Pre Žilinčana Michala Matejčíka je živobytím trochu neobvyklý nástroj – harfa. Už viac ako 22 rokov žije a pracuje vo Viedni a môže sa popýšiť naozaj exkluzívnymi hudobnými spoluprácami. Odohral 70 koncertov s Georgeom Michaelom, na svoj promo koncert k novému albumu si ho pozvala aj skupina Depeche Mode. „Bol to pre mňa obrovský zážitok,“ hovorí hudobník.
Michal pôsobí ako pedagóg harfy na dvoch školách. Okrem toho má vo Viedni svoju súkromnú triedu a profesionálne hráva v prestížnom rakúskom orchestri – Wiener Symphoniker. Vidieť a najmä počuť ste ho mohli aj na koncertoch Kataríny Koščovej či Kataríny Knechtovej.
Ste uznávaným hudobníkom nielen na slovenskej hudobnej scéne, ale aj vo svete. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento, tak trochu nezvyčajný, hudobný nástroj?
Od detstva som hral na klavíri a harfu sme v tom čase poznali len z rozprávok. Na základných umeleckých školách sa hra na harfe v tých časoch ani nevyučovala. Prvý kontakt s ňou som mal vďaka kamarátke, ktorej ju kúpili rodičia.
Čas hral asi v môj prospech, pretože, keď som nastúpil na konzervatórium v Žiline, práve vtedy bola do učebného plánu zaradená hra na harfe. Rozhodol som sa vyskúšať kombináciu s klavírom, no harfa si ma postupne stále viac získavala, až som pri nej zostal.
Bolestivé začiatky
Bolo aj niečo, čo vás od tohto nástroja na začiatku odrádzalo?
Keď hráte na harfe, bruškami prstov sa dotýkate priamo strún. Dlhý čas som mal na prstoch krvavé pľuzgiere, ktoré praskali. Už vtedy som obdivoval ženy, ako môžu takú bolesť vydržať. Presne tam sa ukázalo, že ak touto skúškou prejdete, tak pri harfe zostanete. A to bol aj môj prípad.
Ako ste sa dostali k svojej prvej harfe?
Na konzervatóriu sme mali v triede vždy len cvičné harfy pre študentov, ktoré sme si požičiavali. K mojej prvej vlastnej som sa dostal počas štúdia na univerzite vo Viedni. V tom čase sa rušil orchester v Prešove a tamojšie divadlo predávalo svoje hudobné nástroje.
Do Prešova som niekoľkokrát osobne vycestoval, až sa mi napokon podarilo presvedčiť vedenie divadla, aby harfu predali. To bola moja prvá, stará harfa pochádzajúca z Ruska.
Harfa je mystický nástroj. Priamym dotykom ľudskej časti tela – prsta – so strunou vytvárate zvuk, ktorý je spojením nadpozemského s pozemským, hovorí Michal Matejčík. Foto: Ana Trninič
Takže stará bola už v tom čase, to znamená, že v dnešnej dobe bude už asi aj vzácna.
Je to harfa, ktorú milujem, vážim si ju a poctivo sa o ňu pravidelne starám. Keď ju kolegom harfistom ukážem, viacerí zostanú prekvapení, ako môže byť po toľkých rokoch v takom perfektnom stave. Kúpili mi ju rodičia ešte počas štúdia na vysokej škole vo Viedni.
Je to veľká investícia pre žiakov a ich rodičov?
Základné harfy, ktoré odporúčam mojim žiačkam v Rakúsku, sa vyrábajú v Česku a ceny sa pohybujú okolo tisíc eur za kus. Postupne, ako človek rastie, sa musia vymeniť za väčšie a cena automaticky stúpa. Tie najkvalitnejšie, profesionálne sa pohybujú od šesť- do päťdesiattisíc eur.
Cesta k Georgeovi Michaelovi
Hudobná produkcia slávneho britského speváka a skladateľa Georgea Michaela si vás ako jediného harfistu na svete vybrala do svojho tímu. Po jeho boku ste odohrali 70 koncertov po celej Európe. Ako sa začal tento príbeh?
Pamätám si, že v tom čase sa mi skončila zmluva s jednou hudobnou školou v Rakúsku a zostal som ako umelec na voľnej nohe. Dozvedel som sa, že George Michael hľadá do svojho hudobného koncertného tímu harfistu. Bolo to len niekoľko týždňov pred prvým koncertom. Jednoducho som sa prihlásil a dostal som pozvánku do Prahy.
