Ako vyzerá ekosystém, keď mu na pár rokov zmizne jeho najväčší spoločný moment? Čo sa stane so startupovou komunitou, keď nemá „jeden večer v roku“, ku ktorému sa upína energia, aj trojdňový bootcamp, kde sa z nápadov stávajú plány? A prečo nie je niekedy najväčšou výhrou cena, ale prístup k ľuďom, ktorí vám v 48 hodinách ušetria mesiace blúdenia?
Pre mnohých skúsených ľudí to bol silný moment, vedome si vyhradili víkend, neprijímali iný program a prišli pomôcť ďalším. Chýbal teda jednak veľký komunitný „oscarový“ večer a zároveň intenzívny pracovný formát, kde skúsení podnikatelia pomáhajú tým, ktorí sú na začiatku.
Kde vidíte najväčší posun oproti prvým ročníkom? Sú dnešní zakladatelia odvážnejší alebo skúsenejší?
Eva Šimeková: Vnímam to najmä cez skúsenosti startupov v bootcampe. Kedysi sa stávalo, že zakladateľ sedel na mentoringu s investorom, počul pojmy ako product-market fit a netušil, čo znamenajú.
Dnes sú startupy oveľa lepšie pripravené. Základné pojmy sú pre nich denný chlebíček, majú viac skúseností, vedia si veci sami naštudovať. Navyše, vidíme čoraz viac founderov, ktorí už majú druhý startup. Prichádzajú s lepšími produktmi, službami, sú otvorenejší spätnej väzbe a často už majú aj prvý kontakt s investormi. Kedysi Startup Awards vznikli aj preto, že neexistoval priestor na stretávanie startupov s investormi. Dnes je situácia iná a cítiť to aj na kvalite otázok a práce so spätnou väzbou.
V ekosystéme vzniká veľa iniciatív a eventov – mám pocit, že na jeseň sa takmer každé dva týždne konal nejaký startupový event. Ako zabrániť fragmentácii? Ako vytvoriť skôr koalíciu než trieštenie?
Peter Kolesár: Je dobré, že vzniká veľa aktivít. Je to znak pulzujúceho ekosystému. A teší nás aj to, že to nie je len Bratislava, ale celé Slovensko. Kde môžeme, podporujeme to – účasťou mentorov alebo zviditeľnením.
Zároveň časom prirodzene uvidíme, ktoré aktivity sú životaschopné a ktoré vypĺňajú „biele miesto“, napríklad chýbajúce vzdelávanie v podnikaní na stredných a vysokých školách, alebo podpora začínajúcich startupov v konkrétnom regióne. Koordinovať to je náročné, vytvoriť ekosystémovú koalíciu tiež.
Poďme k realite mladých founderov. Predstavme si študenta: má nápad, ale nulové skúsenosti. Čo má urobiť ako prvé, aby zistil, že to má hodnotu a nie je to len školský projekt?
Peter Kolesár: Mať myšlienku je fajn, ale dôležitejšie je, aby riešila vážny problém dostatočne veľkej skupiny ľudí – zákazníkov. Veľa mladých čaká na „ideálnu“ myšlienku, veľkú vec, až potom ju začne riešiť. V skutočnosti to má byť naopak: pozerať sa na svet okolo seba a hľadať problém, pre ktorý mám vášeň.
Keď si myslím, že som problém našiel, treba sa rozprávať s ľuďmi, ktorí tú bolesť naozaj cítia, a pozrieť sa na existujúce riešenia, prečo nefungujú. Ak nájdem dostatočne veľkú skupinu ľudí, ktorí problém majú a riešenia im nepomáhajú, až vtedy premýšľam, ako ho vie moje riešenie adresovať.
Prieskum a rozhovory sú alfa a omega. Neinvestovať mesiac či dva do práce bez toho, aby som hovoril s potenciálnymi zákazníkmi. Keď to zapadne, vtedy má zmysel investovať čas, energiu a malé peniaze do prototypu. Niečoho, čo viem ukázať a otestovať, či to problém naozaj rieši.
Praktický nástroj
Eva, existuje na to nejaký praktický nástroj, ktorý by si odporučila?
Eva Šimeková: Áno – veľmi praktický nástroj Challenger Kit, ktorý sa dá nájsť na stránke Challenger Accelerator. To, o čom Peťo hovoril, si tam viete zapisovať – slúži to ako denník startupistu. Zachytíte si v ňom celý proces začiatkov.
Eva, keď sme pri chybách – aká je tá najčastejšia? Prípadne uveď, ktoré najčastejšie chyby ste identifikovali počas Bootcampu u zakladateľov?
Eva Šimeková: Najčastejšia chyba je zaľúbiť sa do riešenia, nie do problému. Founderi si vyšperkujú „dokonalé“ riešenie, ešte jednu funkciu, ešte jednu funkciu, no nikomu to neukážu, kým to nie je perfektné. Strávia nad tým rok až dva a potom zistia, že to vlastne nikto nepotrebuje. Alebo to vôbec nemá tú jednu funkciu, ktorá by reálne riešila bolesť zákazníka.
Najčastejšia chyba je zaľúbiť sa do riešenia, nie do problému.
Treba si vytýčiť mindset: pokora, sústrediť sa na problém a pýtať sa ľudí. Dať si cieľ – 10 ľudí, ktorí nie sú z môjho okolia. Nie ľudia, ktorí majú ku mne emocionálnu väzbu a nechcú mi ublížiť. Potrebujem konštruktívnu aj tvrdú kritiku. Musím ju prijať a posunúť sa podľa nej. A nesmiem to brať ako osobný útok – to ma nikam neposunie.
