Je výhodnejšie pracovať na živnosť alebo ako zamestnanec? Aktuálne platí, že prvú formu si volí čoraz viac ľudí. Dôvodom sú financie. Nie všetko je však o peniazoch. Porovnajme si teda, aké výhody a nevýhody majú obidve možnosti.
Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce
Zamestnanci na Slovensku platia jedny z najvyšších daní a odvodov v Európe. Zaťaženie práce je vyššie ako v Maďarsku, Českej republike alebo Poľsku.
Zamestnanec platí daň z príjmu vo výške 19 percent, odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré predstavujú dovedna 13,4 percenta. Okrem toho treba pripočítať aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Tie dosahujú úroveň 35,2 percenta.
Cena práce zamestnanca je tak zaťažená odvodmi 48,6 percenta a daňou 19 percent. Až po ich úhrade sa človek dostáva k čistému príjmu.
Živnostník síce platí zhruba tie isté odvody (33,15 percent), ale z nižšieho vymeriavacieho základu. Pri dani z príjmu je sadzba tiež nižšia. Do limitu 49 790 eur je to len 15 percent.
Freepik/Rawpixel
Záujem Slovákov o podnikanie na živnosť bola v roku 2022 historicky najvyššia. Foto: Freepik/Rawpixel
Mnohí sa preto dostávajú do dilemy – pracovať ako zamestnanec, alebo začať podnikať na živnosť? V tom druhom prípade získa človek vyšší čistý príjem. Zrieka sa však viacerých výhod, ktoré majú zamestnanci pracujúci na trvalý pracovný pomer.
Drahí zamestnanci
Približne 83 percent menších digitálnych, technologických a IT firiem vypláca svojich pracovníkov na základe živnosti alebo autorských zmlúv. Vyplynulo to z interného prieskumu advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax.
„Zamestnávanie“ živnostníkov nie je podľa kancelárie výnimkou ani v oblasti stavebníctva, remeselných služieb, reklamy, médií či informačných technológií.
Dôvodom uprednostňovania živností je vysoká cena práce, ktorá je podľa prieskumu brzdou pre viac ako 65 percent opýtaných majiteľov firiem.
„Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Okrem toho sa pod celkovú cenu práce podpisujú aj príplatky za sviatky, víkendy alebo ďalšie peňažné či nepeňažné plnenia,“ hovorí daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
Pozor na obchádzanie zákona
Právnici však upozorňujú, že práca na živnosť je formou podnikania a nemala by maskovať tradičný pracovný pomer. V tomto prípade ide o závislú prácu, kde zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho priestoroch, počas ním stanoveného pracovného času a výlučne pre neho.
„Zákon č. 82/2005 Z. z. definuje viacero druhov nelegálnej práce. Zakazuje klasický švarc systém, ktorý je zákonom chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer,“ vysvetľuje Varga.
Nestačí porovnávať len hrubú mzdu. Aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ, totiž musí v konečnom dôsledku zarobiť zamestnanec.
Inšpektorát práce môže uložiť firme, ktorá takto zamestnáva ľudí, pokutu až do výšky 200-tisíc eur. Fyzickú osobu, ktorá týmto spôsobom maskuje svoje zamestnanie, môže tiež pokutovať za nelegálnu prácu.
Pri práci na živnosť preto treba splniť charakteristiky podnikania. Za oprávnené využitie živnosti sa považuje napríklad situácia, kde účtovník pracuje z domu pre viacero firiem súčasne, ale nie v prípade, že sedí v kancelárii spoločnosti, pre ktorú spravuje účtovníctvo ako jedinú.
Diabol tkvie v číslach
Dôvodom, pre ktorý sa práca na živnosť oplatí, sú nižšie odvody a dane. V našom prepočte budeme porovnávať sumu, ktorú si živnostník fakturuje s celkovou cenou práce zamestnanca.
Nestačí porovnávať len hrubú mzdu. Aj odvody, ktoré platí zamestnávateľ, totiž musí v konečnom dôsledku zarobiť zamestnanec. Sú pridanou hodnotou, ktorú musí priniesť.
Živnostník (Samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO) si na rozdiel od zamestnanca môže odpočítať náklady. Má dve možnosti. Buď vydokladuje všetky výdavky a účtuje si reálne náklady, alebo sa zbaví papierov a uplatňuje si paušálne výdavky.
Tie predstavujú 60 percent príjmov, maximálne však 20-tisíc eur. V našom prepočte vychádzame z uplatnenia paušálnych výdavkov.
Od základu dane sa okrem nich odráta aj nezdaniteľná časť základu dane, ktorá tento rok dosahuje 4 922,82 eur. Až potom prichádzajú na rad dane a odvody.
