Jared Isaacman miluje vzrušenie a trénovaním pilotov stíhačiek nadobudol i menšie bohatstvo. To však prudko vzrástlo minulé leto, keď uprostred pandémie vstúpil so svojou spoločnosťou zaoberajúcou sa spracovaním platieb na burzu.
Jared Isaacman rád hovorí (svojím leteckým žargónom), že každý z nás má nejakú „použiteľnú životnosť“. Doslova je to počet letových hodín, ktoré môže ešte stíhačka preletieť predtým, než bude vyradená. Ale Isaacman vidí tento koncept ako metaforu toho, ako žiť svoj život.
Ľudia predsa stále potrebujú jesť
„Každý má len obmedzený počet letových hodín,“ povedal počas telefonátu z jeho Shift4 Payments kancelárie v štáte Pennsylvania, deň pred cestou domov do Montany. „Nie je to veľmi veľa času, takže naozaj záleží na tom, aby ste ho využili najviac ako môžete, kým sa dá,“ dodáva jeho starší brat Michael.
„On naozaj verí, že všetci máme limitovanú životnosť, tak by sme mali spraviť čo najúžasnejšie veci, aké môžeme, kým sme nažive.“
Isaacman si v 37 rokoch užíva život naplno. Svoj prvý biznis založil v 15 rokoch, rok predtým, ako odišiel zo školy a predával platobné terminály v pivnici u rodičov.
V 28 rokoch založil Draken International, spoločnosť, ktorá sa neskôr stala najväčšou súkromnou leteckou flotilou a ktorú predal o osem rokov neskôr firme Blackstone za deväťcifernú sumu. A v júni 2020, po tom, ako vstúpil na burzu so svojou firmou zaoberajúcou sa platbami v reštauráciách a hoteloch, sa z neho stal miliardár.
Kým firma Square, ktorú vlastní oveľa známejší miliardár Jack Dorsey, sa zameriava na malé kaviarne, Isaacmanova Shift4 Payments spracúva platby za viac ako 200 miliárd USD ročne v tretine amerických reštaurácií a hotelov, vrátane obrov ako Hilton, Four Seasons, KFC a Arby’s, ktoré sa na ňu spoliehajú v zabezpečení komplexných platieb v desiatkach nehnuteľností a lokalít.
A síce lockdown spôsobil chaos a zatvoril reštaurácie, Isaacman bol optimistický. „Ľudia predsa stále potrebujú jesť,“ hovorí
Nebavil ho život stredoškoláka
Podľa odhadov amerického Forbesu má Isaacman majetok v hodnote 2,3 miliardy dolárov, a to takmer výlučne vďaka jeho 38 % podielu v Shift4 Payments a má tiež malý podiel v Draken, vrátane prúdového lietadla MiG a deviatich ďalších lietadiel.
Zľava: Jared Isaacman, jeho starší brat Michael a bývalí kolegovia z firmy Draken Sean „Stroker“ Gustafson s Scott „Kidd“ Poteet. Foto: archív Jareda Isaacmana
Isaacman lieta s MiGom len tak pre zábavu nadzvukovou rýchlosťou a lezie po horách, aby si oddýchol od intenzívneho 80-hodinového pracovného týždňa.
Nový Rok strávil v Antarktíde lezením na 4800 metrov vysokú ľadovú stenu Mt. Vinson, necelých 1300 km od Južného pólu. Keď bol 152 metrov od vrcholu, musel sa vrátiť, pretože bol dehydrovaný, no tvrdí, že to skúsi znova.
Isaacman od detstva vyhľadával adrenalínové zážitky. Keď ešte chodil na strednú školu v pokojnom predmestí New Jersey, jeho o osem rokov starší brat Michael kupoval svoj prvý dom.