Predstavme si, že už máme problém, ktorý chceme riešiť. Riešenie ešte nie je vyšperkované. Čo je pre mentora alebo investora na začiatku úplne najdôležitejšie, keď ešte neexistuje produkt?
Peter Kolesár: Hovorí sa: „Príďte si po radu, odídete s peniazmi. Príďte si po peniaze, odídete s radou.“ Na začiatku je najdôležitejšie získať radu od skúsenejších ľudí, ktorí si tou cestou prešli a aktívne ich vyhľadávať. Treba si položiť otázku: kto mi v mojej oblasti vie najviac pomôcť? A úprimne sa pýtať na spätnú väzbu a na radu. Lebo peniaze sú vám na nič, ak nerobíte správnu vec v správnom čase a neriešite správny problém. Najprv mentor – a ideálne sa z mentora časom stane investor, lebo vám uverí.
Zadefinujme si mini „how-to“ manuál pre začínajúcich: ak má niekto nápad a rozmýšľa nad tým vážne, čo má spraviť v prvých siedmich dňoch? Ktorý krok je najdôležitejší?
Peter Kolesár: Urobiť trhový prieskum. Kvalitný nápad znamená, že existuje reálny problém. Potrebujem si naštudovať existujúce riešenia: čo už je na trhu a prečo to nefunguje. Rozprávať sa s ľuďmi, ktorí tú bolesť majú. Potom sa snažiť napasovať riešenie na problém a zistiť, či moje riešenie bolesť reálne rieši. Ak áno, investovať energiu a peniaze do prototypu a prototyp testovať so zákazníkmi. Je toho veľa na sedem dní, ale alfa a omega je: rozprávať sa so zákazníkmi.
Čo presne je „prototyp“ v tejto fáze? Musí to byť už produkt?
Eva Šimeková: Nemusí. Prototyp môže byť aj nákres na papieri. Môže to byť skica v PowerPointe alebo v Canve. Nič komplikované, len niečo, čo tomu človeku, s ktorým sa rozprávam, ukáže, nad čím premýšľam, aby si to vedel vizuálne predstaviť.
Eva Šimeková a Peter Kolesár. Foto: Archív
Peter Kolesár: Dnes existuje milión spôsobov, ako spraviť dashboard alebo ukážku. Čas sa extrémne skrátil – od problému cez riešenie k validácii. Je to zlatá doba pre ľudí, ktorí sú akční a aktívni.
Správny čas
Kedy je správny moment prihlásiť sa na ocenenie alebo do inkubátora? Už mám nápad a vidím potenciálnych zákazníkov. Čo ďalej?
Peter Kolesár: Je to postupné. Inkubátory – napríklad pri Slovenskej technickej univerzite – sú väčšinou pre projekty vo veľmi skorej fáze. Je tam nápad, možno skorá validácia, ale ešte to musí dozrieť a inkubovať. Zvyčajne ešte neexistuje reálny produkt.
Startup Awards však hľadajú firmy, ktoré už majú minimálne MVP, prototyp, spätnú väzbu z trhu, prípadne aj prvú trakciu. V tom je ten rozdiel.
A na začiatku by som sa určite nesústredil na ocenenia. To je neduh mnohých founderov. Hlásia sa do všetkého možného.
Prečo sa podľa vás oplatí začať podnikať na Slovensku práve teraz – keď vieme, aká je situácia?
Peter Kolesár: Podľa mňa neexistuje dobrý alebo zlý čas na začatie podnikania. Keby sme čakali na „správny“ čas, možno nepríde a medzitým premárnime príležitosti.
Treba začať vtedy, keď má človek chuť a odvahu pustiť sa do niečoho nového, alebo keď identifikuje problém a správne načasovanie. Áno, situácia na Slovensku nie je ideálna a veľa mladých ľudí odchádza.
Áno, situácia na Slovensku nie je ideálna a veľa mladých ľudí odchádza.
My sa však pozeráme na akčných ľudí, ktorí tu zostávajú, vracajú sa, ako aj na Slovákov v zahraničí, ktorých vieme pritiahnuť späť cez naše aktivity. To má byť naša misia: nečakať, že situáciu zmení niekto iný. Nepovedať si „počkáme, kým bude lepšie“. Treba začať hneď, začať od seba. Spoločnou aktivitou možno vieme zmeniť celú krajinu.
Eva, keby jeden mladý človek po vypočutí tohto podcastu spravil prvý krok – čo by to malo byť?
Eva Šimeková: Ak už má nápad, nech začne komunikovať so zákazníkmi a pýtať sa. Nech ide na LinkedIn, vytvorí si profil ideálneho zákazníka, spraví si zoznam piatich, 10, 20 ľudí a začne im písať alebo volať. Nech spraví akciu.
Nie sedieť doma a premýšľať, že nemám ideálne podmienky. Ideálne podmienky nikdy nebudú. Reid Hoffman, spoluzakladateľ LinkedInu, hovorí, že podnikanie je ako pád z útesu a popritom si musíš postaviť lietadlo.
Dôležité je mať motiváciu, ktorej veríš, aj keby to bolo „chcem byť milionár“, je to jedno. Podstatné je, aby si tej motivácii veril.