Na výpočet sme využili kalkulačky čistej mzdy a odvodov živnostníka. Ako vyplýva z tabuľky, rozdiel predstavuje v čistom 521 eur. Kým SZČO by získal 1636 eur mesačne pri cene práce 2000 eur, v prípade zamestnanca by to bolo 1116 eur. Z finančného pohľadu sa teda oplatí byť živnostníkom.
| Živnostník |
| Cena práce | 2000 |
| Základ dane po zohľadnení paušálnych výdavkov | 960 |
| Nezdaniteľná časť základu dane (mesačne) | 410 |
| Zdravotné odvody (14%) | 91 |
| Sociálne odvody (33,15%) | 215 |
| Daň z príjmu (15%) | 702 |
| Čistý príjem | 1636 |
| Zamestnanec |
| Cena práce (mesiac) | 2000 |
| Zdravotné odvody (zamestnávateľ 10%) | 148 |
| Sociálne odvody (zamestnávateľ 25,20%) | 373 |
| Hrubá mzda | 1479 |
| Zdravotné odvody (zamestnanec 4%) | 59 |
| Sociálne odvody (zamestnanec 9,40%) | 139 |
| Daň z príjmu (19%) | 165 |
| Čistá mzda | 1116 |
Menší dôchodok
Treba však zohľadniť aj iné faktory. Jedným z nich je nižší dôchodok. „Je potrebné si uvedomiť, že živnostník odvádza do Sociálnej poisťovne na odvodoch asi o polovicu menej peňazí ako zamestnanec. Z toho logicky vyplýva, že aj jeho dôchodok bude zhruba polovičný. V prípade, že optimalizuje svoje podnikanie a snaží sa platiť čo najnižšie odvody, z dôchodku si určite nebude môcť vyskakovať,“ hovorí František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk.
Martin Lindák z webu Ekonómia ľudskou rečou si myslí, že veľká časť živnostníkov dosiahne len na minimálny dôchodok. Ten v súčasnosti dosahuje 378,50 eura. Upozorňuje najmä na prípady, keď si živnostníci znižujú základ dane a platia len minimálne odvody.
Ďalšie výhody zamestnania
V prípade, že živnostník neplatí do Sociálnej poisťovne žiadne odvody, nemá nárok ani na ďalšie dávky. Napríklad nemocenské, materské či tehotenské.
Ak si okrem toho neplatí dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, nedostane pri ukončení podnikania ani dávku v nezamestnanosti.
Faktom je, že pre živnosť sa rozhoduje čoraz viac ľudí. Počet SZČO stúpol minulý rok o 64-tisíc, čo je historicky najviac.
Ďalšou výhodou zamestnania je obmedzené ručenie za škody. Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať náhradu za škodu len do výšky štvornásobku jeho priemernej mzdy. Naproti tomu živnostníci ručia celým svojim osobným majetkom.
Medzi benefity zamestnania patrí aj príspevok na stravovanie či na rekreáciu, ktoré uhrádza zamestnávateľ. Ďalej je to náhrada mzdy počas dovolenky, preplácanie prvých desiatich dní pracovnej neschopnosti a náhrada za dni návštevy lekára. Zamestnanec má podľa zákonníka práce v niektorých prípadoch nárok aj na odstupné pri skončení pracovného pomeru.
Popularita živností rastie
Faktom je, že pre živnosť sa rozhoduje čoraz viac ľudí. Počet SZČO stúpol minulý rok o 64-tisíc, čo je historicky najviac. „Aktuálne na Slovensku evidujeme dovedna 523 864 fyzických osôb podnikateľov. Počet registrovaných živnostníkov prvýkrát prekročil hranicu pol milióna,“ upozornila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.
Ľudí láka vyšší čistý príjem. Množstvo živnostníkov, ktorí sa snažia platiť čo najnižšie alebo žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, si na dôchodok sporia individuálne. Investujú a sporia si dlhodobo.
Takýto postup však vyžaduje disciplínu a finančnú gramotnosť. V týchto parametroch dosahujú Slováci slabé výsledky.
Je to o peniazoch
„V konečnom dôsledku je len na vás, či chcete viac slobody, ale aj zodpovednosti ako živnostník, alebo naopak menej ako zamestnanec,“ hovorí Lindák.
V prípade zníženia daní a odvodov by podľa prieskumu záujem o živnosti ustal. Z prieskumu Highgate Law & Tax vyplynulo, že ak by bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce o 20 percent nižšie, tak až 62 percent podnikateľov v IT sektore by preferovalo zamestnancov pred živnostníkmi.
Štát by teda mal zamestnancom znížiť odvody, aby klesla ich motivácia pracovať na živnosť a šetriť na odvodoch.