Tiffany a Marc, najstarší zo štyroch súrodencov Isaacmanovcov, mali 27 a 30 rokov a obidvaja pracovali. Jediný, kto bol stále doma s mamou a otcom, bol Jared a chcel sa odtiaľ dostať. „Vždy som bol veľmi motivovaný tým, aby som sa dopracoval k ich životnému štýlu a nebavil ma život stredoškoláka,“ hovorí.
A tak v 16 odišiel zo školy
V roku 1998 založil spolu so svojím o dva roky starším kamarátom Brendanom Lauberom malú spoločnosť Decho Systems, ktorá navrhovala webstránky pre miestne podniky. Jedným z ich prvých zákazníkov bola spoločnosť Merchant Services Inc. (MSI). Okrem webstránky firma potrebovala pomoc aj s počítačovým zabezpečením, tak sa im Isaacman ponúkol ako interný konzultant.
Foto: archív Jareda Isaacmana
Keď mu ponúkli prácu na plný úväzok, chytil sa šance a v 16 rokoch odišiel zo strednej školy. Namiesto toho získal diplom GED (Graduate Equivalency Degree).
Hlavnou činnosťou spoločnosti MSI bol predaj nemotorných terminálov na karty s magnetickým pásikom. Banky vydávali karty spotrebiteľom a očakávali, že malé podniky ich prijmú bez akejkoľvek pomoci, pričom outsourcovali tento proces tretím stranám, ako napríklad MSI.
Aj z IT oddelenia, kde Isaacman pracoval, videl, že tento proces bol ťažkopádny a nákladný. Ak miestna pizzeria chcela prijímať platby kartou, trvalo to dva týždne a bola potrebná kopa formulárov a poplatkov, kým mohli začať.
„Začať prijímať platobné karty vás pred 21 rokmi stálo toľko papierovačiek, ako keby ste si brali hypotéku v komerčnej banke,“ hovorí Isaacman. „Bolo to veľmi intenzívne, zaťažujúce, absolútne zbytočné.“
„…tento chalan naozaj vie, čo robí“
Po šiestich mesiacoch práce v MSI sa rozhodol, že by dokázal tento proces zrýchliť, zjednodušiť a zraziť náklady. Tak odtiaľ odišiel a založil United Bank Card, predchodcu Shift4 v pivnici u svojich rodičov. Jeho prvým zamestnancom bol jeho otec Don, ktorý čoskoro opustil prácu viceprezidenta spoločnosti zaoberajúcej sa zabezpečením domácností.
Pomocou kontaktov z MSI a pôžičky 10-tisíc dolárov od starého otca presvedčil banku, aby mu dala identifikačné číslo, ktoré potreboval na predaj platobných terminálov. Potom zamestnal Laubera, svojho kamaráta, s ktorým založil Decho. Ten odišiel z Rochesterského technologického inštitútu, aby sa pripojil k novému podniku.
„Nemusel ma veľmi prehovárať,“ hovorí Lauber, ktorý teraz prevádzkuje v Shift4 softvérovú divíziu dotykových displejov „Harbortouch“. „Nie som jasnovidec, ale v tej dobe som vedel, že tento chalan naozaj vie, čo robí.“
Práve vrcholil prvý internetový boom a títo dvaja kamaráti vytvorili webové aplikácie na zjednodušenie procesu získania platobného terminálu a prijímania kariet.
Ledva spôsobilý na šoférovanie auta
Don využil svoje skúsenosti predajcu, aby presvedčil miestne podniky, nech vyskúšajú služby firmy, na čele ktorej stál tínedžer – chlapec, ktorý mal sotva dosť rokov na vodičský preukaz v Amerike. „Ja som sa skôr schovával v pivnici, nevystavoval som sa a nehovoril som každému o mojom veku,“ hovorí Isaacman.
V roku 2003 stále nebol ani vo veku, aby mohol v USA piť alkohol, ale zarobil dosť peňazí na to, aby mohol splatiť pôžičku starému otcovi a rozšíriť firmu až za Garden State. Štvorročný startup, ktorý získaval tisíce nových zákazníkov, si otvoril novú pobočku v Arizone.
