Predajcovia oblečenia zažívali v minulom roku „dokonalú búrku“. Na jednej strane ich drvili rastúce náklady, ako napríklad nájmy v nákupných centrách, mzdy pre stovky predavačov či vysoké ceny energií.
Na druhej strane im zákazníkov kradne ultralacná ázijská e-commerce konkurencia ako Shein či Temu. Navyše spotrebitelia začali po inflačnej kríze výraznejšie šetriť, čo sa prejavilo v poklese maloobchodných tržieb.
Táto „dokonalá búrka“ sa pretavila aj do hospodárskych výsledkov mnohých predajcov oblečenia na Slovensku. Firmy síce nezaznamenali výrazný pokles tržieb, ale zisk sa im scvrkol len na zlomok.
Asi najvýraznejšie zasiahli výsledky v minulom roku diskontného módneho predajcu Takko Fashion. Výškou tržieb sa radí k top 10 firiem z odvetvia maloobchodu s odevmi.
Tržby spoločnosti Takko Fashion Slovakia, čo je slovenská vetva tejto nadnárodnej spoločnosti, klesli z takmer 43 miliónov eur na skoro 38 miliónov eur, čo je medziročný pokles o 12 percent. Na Slovensku prevádzkuje spoločnosť zhruba 50 predajní.
Najvýraznejší podiel na tomto poklese mali tržby z realizovaného predaja tovaru, ktoré medziročne klesli o viac ako päť miliónov eur, uvádza sa v účtovnej závierke spoločnosti.
Tento pokles objemu biznisu sa odzrkadlil aj na personálnej úrovni, keď priemerný prepočítaný počet zamestnancov klesol medziročne z 352 na 328.
Ešte výraznejší pokles zaznamenala spoločnosť v ziskovosti, keďže jej čistý zisk klesol z 3,4 milióna eur na 760-tisíc eur, čo je prepad o 78 percent. Jedným z faktorov tohto poklesu je skutočnosť, že výnosy z predaja tovaru klesli o spomínaných viac ako päť miliónov eur.
Na druhej strane, náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru klesli len o zhruba 3,2 milióna eur. Z toho vyplýva, že spoločnosti sa znížila hrubá marža z predaja.
V maloobchode majú firmy obrovské fixné náklady – platia drahé nájmy v nákupných centrách a energie za svietenie a kúrenie. Vyplácajú mzdy viac ako tristo zamestnancom bez ohľadu na to, či si ľudia kúpia o jedno tričko viac alebo menej.
Problém v Takko Fashion Slovakia nastal, lebo firme klesli tržby o 12 percent, ale jej náklady nešli nadol rovnakým tempom. Výsledkom je, že EBITDA marža (hrubá ziskovosť pred zdanením a odpismi) klesla z veľmi solídnych 9,6 percenta na 3,9 percenta.
Z každého eura, ktoré zákazník nechal v kase, firme zostali po zaplatení prevádzky len zhruba dva centy čistého zisku (čistá zisková marža Takko Fashion Slovakia bola v roku 2025 na úrovni 2,01 percenta, pozn. red.).
Kým mnohé tradičné textilné maloobchodné reťazce bojujú o prežitie, Takko Group ako diskontný predajca si zabezpečuje ešte väčší podiel na trhu, komentuje firma dopady makroekonomickej situácie v poznámkach k účtovnej závierke.
Odvetvie v problémoch
Takko Fashion Slovakia nie je jediná odevná spoločnosť, ktorej v minulom roku poklesli tržby. Šesťpercentný pokles tržieb zaznamenala aj spoločnosť Peek & Cloppenburg. Celkový čistý obrat spoločnosti sa medziročne znížil z 38 miliónov eur v roku 2024 na takmer 36 miliónov eur v roku 2025. Tento prepad o 2,4 milióna eur bol spôsobený jedným hlavným faktorom, a to poklesom predaja tovaru na domácom trhu.
Čistý zisk spoločnosti klesol o takmer dva milióny eur, konkrétne z 2,8 milióna eur v roku 2024 na viac ako 960-tisíc eur v roku 2025. Za týmto výrazným zhoršením ziskovosti stojí kombinácia klesajúcich predajov a rastu prevádzkových nákladov.
Aj do tretice slovenská vetva talianskej odevnej spoločnosti Calzedonia zaznamenala v minulom roku pokles tržieb o štyri percentá na takmer 24 miliónov eur. Účtovný zisk jej klesol medziročne o pätinu na 661-tisíc eur.
Diametrálne iný príbeh píše jednotka medzi predajcami odevov podľa výšky tržieb, ktorou je spoločnosť LPP Slovakia. Spadajú pod ňu značky ako Reserved, Cropp, House, Mohito a Sinsay. Tržby firmy narástli z 170 miliónov eur na vyše 196 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 16 percent.
Tento nárast bol spôsobený aj vlaňajšou expanziou o desiatky nových predajní. Odzrkadlilo sa to aj na vyššom počte zamestnancov, ktorý sa medziročne zvýšil z 890 na 1 029 ľudí. „V priebehu roka naša spoločnosť otvorila 38 nových predajní Sinsay, prvýkrát uviedla značku Reserved v Prievidzi a rozšírila sieť o nové predajne House a Cropp v Auparku Bratislave, pričom investovala aj do modernizácie vybraných existujúcich obchodov (napríklad Reserved a House v Laugaricio Trenčín),“ opisuje situáciu Patrik Čanecký, country manažér LPP.
