Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagard minulý týždeň (3. februára) po prvýkrát otvorene pripustila, že banka možno začne so zvyšovaním sadzieb už tento rok. Finančné trhy počítajú dokonca s dvomi zvýšeniami.
V článku sa dozviete:
- Prečo ECB pripúšťa rast sadzieb už tento rok,
- ako reagujú na tieto obavy finančné trhy,
- ako rieši podobnú situáciu Česká národná banka (ČNB),
- hypotéky v ČR už vyskočili nad 5 %,
- prečo sa Slováci čoraz viac zaujímajú o dlhšie fixácie,
- spustilo sa refinancovanie úverov s cieľom udržať si nízke úroky.
Ak by k tomu naozaj došlo, znamenalo by to obrat v menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB). Banka naposledy zvýšila sadzby v roku 2011. Na nule, alebo pod ňou, sa tak depozitná sadzba nachádza nepretržite už jednu dekádu.
Prvé zvýšenie by malo celý rad následkov. Jedným z nich by bolo zdraženie hypoték. Úvery na bývanie na Slovensku doteraz klesali. Kým v roku 2012 predstavovala priemerná sadzba 4,88 percenta, na konci minulého roka to bolo o celé štyri percentuálne body menej (0,87 %), čo je nový rekord slovenského trhu.
Hrozba vysokej inflácie
Dôvodom zmeny rétoriky Christine Lagard je vysoká inflácia. V eurozóne v januári dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 5,1 percenta. Na Slovensku to v decembri bolo až 5,8 percenta. Centrálna banka preto rozmýšľa, ako infláciu skrotiť.
Ešte na jeseň predpokladala, že rast cien bude len dočasný – že vyvrcholí na jar a k pôvodnému inflačnému cieľu dve percentá sa dostane už záverom roku. Dnes sa však výhľad mení. Najnovšia prognóza hovorí o koncoročnej úrovni 3,2 percenta a poklese na 1,8 percenta v budúcom roku.
„Inflácia zostane na vyšších úrovniach dlhšie, ako sme pôvodne očakávali,“ uviedla Lagard. „Môžem vám povedať, že v Rade guvernérov nemáme na infláciu jednotný názor,“ dodala šéfka centrálnej banky pre CNBC.
K optimizmu ju vedie fakt, že minimálne polovičnou mierou sú za rastom inflácie vyššie ceny energií a potravín, čo znamená, že jadrová inflácia nie je až taký veľký problém.
Investori počítajú, že sadzby sa tento rok zvýšia 2-krát
Úvahy o tom, že ECB začne so zvyšovaním sadzieb skôr, ako sa predpokladalo, však aj napriek tomu začínajú zapúšťať korene na finančnom trhu. Investori teraz počítajú s dvomi zvýšeniami tento rok – v septembri a v decembri.
Nateraz sa to prejavuje najmä v cenách vládnych dlhopisov krajín eurozóny. Výnosy talianskych vládnych dlhopisov vyskočili od konca januára o takmer 50 bázických bodov na 1,815 percenta. „Spread“ (teda rozdiel) medzi talianskymi a nemeckými vládnymi dlhopismi tak stúpol na najvyššiu hodnotu od septembra 2020 – na 160 bodov.
„Vyššia a trvalejšia inflácia v eurozóne vytvorí na ECB tlak, aby banka nasledovala v sprísňovaní politiky americký Fed,“ naznačuje ekonóm spoločnosti Gavekal Research Cedric Gemehl.
Hypotéky budú reagovať rastom úrokov
Ak by sa ECB vydala na cestu zvyšovania sadzieb, pohli by sa aj úroky na hypotekárnom trhu. Slovenské domácnosti sú na cenu hypoték obzvlášť citlivé.
Objem úverov na bývanie vzrástol za 10 rokov viac ako trojnásobne – z 11,6 miliardy eur v roku 2011 na 36,4 miliardy eur koncom vlaňajška. Rast hypoték je na Slovensku najrýchlejší v Európe. Úver na bývanie má už každá piata domácnosť.
