Žilina sa dlhé roky spájala najmä s automobilkami a univerzitným kampusom. V posledných rokoch však región prepisuje svoj príbeh. Čoraz častejšie sa o ňom hovorí ako o možnom inovačnom centre Slovenska.
Dôležité je, že za číslami už stoja konkrétne príbehy. Zo Žiliny vyrástol e-commerce hráč Bistro.sk, ktorý zmenil spôsob donášky jedla na Slovensku. Z rovnakého regiónu pochádza aj Be Lenka Juraja Feherváryho, ktorá z barefootovej obuvi vybudovala značku s medzinárodným dosahom.
Firma iTransys sa vďaka víťazstvu v súťaži Ynovate Fest dostala až do Silicon Valley a otvorila si cestu na zahraničné trhy. A pribúdajú ďalšie. Od startupov s personalizovanými probiotikami až po stavebné firmy testujúce 3D tlač v betónových konštrukciách.
Startupy, ale aj stredne veľké podniky združuje inovačné centrum Inovia, ktorého cieľ je budovať prostredie, kde sa stretáva biznis, výskum aj samosprávy a kde môžu rásť firmy s globálnymi ambíciami.
Jeho iniciátor a riaditeľ Vlastimil Kocián dnes hovorí otvorene: jeho cieľ je, aby sa do roku 2030 v Žiline podarilo vybudovať aspoň dve až tri firmy s obratom nad 20 miliónov eur, z ktorých výrazná časť tržieb bude pochádzať zo zahraničia. „Ak sa nám to podarí, bude to jasný dôkaz, že región má správny smer,“ tvrdí. A ak sa mu to podarí, Žilina sa definitívne zapíše na inovačnú mapu Európy.
Podstatné je, že v Žiline máme systematickú podporu inovatívnych projektov a startupov. Funguje tu jedna inovačná autorita, Inovia, ktorá má plnú podporu mesta aj župy. Nie je to roztrieštené do viacerých fragmentov, ktoré si medzi sebou konkurujú.
Zároveň je tu podľa mňa menej politikárčenia a viac skutočnej spolupráce. Nepredstierame, že sme majstri sveta vo všetkom. Skôr sa sústredíme na výsledky a na to, aby veci fungovali. A keď fungujú, tak s nimi ďalej pracujeme. Bez zbytočného ega.
Čo dokáže región ponúknuť startupistom a mladým podnikateľom, čo možno v Bratislave nenájdu?
Povedal by som, že otvorenosť, spoluprácu a partnerstvo namiesto rivality. Ľudia sú tu ochotní viac si pomáhať, rozprávať sa a spolupracovať.
Ďalšie špecifikum je poloha. Máme prirodzený prístup k českému a poľskému trhu, čo je pre startupy veľká výhoda. Bratislava má síce blízko k Viedni, ale tam je skôr cítiť konkurenciu. My na severe Slovenska sa naopak potrebujeme spájať s Ostravou, Katovicami či Krakovom. Spolu tak vieme konkurovať väčším metropolám.
Ťah na Poľsko
Slovenské firmy idú však skôr do Česka, a práve o Poľsku sa hovorí, že je komplikované. Viaceré startupy sa tam popálili, pretože trh nepoznali. Funguje expanzia lepšie, keď je región severnejšie a je bližšie k poľským mestám?
Myslím si, že k tomu máme dobre našliapnuté. V Poľsku už máme nadviazané partnerstvá s inkubátormi aj s investičnými skupinami. Veľká časť našej aktivity, napríklad platforma CEE Startup Network, je postavená na prepájaní týchto zdrojov a otváraní dverí. Zatiaľ však nemáme takú „výkladnú skriňu“, ktorú by som vedel ukázať ako príklad raketového úspechu. Ale možno to prinesie november tohto roka, keď organizujeme v Žiline a prvýkrát na Slovensku medzinárodnú startupovú súťaž.
V inovačných diskusiách často počúvame, že Slovensko potrebuje vlastného jednorožca. No niekedy je možno dôležitejšie staviť na ťažné kone – stabilné firmy, ktoré ťahajú ekonomiku dlhodobo. Čo je podľa vás lepšia cesta pre Žilinu: čakať na veľký príbeh jednorožca alebo cielene pestovať silné stádo ťažných koní?
Za mňa je odpoveď jasná. Funkčné a ziskové spoločnosti sú extrémne dôležité. Práve ony sú ťahúne ekonomiky. Preto podporujeme nielen startupy, ale aj takéto firmy, ktoré chcú ďalej rásť.