Práve náklady na túto expanziu, teda vyššie nájmy, noví zamestnanci, vybavenie a s ním spojené odpisy však rástli rýchlejšie ako samotné tržby, čo logicky vyústilo do prepadu účtovného zisku. Ten sa medziročne znížil až o 70 percent. Vlani firma ukončila hospodárenie so ziskom 1,8 milióna eur.
„Rok 2025 bol pre LPP Slovakia rokom významnej expanzie predajnej siete, ktorá priniesla síce rast tržieb, ale zisk bol pod tlakom v dôsledku zvýšených nákladov (výstavba predajní, zásoby, nájmy, personál, energie atď. ) spojených s expanziou,“ vysvetľuje Čanecký.
Odvrátia čínsku hrozbu?
Kým domáci hráči zápasia s rastúcimi nákladmi na svoju obchodnú sieť, z východu musia odrážať silnú konkurenciu v podobe online trhovísk.
To, že dochádza k poklesom tržieb v módnom segmente, má viacero dôvodov. Zákazníci sa pri nákupoch začali v oveľa väčšej miere orientovať na cenu. V dôsledku toho spotrebitelia postupne odchádzajú od tradičných maloobchodných reťazcov s vyššími cenami a prechádzajú k textilným diskontom, ktoré ponúkajú oblečenie za atraktívnejšie ceny.
Okrem toho klasickí maloobchodníci s kamennými predajňami majú značné problémy v dôsledku silnej konkurencie na internete. Tradičné odevné reťazce tak čelia obrovskému tlaku na ceny zo strany čínskych e-shopov.
Dôvodom slabšieho odbytu a poklesu ziskov viacerých predajcov módy bolo podľa Patrika Čaneckého predovšetkým výrazné šetrenie spotrebiteľov – vysoká inflácia, konsolidačné opatrenia a celková ekonomická neistota, ktoré oslabili kúpnu silu zákazníkov, ktorí tak začali zvažovať výdavky a viac vyhľadávať akcie či lacnejšie produkty.
800
„Zároveň obchodníkom stúpli náklady (energie, mzdy, nájmy, logistika), čo vyvíjalo tlak na ich marže a odrazilo sa to aj na hospodárskych výsledkoch,“ tvrdí pre Forbes. Podľa neho čínske online trhoviská tu síce pôsobia už dlhšie, ale v poslednom období si získali mediálnu podporu, čo im pomáha zviditeľňovať sa, no určite nie sú hlavnou príčinou tohto poklesu.
Presné a oficiálne dáta o tom, aké tržby dosahujú ázijské giganty Shein a Temu výhradne na území Slovenska, nie sú verejne dostupné. Tieto spoločnosti tu nemajú lokálne pobočky, ktoré by zverejňovali účtovné závierky v slovenskom registri, a svoje tržby vykazujú globálne v rámci celosvetového alebo európskeho trhu.
Pre lepšiu predstavu, celosvetový obrat spoločnosti Shein v roku 2024 dosiahol úroveň 38 miliárd dolárov. V susednom Česku odhadla tamojšia Asociace pro elektronickou komerci (APEK), že spoločný obrat Temu a Shein dosiahol v roku 2024 až 23,2 miliardy českých korún (okolo 920 miliónov eur, pozn. red.) a ich podiel na celkovom online nakupovaní u našich susedov stúpol zo 4,4 percenta na 10,7 percenta.
Pozitívnou správou pre odevných maloobchodníkov na Slovensku môže byť skutočnosť, že už začiatkom leta začne platiť nové európske nariadenie, ktoré uvalí clo na čínske zásielky, čím sa nakupovanie pre zákazníkov predraží, čo môže výrazne obmedziť nakupovanie na čínskych online trhoviskách.
Odhaduje sa, že vlani prišlo do európskych krajín až 5,9 miliardy nízkohodnotných zásielok, pričom viac ako 90 percent pochádzalo z Číny.
Tradičný kamenný retail na Slovensku však nezachránia nové európske clá. „Platformy ako Shein či Temu fungujú s extrémne nízkymi maržami, obrovským objemom predaja a veľmi agresívnym pricingom, takže časť nových nákladov dokážu absorbovať,“ tvrdí pre Forbes Michal Král, e-commerce konzultant a predseda asociácie E-commerce Slovakia.
Upozorňuje tiež na skutočnosť, že majú zároveň silnú vyjednávaciu pozíciu voči dodávateľom aj logistike. „Pre zákazníka preto nemusí byť zdraženie dramatické, skôr pôjde o mierne navýšenie cien alebo zníženie intenzity zliav. Na druhej strane sa však môže aspoň čiastočne narovnať konkurenčné prostredie voči európskym obchodníkom, ktorí dlhodobo fungujú pod výrazne prísnejšími pravidlami a nákladmi,“ opisuje situáciu.
Podľa neho samotné clo alebo zrušenie výnimky pravdepodobne nezastavia rast ázijských platforiem, pretože ich konkurenčná výhoda nie je len v cene, ale aj v extrémne silnom marketingu, širokej ponuke a návykovom používateľskom zážitku. „Pre slovenský a európsky retail aj e-commerce preto bude kľúčové odlišovať sa kvalitou služieb, dôveryhodnosťou značky, rýchlosťou doručenia a zákazníckym servisom, nie iba cenou,“ hovorí.
Na záver dodáva, že na jednej strane víta zavedenie poplatkov pri lacných zásielkach z Ázie, no na druhej strane volá po systémových riešeniach, ktoré by prinútili ázijské platformy dodržiavať identické pravidlá ako európski predajcovia.