Európske turné s Georgeom Michaelom bolo pre slovenského harfistu silným zážitkom. Foto: archív Michala Matejčíka
Tam turné štartovalo prvým koncertom. George Michael mal celú koncepciu koncertov nastavenú tak, že každý koncert končil pesničkou sprevádzanou len harfou. Vypočuli si ma, hudobný riaditeľ koncertného turné bol nadšený a zmluva na stole.
Úradovala na začiatku aj tréma?
Bolo to také pozitívne vzrušenie a, samozrejme, na začiatku aj tréma. Veď som hral po boku slávneho a talentovaného Georgea Michaela, ktorého pozná celý svet a má milióny fanúšikov. Cítil som zodpovednosť.
Najväčšiu trému som mal pred prvým koncertom v Prahe. Jeden deň sme skúšali bez Georgea, len s koncertným riaditeľom a jeho tímom. Ďalší deň sa na skúške pridal aj George. Na prvých koncertoch som bol určite viac sústredený ako uvoľnený. Ale také bývajú začiatky, potom už tréma úplne opadla.
Plachý idol
Ako ste ho v tom čase vnímali?
Ako veľký hudobný, spevácky a skladateľský vzor, ktorý do svojich nádherných skladieb vedel s určitou ľahkosťou zakomponovať aj soulové a džezové prvky. Jeho hudobná produkcia bola vždy výnimočne pestrá a melodická. Prišiel so svojím hudobným štýlom a bol to jednoducho on, kto dokázal svojou tvorbou osloviť milióny ľudí na celom svete.
V pesničkách vedel udržiavať tempo v napätí a nevyznelo to vôbec nudne. Pesničkám to dodávalo charizmu. V tom čase sme ho všetci poznali ako veľkú spevácku hviezdu z hudobnej stanice MTV. Odrazu ste s ním stáli na jednom pódiu. Nikdy nezabudnem na ten pocit, ktorý sa nedá ani opísať.
O Georgeovi Michaelovi sa hovorilo ako o človeku s dobrým srdcom. Či už vo vzťahu k ľuďom, zvieratám alebo rôznym charitatívnym projektom. Ako zapôsobil na vás?
Ako veľký umelec pôsobil až príliš placho. Pamätám si tú plachosť, ktorú som videl v jeho očiach. Okrem nej aj obrovskú pokoru a skromnosť. Stál predo mnou úplne iný človek, ako som ho dovtedy poznal z koncertov, vypredaných štadiónov a videoklipov.
V kolektíve sme sa vždy pravidelne stretávali, o všetkých sa zaujímal a chcel vedieť, či sme všetci spokojní, ako sa cítime na turné. Keď jeden z našich hudobníkov ochorel, poslal mu veľký darčekový kôš so želaním skorého uzdravenia.
Aké máte spomienky na posledný koncert?
Bolo to v Londýne, po koncerte pripravil súkromnú after party pre všetkých členov tímu. Každého objal a poďakoval sa. Bol veľmi milý a ľudský. Podobnou párty nás prekvapil aj v Miláne. Písal sa dátum 11. 11. 2011, objednal pre nás celý klub. Jednoducho sme išli osláviť tento nezvyčajný dátum. Výborne sa zabavil aj sám George, ktorý neváhal a zatancoval si tiež na tanečnom parkete.
Depešáci išli na istotu
Vy ste aj dlhoročným fanúšikom skupiny Depeche Mode. Aké máte spomienky na účinkovanie vo viedenskom Museums Quartier, kam vás pred deviatimi rokmi pozvali ako hudobníka na predstavenie nového albumu?
V tom čase skupina Depeche Mode predstavovala fanúšikom nové pesničky z albumu Delta Machine. V rámci tohto kapacitne obmedzeného koncertu chceli svoje pesničky obohatiť zvukom harfy. Chceli návštevníkom koncertu ukázať, že aj naprogramovaná počítačová hudba sa dá zahrať na starom antickom hudobnom nástroji, akým je harfa. Mailom sa ma pýtali či by som do toho išiel. Samozrejme som súhlasil.
Ako sa o vás dozvedeli?
Na koncertnom turné Georgea Michaela som sa zoznámil s producentom, ktorý produkoval ich album Ultra. Už v tom čase mal na mňa kontakt, pretože vedel, že som fanúšikom skupiny Depeche Mode a viem na harfe zahrať všetky ich hity. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé.
