Zatiaľ čo mnohí podnikatelia začínali v garáži, Žofkovci svoj podnikateľský príbeh napísali v priestoroch materskej školy v českom Písku. Kde iní videli len triedu a pastelky, oni videli biznis, ktorý si získal dôveru aj od spoločnosti Disney. Vydavateľstvo Jiri Models každoročne utŕži stovky miliónov korún a kreslí úsmevy deťom naprieč kontinentmi.
Ich maľovanky a knihy so samolepkami nájdete takmer v každom kúte Česka – od supermarketov cez kníhkupectvá až po malé papiernictvá. Len málokto však tuší, že za nimi stojí rodinné vydavateľstvo z Písku Jiri Models, ktoré sa počas tridsiatich piatich rokov dokázalo presadiť po celom svete. Nájdete ich aj na Slovensku.
Jiří Žofka nezačínal ako typický podnikateľ. Po rokoch strávených vedením vlakov ho zdravotné komplikácie prinútili hľadať novú cestu – a tak prijal prácu školníka v materskej škole. Miesto, ktoré sa neskôr stalo odrazovým mostíkom k nečakanému podnikateľskému úspechu.
Už za socializmu bol vášnivým modelárom. Zbieral a starostlivo skladal plastové modely tankov a inej bojovej techniky, ktoré potom vymieňal s ďalšími nadšencami na burzách. Angličtinu, ktorú sa naučil sám z kníh, premenil na svoj kľúč do sveta.
Vytrvalo rozosielal listy so svojou ponukou modelov záujemcom po celom svete, až jedného dňa prišla dlho očakávaná odpoveď – z Japonska.
„Písal sa rok 1989. V socialistickom Česku existovali firmy, ktoré vyrábali jednoduché modely, zatiaľ čo Japonsko bolo známe tými najdokonalejšími výrobkami na svete. Napriek tomu japonskí zberatelia začali hľadať aj niečo jednoduchšie – a presne to im ponúkol náš otec,“ spomína s úsmevom Robert Žofka, syn zakladateľa a dnešný majiteľ vydavateľstva Jiri Models.
„Bol to moment, keď sa z koníčka začal rodiť skutočný biznis, ktorý postupne rástol a otvoril nám dvere na svetové trhy.“
Ešte pred Nežnou revolúciou sa Jiřímu Žofkovi podaril malý zázrak – získal oficiálne povolenie od ministerstva zahraničného obchodu na vývoz tovaru do Japonska. V čase, keď sa väčšina ľudí bála poslať čokoľvek za hranice, on už chystal prvé zásielky na druhý koniec sveta.
„Otec vtedy zohnal prázdne škatule od televízorov, naplnili sme ich modelmi, starostlivo zabalili a odoslali cez Československú poštu do Japonska,“ spomína Robert Žofka, ktorý mal vtedy sedemnásť rokov a do rodinného podnikania sa zapojil hneď od začiatku.
Michael Tomeš pre Forbes Česko
Maľovanky a ďalšie produkty vydavateľstva Jiri Models
Od modelov k barbie
So svojím japonským partnerom, pánom Onom, sa nakoniec stretli až o rok neskôr na veľtrhu hračiek v Norimbergu. „Prehovorili sme ho, aby sa s nami vybral do Písku pozrieť sa, čo vlastne robíme. Naložili sme ho do Škody 120, dali mu deku, aby nezmrzol, a vyrazili sme. Stále sa pýtal, kedy už príde diaľnica,“ spomína Žofka mladší na okamihy, ktoré predchádzali celoživotnému obchodnému partnerstvu.
Z veľtrhu v Norimbergu, kde vystavovali aj giganty ako Mattel, si Robert Žofka priviezol domov neobvyklý suvenír – katalóg s bábikami barbie. „Mama, vtedy riaditeľka škôlky, chcela deťom aspoň ukázať, ako tie slávne bábiky vyzerajú. U nás ich vtedy nikto nepoznal,“ spomína.
A práve z jedného nevinného želania sa zrodil ďalší podnikateľský krok. Žofkovci sa rozhodli priviezť prvý tovar od Mattela do vtedajšieho Československa. „Vyvážali sme modely do Japonska a zároveň sme začali dovážať barbie a ďalšie hračky k nám. Či sme boli prví? To dnes už nikto nedohľadá. Ale určite sme boli medzi prvými, ktorí to vôbec skúsili,“ hovorí.
Jiří Žofka stále pracoval ako školník, jeho žena viedla škôlku – a podnikalo sa medzi pastelkami a plastelínou. Keď si jedno dieťa doviezlo z Nemecka maľovanku s barbie, bolo to jasné. Barbie sa v Česku síce predávala, ale bola drahá. Maľovanky boli iné – dostupné, atraktívne a s veľkým potenciálom. A Žofkovci cítili, že práve to je ich cesta. A bola.
