Drony, raketové palivo, obrnené vozidlá, TNT, luxusné autá, futbalový klub. Nikto v Česku nie je v posledných rokoch ani zďaleka taký aktívny ako Michal Strnad a jeho skupina CSG.
V posledných rokoch je už zvykom, že ročná rekapitulácia aktivít zbrojárskeho impéria CSG Michala Strnada by väčšine firiem vystačila na report za dekádu. Ani doterajší priebeh roku 2025 nie je výnimka. Neuveriteľným tempom rastúca skupina bola opäť na nákupoch, vstúpila do úplne nových segmentov zbrojného priemyslu a osobné portfólio zaujímavo rozšíril aj sám Strnad.
Mnohé naznačí už investorská prezentácia za prvú polovicu roku. V nej sa CSG chváli na prvom mieste dotiahnutím akvizície chemičky vyrábajúcej nitrocelulózu v nemeckom Walsrode za stovky miliónov eur z tohtoročného mája. Ďalšie majú z kasy CSG putovať do rozšírenia výroby.
Vlastný zdroj strategickej suroviny je pre CSG kľúčový v budovaní veľkej výrobnej muničnej vertikály, ktorá v Európe (možno s výnimkou nemeckého giganta Rheinmetall) nemá rovného. Nitrocelulózy je na trhu nedostatok a išlo o poslednú skladačku do výrobného reťazca, vďaka ktorému teraz Strnadova skupina dokáže vyrábať napríklad muníciu kalibru 155 milimetrov od začiatku do konca vo vlastných firmách.
Práve spomínané vysokožiadané granáty kalibru 155 milimetrov sú teraz na trhu horúci tovar a predávajú sa až za 2500 eur za kus. Keď pripočítame takzvaný base bleed, systém predlžujúci dolet a stabilizujúci letovú dráhu, dostaneme sa aj na dvojnásobok. Nie je tak zvláštne, že pre CSG generuje v tržbách munícia s veľkým kalibrom okolo štyroch miliárd eur ročne.
Preto je dôležitý aj projekt na výrobu TNT, ďalšej strategickej suroviny, do ktorého sa CSG pustila spoločne s gréckym štátom neďaleko Atén v Lavriu. Tam sa delostrelecké granáty aj plnia. Grécka strana poskytne areál muničnej továrne, Strnad naleje do projektu 1,2 miliardy dolárov.
Obe akvizície majú dva podstatné biznisové presahy. Prvým je fakt, že stavať továrne na výrobu nitrocelulózy či TNT – zložiek pre výbušniny – je pre rôzne obmedzenia a odpor samospráv prakticky nemožné. O to cennejšie sú tie, ktoré už stoja a majú povolenie.
Druhý rozmer je dôležitý pre strednodobý horizont a hovoril o ňom v rozhovore pre Forbes finančný riaditeľ CSG Zdeněk Jurák. Práve na príklade delostreleckých granátov je totiž vidieť, že zlatá éra zbrojného biznisu bude ešte dlho pokračovať. CSG si nechalo na budúci dopyt spracovať štúdiu.
Forbes Česko
Foto: CSG
„Parametre, z ktorých analýza vychádza, sú pomerne optimistické. Jedným z nich bola produkcia 155-milimetrovej munície v objeme dva milióny kusov ročne, čo zatiaľ európske kapacity nedokážu. A už vôbec nemôžu kapacity ísť na sto percent, pretože existujú kritické komponenty a materiály, ktorých je nedostatok. Ako objemové kritérium sme si dali dve tretiny z požiadaviek NATO. Aj napriek tomu by prezásobenie trvalo najmenej trinásť až pätnásť rokov. A to ešte v situácii, ak sa vojna skončí zajtra,“ povedal Jurák.
Celú Strnadovu muničnú vertikálu sme popísali detailne v jednom z našich predchádzajúcich článkov.
Nový Pandur aj integrácia „muničiek“
Fľašu šampanského rozbila o obrnenú karosériu Pandura česká ministerka obrany Jana Černochová tento rok v máji. Nový model Pandur 8×8 EVO predstavilo CSG na zbrojárskom veľtrhu IDET v Brne. Vozidlo plne vyvinuté a vyrábané v Česku by mohlo byť súčasťou výbavy českej armády, súperí však s fínskymi AMV XP od Patrie.
Predovšetkým si však od neho v kráľovstve Michala Strnada sľubujú potenciál na export.