Bol to koncert asi pre 2500 ľudí z hudobného sveta. Veľmi sa im to páčilo a mali z toho veľký zážitok. Vďaka tomuto vystúpeniu si ma potom pozývali fankluby skupiny Depeche Mode z rôznych kútov sveta. Vystupoval som v New Yorku a v Nemecku.
Aké bolo vaše osobné stretnutie s členmi skupiny Depeche Mode?
Spevák Dave Gahan si drží od ľudí odstup, nechodieva už ani na after party po koncertoch. Najviac som komunikoval s Martinom Goreom. Práve on prišiel s nápadom upraviť hity skupiny do verzií s harfou.
S Martinom Goreom z Depeche Mode. Foto: archív Michala Matejčíka
Martin je veľmi priateľský človek. Rozprávali sme sa nielen o hudobnom biznise, ale aj o súkromí. Vyjadril mi poklonu, že som sa dostal do koncertného tímu Georgea Michaela. Ten je pre Angličanov jednou z najvýznamnejších a najtalentovanejších osobností v populárnej hudbe.
Výchova mladých talentov
Aktuálne pôsobíte ako pedagóg na dvoch školách v Rakúsku. Majú deti v súčastnosti záujem o hranie na harfe?
V Rakúsku je záujem obrovský. To prekvapilo nielen mňa ako pedagóga, ale aj rodičov. Nevieme si vysvetliť, ako môže prísť päťročné dieťa na myšlienku, že chce začať s hrou na harfe. Tento rok mám osem nových žiakov. Možno sa vám to bude zdať malé číslo, ale nie je to tak. V uplynulých rokoch som mal maximálne jedného alebo dvoch záujemcov.
Nájdu sa medzi nimi aj naozajstné talenty? Ako to viete rozpoznať?
Tie deti sú veľmi talentované. Rozpoznám to už od prvého tónu, ktorý mi zahrajú. Okamžite viem, čo všetko ten tón obsahuje a či je spojený s citom a dušou.
V čom je pre vás zvuk harfy výnimočný?
Asi pre svoju mystickosť. Priamym dotykom ľudskej časti tela – prsta – so strunou vytvárate zvuk, ktorý je spojením nadpozemského s pozemským. Napríklad zvuk huslí sa prenáša cez slák, zvuk klavíra sa upravuje stlačením pedálu. Tu je ten dotyk s ľudským telom priamy a vytvára určitý dozvuk dokmitávaním strún.
Nové projekty aj na Slovensku
Povedzte, ako ste zvládli nedávne obdobie pandémie a lockdownov?
Pandémia mi zrušila všetky plány. Človek mal veľa nápadov a cieľov, ale zároveň aj zviazané ruky. To bola najväčšia prekážka. Moja kreativita nabrala iný smer a začal som sa viac venovať komponovaniu.
Venoval som sa viac samotnej hre na harfe. Experimentoval som a vymýšľal, ako by sa na nej dalo hrať inak ako klasickým spôsobom.
Koncert tenoristu Pavla Bršlíka s Michalom Matejčíkom na festivale Viva musica. Foto: Katka Bubeníková
Na akých projektoch momentálne pracujete?
Skomponoval som scénickú hudbu s novými úpravami zvuku. Môžete ju počuť pri návšteve stálej expozície Podtatranského múzea v Poprade – Knieža z Popradu a jeho hrobka.
Koncom septembra sme v kostole Skalici spoločne s mojím kamarátom výtvarníkom Ašotom Haasom z Arménska prezentovali projekt Glass metamorphosis. Bolo to zaujímavé spojenie skla so svetlom a so zvukom harfy.
Okrem toho, zostávajúci dvaja členovia skupiny Depeche Mode ohlásili na budúci rok celosvetové turné, možno sa mi opäť ozve Martin Gore. (smiech)
Michal Matejčík (45)
Pochádza zo Žiliny, kde po ukončení gymnázia študoval odbor harfa, je absolventom Štátneho konzervatória v Bratislave. Po ukončení štúdia na viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst sa venoval sólovému, orchestrálnemu hraniu (Viedenská štátna opera), komornej hudbe (Trio Recordum, Kontrapunkte Ensemble), vyučovaniu a komponovaniu.
V rokoch 2011-12 sprevádzal britského speváka Georgea Michaela po Európe na „The Symphonica Tour“, na konte má aj turné s vokalistami Il Divo. V marci 2013 bol špeciálnym hosťom na viedenskom koncerte Depeche Mode.