Úspech s prvým kamiónom maľovaniek, na ktorý si požičali od príbuzných, im otvoril oči – dopyt bol obrovský, aj napriek tomu, že boli v nemčine. Ale zároveň bolo jasné, že táto cesta má limity.
„České vydavateľstvá aj výrobcovia modelov začali byť opatrní, Mattel si diktoval podmienky a my sme nechceli byť len priekupníci cudzieho tovaru. Nechceli sme, aby české deti vyrastali len s dovozom. A tak padlo rozhodnutie: založíme vlastné vydavateľstvo. Budeme tvoriť po svojom – zrozumiteľne, dostupne a doma,“ vysvetľuje Žofka, ako vzniklo vydavateľstvo Jiri Models.
„Naším prvým titulom bol Tom a Jerry – trochu náhoda, trochu osud. A hlavne veľká škola. Rýchlo sme pochopili, akú silu majú licencie. Známe postavičky otvárali dvere obchodníkom aj deťom. A čo bolo najlepšie – vtedy sme mali ešte voľnosť. Žiadne minimálne odbery, žiadne diktáty zo zahraničia. Sami sme rozhodovali, čo pôjde na trh a ako to bude vyzerať,“ opisuje podnikateľ z Písku, ktorý v roku 1996 dokončil štúdium financií v Prahe.
Hoci rodinné podnikanie vnímal pôvodne ako dočasnú skúsenosť, osud to zariadil inak. „Na výške mi došlo, že v Prahe zostať nechcem. Rodinný podnik dával čoraz väčší zmysel. Jediné, čo ma vtedy trochu brzdilo, bola obava, či firma vôbec prežije, kým školu dokončím. Ale keď som promoval v roku 1996, Jiri Models stáli pevnejšie než kedykoľvek predtým. A ja som do toho mohol skočiť naplno.“
S otcom často zápasili, čo sa premietalo aj do rodinného života. „Rodinný biznis určite nie je jednoduchá vec. Ja som chcel investovať a expandovať, otec stále tlačil na šetrenie. Keď som potom firmu prevzal, bol vlastne rád, že už nemusí určovať smer. Hoci konflikty sa objavovali aj potom,“ spomína podnikateľ.
Tom a Jerry znamenali prechod z nadšeného domáceho podniku na skutočnú firmu. Priestory medzi hračkami v škôlke Žofkovci postupne vymenili za kancelárie, ktoré si zaobstarali na úver.
„Otec už volal nielen z kuchyne, ale aj z vlastnej kancelárie. Papierová databáza zákazníkov, písaná ručne podľa Zlatých stránok, sa postupne menila na počítačovú. Najali sme prvých zamestnancov a zrazu to už bol nielen rodinný sen, ale aj fungujúci podnik. A hoci sme rástli, jedno zostalo rovnaké – prístup k ľuďom. Mnohých z tých, ktorých otec vtedy našiel v Zlatých stránkach, máme medzi zákazníkmi dodnes,“ hovorí.
Napokon si splnili aj túžbu mať to najdôležitejšie doma – nápady, grafiku, vývoj aj výrobu. Spočiatku tlačili v Českých Budějoviciach, ale ako rástli objemy a nároky trhu, museli hľadať inde – Čína nebola vysnívanou voľbou, ale ukázala sa ako nevyhnutnosť.
„Veľmi rád by som vyrábal v Česku, ale je to nereálne – pri domácich nákladoch by sme boli z hry,“ priznáva otvorene Žofka.
Maľovanky Disney, Ľadové kráľovstvo a licencie ako ruská ruleta
A potom prišiel zlom. Na prelome tisícročí sa začala spolupráca s Disney. „Bol to obrovský skok, ktorý náš obrat okamžite vystrelil nad desať miliónov korún,“ spomína majiteľ rodinnej firmy.
Dnes za licencie platia milióny korún a ako hovorí Robert Žofka, stále im otvárajú dvere. „Ale už nemajú takú váhu ako kedysi. Z pohľadu merchandisingu navyše už dlho neprišiel žiaden skutočne veľký hit,“ dodáva s miernym odstupom.
Úspech v licencovaní pritom nezávisí priamo od návštevnosti filmu. „Je to trochu ako ruská ruleta – niektoré licencie zaberú hneď, iné až po roku a niektoré jednoducho nikdy,“ priznáva Žofka. „Ani po tridsiatich piatich rokoch ešte stále nechápeme, čo to presne ovplyvňuje.“
Najväčší fenomén vôbec? Jednoznačne Ľadové kráľovstvo. Aktuálne však hrá prím Labková patrola. „S Disney spolupracujeme už štvrťstoročie. Spočiatku boli veľmi opatrní – sú to dobrí obchodníci,“ spomína Žofka a dodáva, že aj vďaka spolupráci s týmto svetovým gigantom ich začali na českom trhu brať vážne.