Ďalší veľký zlom nastal v roku 2008, keď uviedli na trh Harbortouch (vtedy futuristickú) dotykovú obrazovku, ktorá kombinovala pokladňu a platobný terminál v jednom zariadení. „To bolo roky predtým, ako prišlo Square,“ hovorí Isaacman, chrliac zoznam konkurentov, ktorých porazil. „Boli sme ďaleko pred všetkými ostatnými a toto bolo šialene úspešné.“
Vyhorenie ho doviedlo k netradičnému koníčku
Zároveň bol však vyhorený po rokoch budovania spoločnosti od základov. Preto sa rozhodol, že si nájde hobby: lietanie. Začal lietaním na vrtuľových lietadlách, ale po dvoch rokoch chcel viac – a tak nalietal stovky letových hodín, aby mohol prejsť na prúdové lietadlá.
V roku 2009, vo veku 26 rokov, sa mu podarilo na druhý pokus dokončiť najrýchlejší let okolo sveta v prúdovom lietadle. (Jeho prvý pokus v roku 2008 zlyhal, keď ho zdržali úradníci v Indii.) Letel z Morristown v New Jersey, cez Azory a Aljašku a priletel späť do Morristown. Let trval 61 hodín a 51 minút, čím porazil predošlý rekord o 21 hodín. Počas týchto letov vyzbieral viac ako 100-tisíc dolárov pre nadáciu Make-A-Wish.
Foto: archív Jareda Isaacmana
Čoskoro zistil, že civilisti môžu lietať na vojenských lietadlách, len ak dosiahnu dostatok letových hodín a splnia kvalifikáciu FAA – a tak sa začal učiť lietať na stíhačkách. V roku 2010 sa jeho čoraz extrémnejší koníček stal prácou na čiastočný úväzok.
Isaacman sa zoznámil so Seanom Gustafsonom, vtedajším členom kaskadérskej letky US Air Force Thunderbirds. Spoločne s ďalšími pilotmi, ktorí už boli vo výslužbe, a so zručnými civilistami založili letku pre leteckú šou Black Diamond Jet Team – predvádzali vzdušnú akrobaciu na zápasoch NFL a na Indy 500.
Vášeň, túžba a ďalší nápad
„Len veľmi málo civilistov dostane šancu lietať so stíhačkou a byť certifikovaný FAA je extrémne zriedkavé,“ hovorí Gustafson. „Je to len dôkazom jeho vášne a túžby, aby to dosiahol.“
O rok neskôr prišla táto dvojica s ešte lepším nápadom. V dôsledku finančnej krízy znižovala americká armáda náklady. Na leteckej základni Nellis neďaleko Las Vegas míňala armáda miliardy dolárov na výcvik pilotov vo vojnových hrách proti falošným protivníkom. Vyraďovanie lietadiel F-16 aj skúsených pilotov z bojov, aby mohli trénovať pilotov, sa stávalo neudržateľným. Dvojica kamarátov z leteckej šou v tom videla príležitosť.
Ak by dokázali presvedčiť letectvo, aby im tento výcvik outsourcovali – pomocou bývalých vojenských lietadiel od zahraničných spojencov, ktorých prevádzka je oveľa lacnejšia, s posádkou pilotov vo výslužbe, ktorých neplatí armáda – ušetrilo by to miliardy a umožnilo by to najlepším pilotom bojovať v zámorí a nie trénovať nováčikov v nevadskej púšti. A tak s podporou väčšiny tímu založili Draken International.
Najväčšia súkromná flotila na svete
Isaacman nakúpil stíhačky typu Douglas A-4 z Nového Zélandu, Atlas Cheetahs z Južnej Afriky, Aero L-159 z Českej republiky. Nakoniec zhromaždili 100 stíhačiek, najväčšiu súkromnú flotilu vojenských lietadiel na svete.