„V nadchádzajúcom období môže dôjsť k zvýšeniu kľúčových sadzieb, čo sa u klientov prejaví navýšením celkovej splátky,“ predpovedá Radoslav Valko, riaditeľ spoločnosti Sophistic Pro finance. Ľudia by sa preto podľa neho mali orientovať na čo najdlhšiu fixáciu súčasných nízkych sadzieb.
Česká cesta zdražovania
Slovensko by sa v takom prípade vydalo českou cestou. Tamojšia centrálna banka zo zvyšovaním sadzieb začala už v septembri minulého roka.
Ostatnýkrát tak urobila minulý týždeň, keď opäť razantne zvýšila dvojtýždennú repo sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 4,5 percenta.
Dostala sa tak na najvyššiu hodnotu za uplynulých 20 rokov. Dôvodom je vysoká inflácia. V decembri v Česku dosiahla 6,6 percenta.
„Bez zásahu ČNB by inflácia nezačala klesať a boli by sme na tom ešte horšie,“ povedal pre ČT24 bývalý viceguvernér centrálnej banky Luděk Niedermayer. ČNB tým mieri na posilnenie českej koruny, čo zlacní dovoz tovaru do krajiny a prispeje k zníženiu inflácie.
Ďalším efektom prudkého zvýšenia sadzieb je však aj zdraženie hypoték. „Zvýšenie sadzieb ČNB znamená, že bude nevyhnutne pokračovať trend zdražovana hypoték, naštartovaný v polovici minulého roku,“ povedal riaditeľ realitného fondu Schönfeld & Co Miloš Filip.
České banky prepisujú cenníky takmer na dennej báze a nie je to o stotiny percenta ako na Slovensku. Sadzby na kratších fixáciách vyskočili už nad päť percent. Vracajú sa tak na úroveň, kde boli ešte v roku 2010. Česká spořitelna napríklad úročí hypotéky s ročnou fixáciou sadzbou 5,24 percenta, pri päťročnej fixácii je to 4,64 percenta.
Snaha zaistiť si nízke sadzby na čo najdlhšie
V prípade, že by zvýšenie sadzieb bolo aktuálne aj na Slovensku, začali by úvery na bývanie zdražovať aj u nás. Zvýšenie úroku zo súčasnej priemernej úrovne o jeden percentuálny bod by pri úvere 150-tisíc a splatnosti na 30 rokov prinieslo nárast mesačnej splátky o 72 eur. Ľudia sa preto v obave blížiaceho sa zdražovania snažia zafixovať si úroky na čo najdlhšie obdobie.
„V súčasnosti čoraz viac klientov preferuje zastabilizovanie svojej splátky na čo najdlhšie obdobie. Uvedomujú si, že úroky nebudú nízke donekonečna a toto uvažovanie je celkom logické,“ hovorí Eva Šablová, riaditeľka pre úvery vo Fingo.sk.
„Je takmer isté, že sadzby postupne pôjdu hore. Ľudia sa však môžu výberom dlhej fixácie tomuto nepríjemnému scenáru vyhnúť,“ radí Marián Bulik z OVB Allfinanz Slovensku.
„Obavy sú namieste, lebo hypotéka býva dlh vo výške desiatok až stoviek tisíc eur a i malý pohyb sadzby smerom nahor zvýši mesačné výdavky aj o desiatky eur,“ hovorí Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.
Lavína sa už spustila
Slováci zatiaľ poznajú pohyb hypotekárnych sadzieb len smerom nadol. Pri vstupe eurozóny v januári roku 2009 sa úroky nachádzali na úrovni 6,4 percenta a odvtedy zlacňujú. Pohyb sadzieb ECB nahor bude pre nich znamenať novú skúsenosť.
To, že tento proces už začal, dokazuje aj objem hypoték dohodnutých v decembri a novembri minulého roku. V poslednom mesiaci vlaňajška dosiahli obchody nový rekord – 1,63 miliardy eur, kým predchádzajúce maximum – 1,47 miliardy eur – dosiahol trh len mesiac predtým.
Veľká časť z týchto obchodov sú práve refinancované hypotéky, dohodnuté s cieľom zafixovať súčasné nízke sadzby na dlhšiu dobu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
