Centrálni bankári sa vlani zaľúbili do zlata. Údaje World Gold Council (WGC) hovoria, že v minulom roku nakúpili centrálne banky zlato v celkovej hodnote viac ako 70 miliárd dolárov. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Obrovský dopyt centrálnych bánk v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch viedol k zvýšeniu objemu nákupov v sektore na 55-ročné maximum, teda 1 136 ton [zlata], pričom väčšina nákupov nebola ohlásená,“ uvádza v koncoročnej správe WGC.
Organizácia World Gold Council združuje ťažiarov či obchodníkov so zlatom, funguje od roku 1987 s cieľom podporiť obchod s týmto cenným kovom.
2 min
2 min
Burzy v Európe pod tlakom: energetika rastie, aerolinky prudko padajú
3 min
3 min
Emmanuel Macron nariadil zvýšenie počtu francúzskych jadrových zbraní, ide o „pokročilé odstrašovanie“
2 min
2 min
Amazon ďalej investuje v Španielsku. Do roku 2035 zvýši HDP krajiny o 31 miliárd eur
3 min
3 min
Strnadova CSG vstupuje do maďarskej 4iG, Rába vyrobí dvetisíc vozidiel Tatra
2 min
2 min
Samsung končí, o prácu príde osemsto ľudí. O zamestnancov majú záujem iné podniky
3 min
3 min
Útok na Irán spôsobil najväčší dopravný chaos od pandémie. Zrušili tisíce letov
2 min
2 min
PMÚ opäť posudzuje prevzatie dvoch pekární Agrofertom, v hre je pokuta 21 miliónov eur
2 min
2 min
Cena plynu pre európsky trh pre útoky na Irán vzrástla o štvrtinu, prekročila štyridsať eur
2 min
2 min
Zlato sa pre útoky na Irán výrazne zdražuje, dostalo sa nad 5 400 dolárov za uncu
2 min
2 min
Ropa pre útoky na Irán prudko zdražuje, panujú obavy o dodávky
1 min
1 min
SAE nariadili burzám v Dubaji a Abú Zabí, aby v pondelok a utorok zostali uzavreté
4 min
4 min
Státisíce cestujúcich, uviaznutých na blízkovýchodných letiskách, čakajú na nové letenky
2 min
2 min
Do Ázie okolo Afriky. Lodní dopravcovia utlmujú dopravu v Červenom mori a v Perzskom zálive
3 min
3 min
Analytici: ochromenie prevádzky v Hormuzskom prielive ovplyvní skôr Áziu ako Európu
4 min
4 min
Kyjev sa počas vojny vyľudňuje, ľudia odchádzajú na vidiek, kde nemrznú
Dôvodom sú sankcie voči Rusku
Odborníci sa zhodujú, že masívne nákupy boli reakciou na zmrazenie rezerv ruskej centrálnej banky po útoku na Ukrajinu. Západné krajiny podnikli tento krok v rámci odsúdenia ruskej agresie a Kremeľ sa tak nedokázal dostať k približne polovici zo 640 miliárd dolárov, ktoré mal uložené v zahraničí.
„Spojené štáty použili dolár ako zbraň v sankciách proti Rusku, čo motivovalo mnohé centrálne banky, aby pre svoje rezervy hľadali alternatívy,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Juraj Karpiš s tým, že práve zlato predstavuje osvedčenú poistku voči zlým ekonomickým aj politickým scenárom.
Juraj Karpiš je spoluzakladateľom protrhového think tanku INESS. Hlavná foto: Michal Lindner
Americký dolár má ako najpoužívanejšia a najobchodovanejšia mena sveta výnimočné postavenie. Väčšina krajín sveta v dolároch drží časť svojho bohatstva ako rezervu na horšie časy – a často vo finančných ústavoch iných krajín.
Vzhľadom na vysokú likviditu tejto meny totiž môžu doláre v prípade potreby rýchlo predať alebo vymeniť za iné aktíva. Exekutíve Spojených štátov to na druhej strane dáva moc meniť hodnotu úspor iných krajín tlačením nových dolárov.
„Hlavní rivali Spojených štátov a Západu sa snažia znižovať váhu dolárových dlhopisov a ďalších západných aktív vo svojich rezervách. Zlato z tohto pohľadu nečelí riziku zhabania či zmrazenia cudzími vládami, najmä keď ho majú centrálne banky uložené vo vlastných trezoroch,‟ zdôrazňuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis, podľa ktorého boli vlani najväčšími nákupcami zlata práve centrálne banky Číny, Ruska, Indie, Turecka a krajín Stredného východu.
Strata významu rezervnej meny? Nehrozí
Znamená to, že éra doláru ako svetovej rezervnej meny sa chýli ku koncu? „Dolár prišiel o časť svojej monetárnej sily, pretože bol použitý ako zbraň vo vojne, ale nepredpokladám, že v najbližších dekádach príde o funkciu svetovej rezervnej meny,“ hovorí Karpiš.
Dôvodom je podľa neho fakt, že neexistuje alternatíva, ktorá by ho nahradila – ide o menu aktuálne najsilnejšej ekonomiky a vojenskej mocnosti na svete.
„Ak sa Číne podarí transformácia, ak sa tam múdri a bohatí ľudia začnú vo veľkom sťahovať, tak si viem predstaviť v nasledujúcich desiatich či dvadsiatich rokoch blížiaci sa koniec éry dolára, ale momentálne tam nie sme,“ dodal.
Prepad z historických maxím
Cena zlata zaznamenala v minulom roku výrazný prepad. Z historických maxím atakujúcich hranicu 2 100 dolárov za uncu tesne po vypuknutí konfliktu na Ukrajine padla v novembri 2022 takmer na 1600 dolárov za uncu. Bola teda jedným z dôvodov nákupnej horúčky centrálnych bankárov výhodná cena zlata na trhu?
„Cena zlata klesala najmä preto, že bolo jasnejšie, ako bude vojna na Ukrajine pokračovať. A po druhé, spľasla dlhopisová bublina a začali rásť úroky na štátnych dlhopisoch, napríklad amerických, ktoré sú tradičnou konkurenciou zlata,“ vysvetľuje Karpiš.
Zlato sa nedá vytlačiť
Ďalším dôvodom veľkých nákupov zlata štátmi bola podľa analytikov inflácia. „Dopyt centrálnych bánk po zlate rástol aj v dôsledku zvýšenej averzie voči riziku na trhoch pri páde cien akcií a dlhopisov v dôsledku rastu inflácie,“ objasňuje Pánis z J&T Banky.
„Štátne peniaze strácajú hodnotu a hľadá sa aktívum, ktoré nepodlieha inflácii a nedá sa vytlačiť ako bankovky. Pre túto funkciu sa používa najmä zlato,“ dodáva Karpiš.
„Zlato je už tisícky rokov na celom svete vnímané ako dôveryhodný prostriedok výmeny a uchovávateľ hodnoty a zatiaľ nepoznáme iné aktívum, ktoré by bolo rovnako vnímané ako aktívum bez kreditného rizika,“ uzatvára Elizej Macho, zakladateľ poradenskej spoločnosti a aukčného domu Macho&Chlapovič.