Námorníctvo už malo zavedený podobný program, ale preniknúť do notoricky známej izolovanej kultúry vzdušných síl bolo ťažšie. Trvalo štyri roky, kým Draken získal prvú zákazku v roku 2015.
Aby mohol kúpiť viac lietadiel, stále viedol aj spoločnosť zaoberajúcu sa platbami. Pracoval 16 hodín denne, z čoho asi 15 % strávil v Drakene. „Všetko, na čo som sa (v Drakene) potreboval sústrediť, bolo kupovanie ďalších lietadiel skôr, ako ich kúpi niekto iný,“ hovorí. „Shift4 mi vždy zaberal väčšinu času.“
„Bude táto spoločnosť ešte vôbec existovať?“
V roku 2014 sa mu naskytla vynikajúca príležitosť. Jeho bývalý zamestnávateľ, spoločnosť MSI, hľadala kupca. Isaacman, ktorý 15 rokov budoval svoju spoločnosť, predal 53,5 % obchodného podielu súkromnej spoločnosti Prospect Capital za 279 miliónov dolárov. Hotovosť potom použil na kúpu spoločnosti MSI za približne 250 miliónov dolárov.
To bola prvá zo siedmich akvizícií. V novembri 2017, v zatiaľ najväčšej akvizícii, kúpil Shift4 Payments, prevzal ich názov aj zoznam zákazníkov. Zisk Shift4 viac než zdvojnásobil objem platieb, ktoré Isaacman spracovával, na vyše 100 miliárd dolárov ročne.
Sedem mesiacov nato podpísal päťročný kontrakt za 280 miliónov dolárov na výcvik pilotov vzdušných síl na základni Nellis. Bol to prvý kontrakt takéhoto druhu.
„Je najlepší v tom, čo robí a dokázal to v úplne odlišných odvetviach, pričom začínal úplne od nuly,“ hovorí Lauber. „Je typom osobnosti, ktorá keď niečo vidí, dobyje to a je v tom najlepšia.“
Spoločnosť vykázala rekordné príjmy vo výške 731 miliónov dolárov, no aj tak stále strácala. Potom prišli veľké, neočakávané turbulencie.
Guvernér Pennsylvánie Tom Wolf sa chystal zaviesť prísnejší zákaz vychádzania, ktorý by zatvoril kancelárie Shift4. „Hlavou sa mi preháňalo množstvo myšlienok. Vrátia sa ľudia niekedy do kancelárií? Bude táto spoločnosť ešte vôbec existovať?“
96-hodinový pracovný týždeň
Každý okrem Isaacmana išiel domov. Obklopený radmi prázdnych boxov, v centrále spoločnosti s rozlohou takmer 7500 m2, pracoval 16 hodín denne cez pracovné dni a osem hodín denne cez víkendy. V snahe udržať klientov nad vodou, na tri mesiace zrušil poplatky a spustil stránku, kde si kupujúci mohli kúpiť darčekové karty. Shift4 malo 5 % zo všetkých získaných peňazí. Zaviedol QR kódy pre bezkontaktné platby a rozbehol novú službu online objednávok na pomoc reštauráciám.
Čoskoro sa Shift4 prebral späť k životu. Spoločnosť v júni 2020 vstúpila na newyorskú burzu cenných papierov a v júli zaznamenala svoj najlepší mesiac – spracovala o 25 % viac platieb ako v roku 2019 za rovnaké obdobie.
Nízke poplatky Shift4 v porovnaní s jeho najväčšími rivalmi Elavon a FreedomPay boli teraz ešte atraktívnejšie, keďže reštaurácie a hotely hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady.
Isaacman plánuje expanziu do zámoria. Keď si potrebuje oddýchnuť od svojho zaneprázdneného harmonogramu, ide domov do južnej Montany, kde má svoj MiG. Vymení košeľu Shift4 za letecký oblek a vydá sa do oblakov. „Je to pre mňa stále terapia,“ hovorí. „Je to únik.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Giacomo Tognini.