Samozrejme, keby sme tu mali jednorožca, určite by to rozhýbalo celý ekosystém. Prinieslo by to kapitál, ktorý by sa cez zakladateľov často reinvestoval späť do ďalších projektov, presne tak to vidíme v Estónsku či Švédsku. Ale úprimne, v našom regióne zatiaľ nevidím projekt, ktorý by mal všetky atribúty na to, aby sa ním stal. Ambície tu nechýbajú, no realita je zatiaľ iná.
Funkčné a ziskové spoločnosti sú extrémne dôležité. Práve ony sú ťahúne ekonomiky.
Preto sa v Inovia sústreďujeme na identifikovanie projektov a firiem, ktoré majú ambíciu byť globálne úspešné. A je pre mňa lepší výsledok, ak sa nám podarí dostať na medzinárodné trhy dvadsať firiem s obratom 50 miliónov ročne, než keby sme sa upínali len na jedného jednorožca. Naháňať sa iba za tým je podľa mňa krátkozraké a uberá to pozornosť od zdravého podnikania.
To úzko súvisí aj s mladými ľuďmi a talentmi. Slovensko už roky rieši ich odchod do zahraničia. Podarilo sa vám pomocou aktivít Inovia prilákať mladých ľudí do regiónu alebo ich presvedčiť, aby tu ostali podnikať?
Vidíme to napríklad na našich networkingových podujatiach. Pomaly rastie počet mladých ľudí, ktorí študovali alebo pracovali v zahraničí a dnes sa návratom otvorene chvália. Ťažko povedať, že je to len vďaka nám, keďže sme na trhu krátko, ale určite k tomu prispievame.
A veľmi tomu pomáhajú aj firmy zo severu Slovenska – Be Lenka, Siemens Mobility a Siemens Healthcare, Scheidt & Bachmann Slovensko či ďalšie. Ony vytvárajú príležitosti, ktoré pritiahnu mladých späť.
Dlhodobo si však myslím, že Slovensko by sa malo viac zamýšľať aj nad riadenou imigráciou talentovaných ľudí z tretích krajín. Nemáme ich dosť, čo je aj dôsledok školského systému či nízkych ambícií. Mentálne na to zatiaľ nie sme pripravení, ale ak chceme rásť, budeme musieť byť otvorenejší. V našom regióne to však bude beh na dlhú trať.
Ako vnímate absolventov Žilinskej univerzity? Sú motivovaní zostať v regióne?
Určite áno. Mnohí tu ostávajú, pretože už počas štúdia chodia na prax do firiem, riešia zaujímavé diplomové práce a často sa z toho vyvinie trvalý vzťah. Na univerzite máme napríklad aj predmet „Povolanie podnikateľ“, takže podporujeme aj túto ambíciu.
Ale ideálny scenár je, ak študenti odídu do zahraničia, nazbierajú skúsenosti a potom sa vrátia. Ľudia, ktorí sa vrátia z Anglicka či Ameriky, prinášajú úplne iný drive a prístup. A náš región aj takých už nie málo má.
Svetlé príklady
A motivuje ich aj finančná stránka?
V mnohých oblastiach sme dnes konkurencieschopní aj platovo. Samozrejme, neporovnávame sa so Silicon Valley, kde sú mzdy násobne vyššie. Ale vďaka home office trendu sa stáva, že ľudia, ktorí pracovali v USA, sa vracajú späť. Dokážu pracovať pre americké firmy priamo zo Slovenska. A aj lokálne firmy vedia ponúknuť veľmi slušné platy, často porovnateľné so švajčiarskymi či nemeckými spoločnosťami.
Napríklad ktoré?
Či už spomínaná Be Lenka, Goodrequest, KIA, ale aj viaceré IT firmy, ktoré ponúkajú kvalitné pracovné príležitosti. Týmto motivujú ľudí sa vrátiť späť zo zahraničia. Ľudia tak môžu žiť v známom prostredí, s konkurencieschopným platom bez toho, aby riešili kultúrne bariéry v zahraničí.
Koľko startupov a firiem už prešlo vašimi programami? Viete pomenovať konkrétne výsledky?
Ak sa bavíme iba o startupoch, cez naše programy ich prešlo 22. Ak rátame aj malé a stredné podniky, tak asi 95. Za zmienku určite stojí spoločnosť iTransys. Vďaka inovačnému voucheru sa dostali až do Silicon Valley, kde začali aktívne predávať svoje produkty v zahraničí. Alebo malá firma z Liptova, ktorá spoluprácou s Inovia zefektívnila výrobu o 40 percent.
