejného metódy na Slovensku, vzdelávanie rómskych detí v projekte Omama a ďalšie. Ide o dobročinné aktivity, čo znamená, že ich podporujú formou finančných darov.
Školy Felix sa nachádzajú v piatich mestách na Slovensku. V Bratislave, Trnave, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„V prípade škôl Felix v Bratislave to nie je dar, ale dlhodobá investícia, kde finančná návratnosť nespĺňa kritériá komerčných projektov. Záleží nám na tom, aby škola bola pre rodičov finančne dostupná,“ dodal Kúšik.
Školné stojí 380 eur na mesiac a platí sa desať mesiacov v roku. Hradia sa z neho všetky učebné pomôcky, učebnice, jednodňové školské akcie, vstupné do múzeí, galérií či lístky MHD na školské podujatia.
„Chceme, aby si našu školu mohli dovoliť ľudia bežne. Sme pre strednú vrstvu. Hlási sa k nám veľa detí, ale keďže si podávajú prihlášky na viaceré školy a máme viaceré pobočky, tak posledné roky sa k nám dostalo takmer každé dieťa, ktoré malo o školu reálny záujem,“ približuje Halák.
Felix sa snaží byť cenovo dostupný. Školné stojí 380 eur na mesiac a platí sa desať mesiacov v roku. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Slovné hodnotenia namiesto známok
Keď malé deti prichádzajú zo škôlky na základnú školu, v mnohých prípadoch ešte nevedia vykať. Vo Felixe to vyriešili po svojom. Prestali vykanie požadovať.
„Dnes je už spoločnosť nastavená tak, že keď sme si blízki, tak si nemáme prečo vykať. Čoraz viac ľudí si tyká aj na pracovisku. Začali sme s tým na prvom stupni a časom sa to dostalo aj na druhý stupeň. Na gymnáziu sa však učiteľom už vyká, takže sa snažíme žiakov učiť, kde sú hranice,“ opisuje Halák.
Zásadným rozdielom oproti tradičným školám je aj známkovanie. Vo Felixe známky neexistujú. Žiaci dostávajú namiesto nich slovné hodnotenia.
„Keď dostanete dvojku, tak úplne neviete, čo to znamená. V slovnom hodnotení vieme presne pomenovať oblasti a zručnosti, na akej úrovni ich dieťa má. Viem tam zahrnúť aj oblasti, ktoré sa známkou nedajú odmerať. Napríklad, či je dieťa aktívne, či hľadá riešenia, či má poriadok na lavici a podobne,“ opisuje Mária Trenčanská, ktorá vyučuje v petržalskom Felixe už osem rokov.
Základné hodnoty Felixa. Žiaci ich majú vyvesené aj na nástenke. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Škola sa snaží rozvíjať u žiakov aj zručnosti ako aktívne počúvanie, kritické myslenie, úcta, nevysmievanie sa, dôveryhodnosť, pravdivosť či spolupráca, za čo by sa tiež ťažko známkovalo. Slovné hodnotenie má obvykle podobu jednej A4 a cieľom nie je povedať, či je dieťa šikovné alebo nie je, ale popísať jeho správanie.
„Keď chcem povedať, že dieťa nemá upratanú lavicu, tak nehodnotím, že tam má neporiadok. Snažím sa to popísať ako situáciu, že často má na lavici viacero vecí, ktoré nesúvisia s vyučovaním. Zo skúseností vieme, že niektorí ľudia ako kreatívci alebo umelci potrebujú mať okolo seba trošku chaos. Popíšem to ako fakt, aby si to rodič mohol predstaviť,“ dodáva Trenčanská.
Negatívne hodnotenie si neodnesú ani žiaci, ktorí odovzdajú nejaký projekt neskoro alebo ho robia na poslednú chvíľu.
„Sú ľudia, ktorí to nevedia urobiť inak ako na poslednú chvíľu. Neznamená to však, že to urobia zle alebo sú lajdáci. Snažíme sa to formulovať pozitívne, aby sme nehovorili, že toto všetko nevieš a máš sa naučiť,“ pokračuje triedna učiteľka salamandier.
„Učiteľka v polročnom hodnotení ocenila, že dcéra je vodcovský typ. V klasickej škole, kde sa viac nosí rovnostárstvo, by to bol skôr problém. Naše deti si ani veľmi neuvedomili, že išlo o hodnotenie. Avšak nie je to len o ňom. V Edupage vidím percentá ich písomných prác aj priemer triedy a exaktne viem, ako na tom sú,“ uzatvára Gajdošová Vyskočová.