Pokiaľ ide o české tituly, Žofka ich nazýva tak trochu „ekonomickou samovraždou“. „Musíte vytlačiť minimálne tritisíc kusov, čo je pre Českú republiku naozaj veľa. Mrzí ma to, pretože občas nostalgicky spomínam na postavičky z našich večerníčkov – Rumcajsa, Manku, Maxipsa Fíka a ďalšie –, ale museli sme ich hodiť cez palubu. Z obchodného hľadiska to jednoducho nefungovalo,“ vysvetľuje s ospravedlňujúcim úsmevom.
Ročne predajú tri milióny kusov produktov do celého sveta, pričom licencovaný tovar tvorí len časť ich ponuky. Okrem toho ponúkajú aj zaujímavé licencie od iných vydavateľov a vlastné tituly, na ktorých pracujú výtvarníci a dizajnéri.
„Vždy mám obrovskú radosť, keď počas cestovania narazím na náš titul niekde ďaleko od domova,“ priznáva Žofka. Hoci ich maľovanky a knihy so samolepkami nájdete aj v Mongolsku, na Filipínach, v Kanade, Saudskej Arábii či Gruzínsku, hlavnými trhmi zostávajú Nemecko, Slovensko a Maďarsko. Vlani utŕžili 170 miliónov korún, z toho 40 miliónov pochádzalo z exportu.
Ich sortiment je široký, no hlavným pilierom zostávajú maľovanky, knihy so samolepkami, aktivity, kreatívne výrobky a hry. „Snažíme sa hľadať v oblasti technológií aj rôzne novinky – máme napríklad samolepky, ktoré nemajú lepidlo a držia staticky,“ uvádza podnikateľ.
Najväčší objem predajú cez supermarkety ako Albert, Kaufland, Penny, Billa, Tesco a podobne. Ich produkty však nájdete aj v kníhkupectvách, hračkárstvach či papiernictvách. Konkurencia im výrazne šliape na päty, no v oblasti maľovaniek a samolepiek sú v Česku jednotkou.
„Po tridsiatich piatich rokoch mi naše podnikanie pripadá čoraz viac ako vydreté. Človek sa posúva, ale medzi konkurenciou je čoraz ťažšie obstáť,“ konštatuje Žofka, ktorý vlani odišiel z denného riadenia, aby sa mohol venovať rozvoju na slovenskom a maďarskom trhu, kde majú dve vydavateľstvá. Firmu so štyridsiatimi zamestnancami prenechal svojmu tímu.
„Našu produkciu máme v štyroch jazykoch, vrátane maďarčiny a slovenčiny. Myslím si, že priama účasť na zahraničnom trhu je najlepšou stratégiou na úspech. Počas tých rokov som sa presvedčil, že rýchle peniaze sú krátkozraké. Najväčší úžitok prináša biznis založený na stabilných zákazníkoch,“ vysvetľuje s tým, že do budúcnosti by chceli cieliť aj na anglicky hovoriace krajiny.
Dnes si vraj najviac cení, že aj napriek všetkým komplikáciám na trhu prežili už tridsaťpäť rokov. „Vždy sa mi na podnikaní páčila tá sloboda, ale zároveň cítim, že mám stále obrovskú guľu na nohe,“ priznáva.
Okrem vydavateľstva sa Robert Žofka pred pätnástimi rokmi pustil aj do developmentu. Z podnikateľských priestorov, ktoré nakúpili, dnes budujú bytové domy. „Písek je krásny a s novou diaľnicou sme sa viac priblížili k Prahe, takže dopyt po bytoch je tu naozaj veľký,“ hovorí o dvoch projektoch so sedemdesiatimi bytmi, ktoré aktuálne pripravujú.
„To aby som sa nenudil na dôchodku,“ dodáva so smiechom a dostávame sa aj k téme odovzdávania firmy. „Mám detí ako smetí, ale do ničoho ich netlačím. Najstarší tu pracuje na polovičný úväzok, ďalší syn študuje financie. Dcéra pôjde asi iným smerom a štvrtý potomok je ešte malý,“ menuje možných nástupcov.
Do ničoho ich však nechce nútiť. Či sa do chodu rodinnej firmy zapoja, prípadne ju prevezmú, nechá úplne na nich. „Zatiaľ šliapem na plyn – a keď to raz nepôjde, tak to jednoducho nepôjde,“ uzatvára Robert Žofka túto kapitolu otvorene – s pokorou a neistým koncom.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Divínová.