Ľudia môžu žiť v známom prostredí, s konkurencieschopným platom bez toho, aby riešili kultúrne bariéry v zahraničí.
Ste členom siete Enterprise Europe Network. Aký prínos to má pre startupy zo Žiliny?
Je to ešte relatívne nové, ale naša motivácia bola jasná: Enterprise Europe Network je sieť, ktorá viac ako 20 rokov pomáha internacionalizovať biznis a prepájať regióny. V praxi to znamená, že ak napríklad firma z Porta hľadá partnera na konkrétny projekt, cez túto sieť sa môže spojiť so slovenskou firmou, ktorá má na to kompetencie. A rovnako opačne. Firma zo Žiliny môže získať osvedčeného partnera v zahraničí.
Avšak stáva sa, že firmy z tradičnejších odvetví či s dlhou tradíciou občas inovácie odmietajú a nemajú motiváciu niečo meniť. Ako ich dokážete presvedčiť, že inovovať je nevyhnutné?
Je to výzva. My na to máme vytvorený koncept, ktorý voláme Biznis ambulancia. Tam sa snažíme identifikovať ambície majiteľa a jeho firmy. Najprv si potrebujeme upratať základné otázky: čo chce dosiahnuť, kde sa vidí a či je vôbec otvorený zmenám.
Archív Inovia
Foto: Archív Inovia
Ak niekto povie „robím to 20 rokov a nechcem nič meniť“, vtedy je to ťažké. Takému človeku sa pomôcť nedá. Ale dnes je na to dobré obdobie aj pre tradičné firmy. Prebieha generačná výmena, firmy preberajú deti alebo prichádzajú noví manažéri. A tí už vidia, že svet sa mení, že firma zaostáva a niečo s tým treba robiť.
Robíme teda systematické mapovanie inovatívnych firiem v regióne a často nás prekvapí, čo všetko sa už deje. Aj v podnikoch, ktoré by to na prvý pohľad nikto netipoval.
Startupy a súkromní investori
Napríklad?
Máme napríklad stavebnú firmu, ktorá pracuje na využití 3D tlače v betónových konštrukciách. Alebo špičkovú zubnú kliniku, ktorá nastavuje procesy starostlivosti o klienta na svetovej úrovni. V regióne pôsobí aj firma, ktorá vyvíja personalizované probiotiká. To sú firmy, o ktorých by ste si možno pred pár rokmi nepovedali, že môžu vznikať práve v žilinskom regióne.
Prepájate startupy aj so súkromnými investormi?
Áno, hoci často to ide sprostredkovane. Spomeniem napríklad investíciu Milana Dubeca do jedného z projektov alebo prepojenie Juraja Feherváryho, zakladateľa Be Lenka, s ďalšími startupmi.
A čo zahraniční investori? Vidíte záujem aj spoza hraníc?
Zatiaľ nie v tej podobe, že by k nám prichádzali veľké zahraničné investície. Ak však berieme Česko ako zahraničie, tak áno, máme partnerstvá s asi dvanástimi fondmi a investičnými skupinami. Naša úloha je však skôr v úplne skorom štádiu. Pomáhame startupom kultivovať nápady, pripravujeme ich na to, aby vôbec vedeli rokovať s investorom. Keď sa dostanú do fázy, že začnú rokovať o investíciách, vtedy ich už preberajú iní hráči. Podporujeme aj študentov stredných škôl a organizujeme súťaže pre ich nápady, ktoré sa časom môžu pretaviť do úspešného startupu.
Na záver trochu filozofickejšie. Predstavme si, že žilinský región je ako firma. Aký by mal byť jej ďalší míľnik, aby ste si mohli povedať, že má správny smer?
Poviem to na príklade našej spolupráce v rámci česko-slovenského prostredia. Náš cieľ je pomáhať firmám, ktoré majú globálny potenciál.
To znamená firmy s obratom minimálne 20 miliónov eur, s jasným rastovým potenciálom, pričom aspoň 40 percent obratu musí pochádzať zo zahraničia. To je pre nás akýsi základný benchmark.
A môj osobný cieľ je, aby práve vďaka Inovia vznikli do roku 2030 v Žiline aspoň dve či tri takéto globálne úspešné firmy. To by bol jasný dôkaz, že ideme správnou cestou.