Michal Strnad. Foto: Anna Kovačič pre Forbes Česko
Foto: Anna Kovačič pre Forbes Česko
Podľa Tomáša Mohapla, generálneho riaditeľa spoločnosti Tatra Defence Vehicle, ktorá za vývojom Pandurov stojí, momentálne CSG o dodávkach do zahraničia rokuje. „Takýto komplexný systém, ktorý je navyše vyvinutý v niekoľkých konfiguráciách, by sme nezvládli ekonomicky vyvinúť len pre potreby Armády Českej republiky,“ povedal Mohapl Forbesu.
Nemalú časť systémov, ktoré Pandur 8×8 EVO obsahuje, si zatiaľ CSG obstaráva externe. Ako však dodáva Mohapl, pri dostatočne veľkých objemoch existujú s dodávateľmi dohody o tom, že by sa do českých závodov Strnadovej skupiny presunula aj ďalšia špecializovaná výroba. „To príde na rad v prípade, že sa nám podarí podpísať objednávky na nižšie stovky kusov vozidiel,“ doplnil.
Tatra a podvozky
Pre Strnadovu vertikálu pozemnej techniky je kľúčová kopřivnická Tatra, výrobca unikátnych podvozkov. V rámci toho podniku vznikli však tento rok rozpory. Historicky patril rodinám Strnadovcov a Materovcov. Zatiaľ čo Jaroslav Strnad odovzdal biznis do rúk syna Michala, René Matera zomrel v roku 2023 a opraty jeho Promet Group prevzala dcéra Denisa.
Po sporoch medzi oboma stranami sa Denisa Materová a Promet rozhodli k radikálnemu riešeniu: predali polovicu svojho tridsaťpercentného podielu do rúk Martina Drdu a jeho STV, jedného z najväčších Strnadových konkurentov. STV nielenže vyrába veľkokalibrovú muníciu priamo v Česku, ale pôsobí aj v segmente vojenskej pozemnej techniky.
V júli tiež česká vláda odsúhlasila nákup obrnených vozidiel TITUS 6×6, ktoré CSG vyvinulo v spolupráci s francúzskym Nexterom. Za celkovo dvadsaťštyri vozidiel zaplatí armáda CSG 170 miliónov eur.
Forbes
Foto: Anna Kovačič
Kinetic, americký biznis
Tento rok ešte doznievala mamutia akvizícia americkej muničnej spoločnosti Kinetic, ktorú Strnad po zdĺhavých rokovaniach kúpil za zhruba 2,2 miliardy eur. Tú sa podarilo zlúčiť do jedného transatlantického podniku s veľkou talianskou muničnou spoločnosťou Fiocchi, v ktorej tento rok v apríli CSG vykúpila zvyšný tridsaťpercentný podiel a stala sa stopercentným vlastníkom.
Napojenie na americký trh sa napokon Strnadovi vyplatilo obratom. Od americkej armády dostala jeho firma MSM North America veľkú zákazku za vyše 500 miliónov eur na postavenie továrne na plnenie munície s veľkým kalibrom. Areál, ktorý vznikne v Iowe, by mal byť v plnej prevádzke v roku 2029.
Zafinancovať takú dynamickú expanziu nie je jednoduché, CSG však pomohol trend dobre fungujúcich firemných dlhopisov. Po tých od Strnadovej skupiny sa len zaprášilo – či už išlo o 400 miliónov eur so splatnosťou v roku 2030, alebo jednu miliardu eur a ďalšiu miliardu dolárov so splatnosťou v roku 2031.
V spomínanej investorskej prezentácii tiež CSG prvýkrát oficiálne oznámila, že zvažuje závažný krok: vstup na burzu. Podľa niektorých odhadov by ocenenie českého zbrojného gigantu mohlo presiahnuť aj tridsať miliárd eur. S takouto trhovou kapitalizáciou by Strnad preskočil napríklad aj pološtátny ČEZ, ktorého trhová kapitalizácia bola v októbri 2025 na úrovni 29 miliárd eur.
Šliapať do technológií
Ak CSG skutočne dosiahne gigantickú finančnú injekciu formou úpisu akcií na niektorej zo svetových búrz, bude chcieť portfólio dovtedy ešte čo najviac naleštiť. V tomto smere ide predovšetkým o snahu vymaniť sa zo sveta čisto presného strojárstva.
