Vo veku 77 rokov zomrel najslávnejší slovenský kameraman Igor Luther. Ešte v januári tohto roka ho stihla oceniť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá mu udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Smutnú správu potvrdil na sociálnej sieti jeho spolužiak a scenárista Lubor Dohnal, s ktorým spolupracoval na filme Kristove roky režiséra Juraja Jakubiska. „Zomrel Igor Luther, úžasný filmár, kameraman a dôležitý, komplikovaný priateľ,“ uviedol.
Tatiana Pauhofová: Mnohí žijú v obrovskej ilúzii toho,
ako ľudia v kultúre fungujú
Úspešný slovenský filmový kameraman bol spolupracovníkom Juraja Jakubiska, Ela Havettu či Andrzeja Wajdu a počas života nakrútil vyše stovky snímok. Najznámejšími sú Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Plechový bubienok (1979), ktorý získal Oscara v kategórii cudzojazyčných filmov, Láska v Nemecku (1983) alebo Služobníčkin príbeh (1990).
Jeho bratom je režisér Miloš Luther, s ktorým v roku 2008 natočil film Tango s komármi a v roku 2014 Krok do tmy.
Začiatky
Luther sa narodil v roku 1942 a patril k tvorcom tzv. novej vlny československej kinematografie v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. K remeslu ho priviedla matka, ktorá pracovala vo filmovom archíve. Ako stredoškolákovi mu sprostredkovala brigádu pomocného rekvizitára v ateliéroch na Kolibe.
Žije v Los Angeles a pracuje vo filmovej produkcii.
Spočiatku brala aj neplatené ponuky na nakrúcania
Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako prvý asistent kameramana, potom v rokoch 1961 – 1966 študoval na pražskej FAMU u Jána Šmoka odbor filmový a televízny obraz. Na škole sa zoznámil s režisérmi Jurajom Jakubiskom, Elom Havettom, scenáristom Luborom Dohnalom a strihačom Aloisom Fišárekom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Ocenenia
V roku 1967 debutoval s celovečerným filmom Juraja Jakubiska Kristove roky, a v tom istom roku sa podieľal na hranom filme Ivana Balaďu Dáma. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigroval v roku 1969 do Paríža. Neskôr sa presťahoval do Hamburgu a potom do Mníchova.
Za tie roky sa presadil medzi európsku špičku a spolupracoval s mnohými významnými režisérmi ako boli Helmut Förnbacher, Michael Verhoeven či Ulrich Schamoni, aj s česko-slovenskými exulantmi Stanom Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Po páde totalitného komunistického režimu v roku 1989 sa vrátil do vlasti.
V roku 2017 získal Cenu za celoživotné dielo od Asociácie slovenských kameramanov. Prezidentka Zuzana Čaputová mu v januári udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