CSG
Foto: CSG
Jadro biznisu – od munície cez obrnené vozidlá – totiž leží prevažne práve tam. CSG sa však veľmi snaží túto špecializáciu diverzifikovať – už na novom Pandure je rad systémov, ktorých výrobu sa českej zbrojovke podarilo lokalizovať do Česka.
Z rovnakých dôvodov vznikla pod divíziou Aerospace subdivízia venujúca sa umelej inteligencii, ktorá združuje softvérové tímy naprieč skupinou zahŕňajúcou viac ako stovku firiem.
Fond pre AI
Krok týmto smerom urobila CSG už vlani, keď spolu so spoločnosťou Presto Ventures vytvorila investičný fond Presto Tech Horizons zameraný na najmodernejšie technológie, ktoré by mohli nájsť uplatnenie aj v segmente defense. Celkovo majú investori vložiť do fondu 150 miliónov eur.
V portfóliu fondu je napríklad startup Bavovna, ktorý vyvíja autonómnu navigáciu pre drony, BlueQubit zameraný na kvantové technológie či najnovší prírastok Firehawk Aerospace, čiže výroba raketového paliva pomocou 3D tlače. Do toho začiatkom októbra oznámila CSG vstup do úplne nového segmentu – bezpilotných zariadení. Že by Strnad rád pridal do portfólia high-tech systémy, bolo verejné tajomstvo.
„Naším cieľom je stať sa významným hráčom v odbore vojenských bezpilotných a pokročilých zbraňových systémov. Keď sa nám počas niekoľkých rokov podarilo vybudovať silnú pozíciu v oblasti malokalibrovej munície, máme ambíciu dosiahnuť niečo podobné aj v segmente high-tech obranných technológií,“ uviedol v tlačovej správe Strnad.
Foto CSG
Strnadovu stopu v segmente bude reprezentovať novozaložená spoločnosť AviaNera, ktorá má spočiatku spolupracovať predovšetkým s Excalibur International. Kľúčovou akvizíciou je hlavne personálne obsadenie postu riaditeľa – CSG sa podarilo angažovať Pavla Čechala z PBS, ktorá vyrába turbínové motory či pomocné motorové jednotky.
Hodí sa však tiež pripomenúť, že nie všetko sa CSG podarilo kúpiť, hoci to mala v pláne. Napríklad už spomínanú PBS chcel Strnad kúpiť už minulý rok, k jeho ponukám však zostali uši majiteľa PBS Williama Diddena hluché. Podobne malo CSG dlhodobo záujem o výrobu nitrocelulózy v pardubickej Synthesii. Tú mu však nakoniec vyfúkol Colt miliardára Reného Holečka v obrovskom obchode za zhruba 900 miliónov eur.
Nakupuje aj sám
Nie všetky akvizičné aktivity však Strnad robí cez CSG, veľmi aktívny je aj sám. Tou možno najvýraznejšou je získanie väčšinového podielu vo futbalovej Viktorii Plzeň, čím sa zaradil po bok ďalších miliardárov z top desiatky najbohatších Čechov. Konkrétne majiteľa pražskej Sparty Daniela Křetínskeho a tiež Slavie Praha Pavla Tykača.
„Chcem uistiť všetkých fanúšikov, že mojím cieľom je, aby klub aj naďalej stabilne patril medzi špičku českého futbalu a bol aj pravidelným účastníkom európskych pohárov,“ uviedol Strnad.
Forbes Česko, Viktoria Plzeň
Obchod úplne mimo sféry zbraní a streliva bol aj nákup dovozcu luxusných vozidiel Scuderia, ktorý dováža do Česka autá značky Ferrari a zariaďuje ich servis. Strnad si v rámci osobných aktivít podal biznisovo ruku aj s dlhodobo najbohatšou Češkou Renátou Kellnerovou a jej PPF. Spoločne kúpili hotelový projekt Four Seasons v srdci Prahy, Strnadov podiel bude tridsať percent.
Preskočiť pritom na pozícii jednotky v rebríčku najbohatších Čechov Renátu Kellnerovú má šancu práve Strnad. Tým skôr, ak uskutoční vstup CSG na burzu so zamýšľanou valuáciou. Majetok Renáty Kellnerovej Forbes vyčíslil na necelých 380 miliárd korún (15,6 miliardy eur).
Autor článku je Michal Bernáth, redaktor Forbes.cz
