Prečítajte si príbeh Giorgia Armaniho, majiteľa obrieho módneho impéria, ktorý dnes zomrel vo veku 91 rokov.
Doma mu hovorili Gio. Dnes sa tak volajú aj niektoré jeho parfumy. Na univerzite vyštudoval medicínu a už vtedy bol vraj veľmi precízny. Mohol sa z neho stať chirurg, ale život to zariadil inak.
„Nikdy nie som spokojný. V skutočnosti sa ako človek, ktorý je večne nespokojný a posadnutý hľadaním dokonalosti nikdy nevzdávam. Neprestanem, kým nedosiahnem požadované výsledky,“ hovoril rád Giorgio Armani.
Chirurgom sa nestal. Odišiel na vojnu a po vojenskom výcviku sa už k štúdiu nevrátil. Rodák z Piacenzy v regióne Emilia-Romagna sa napokon zamestnal ako asistent a neskôr ako nákupca pre obchodný dom La Rinascente.
Výklady v obchodnom dome sa však Armanimu nepáčili, a tak sa ponúkol, že ich upraví a vyzdobí po svojom. Rýchlo triumfoval. Bola polovica 60. rokov. „Talent, víziu a inteligenciu neschováš,“ patrí k ďalším jeho obľúbeným heslám.
Narodil sa 11. júla 1934. Svoj talent, víziu a inteligenciu veru neschoval. Bol majiteľom obrieho módneho impéria, ktoré držal vo svojich rukách, ale aj jedným z posledných ľudí v módnej brandži, ktorého biznis sa rozbehol v druhej polovici 20. storočia.
Bol navyše miliardár, jeden z 200 najbohatších ľudí sveta. Forbes jeho majetok odhadoval na 12,3 miliardy dolárov.
Značka Armani, podnik riadený po umeleckej aj obchodnej stránke tvorcom a zakladateľom, ponúka množstvo línií: popri klasických Giorgio Armani a Emporio Armani je to okrem iného Armani Exchange, Armani Jeans, Armani Privé, ktorú tradične predvádzajú filmové hviezdy na červenom koberci, línia Armani Beauty či Armani Casa, zameraná na interiérový dizajn a doplnky.
Popri móde, kozmetike, parfumoch a doplnkoch podnikal Giorgio Armani aj v realitách, v gastronómii, prevádzkoval sieť kaviarní, reštaurácií a bol aj úspešným hotelierom. Patril k najmocnejším európskym a svetovým podnikateľom.
Pri zrode talianskej módy
Jeho príbeh bol príbehom talentovaného chlapca, ktorý chcel žiť život podľa seba, nehľadiac na to, čo kto hovorí. Je to príbeh ambiciózneho, ctižiadostivého, cieľavedomého muža, vorkoholika, vizionára a perfekcionistu.
Giorgio Armani zosobňuje úspech 20. storočia. Ako jeden z mála návrhárov úspešne prešiel do 21. storočia. Jeho príbeh je dokonalou charakteristikou toho, čo znamenala a znamená talianska móda a taliansky štýl.
Armani mal totiž šťastie. Do dospelosti vstúpil začiatkom 50. rokov, vďaka čomu zažil taliansku prêt-à-porter v jej začiatkoch. Mohol byť pri tom a chytil sa príležitosti najlepšie, ako mohol.
Dnes sa možno zdá, že tu talianska móda a štýl boli odjakživa. Opak je pravdou. Talianska móda v zmysle klasického módneho priemyslu do druhej svetovej vojny vlastne neexistovala.
Boli tu malé rodinné firmy a ich špičkové remeslo vo svojej oblasti, ktoré sa neskôr prerodili na významné a vplyvné luxusné značky, no priemysel v zmysle komplexného, fungujúceho a vzájomne previazaného odvetvia, ktoré generuje zisk, neexistoval. Tieto časy mali ešte len prísť.
Talianska móda sa začala pomaly, ale isto rozvíjať na medzinárodnom trhu až v priebehu 50. rokov, a to najmä vďaka americkým objednávkam talianskeho tovaru, zameraným na pomoc krajine postihnutej vojnou, ako aj americkej láske ku všetkému, čo pochádzalo zo starého kontinentu.
Talianska módna scéna mala z čoho čerpať. „Mimoriadne dynamický textilný priemysel sa transformoval a sústredil v podhorí Álp, okolo vlnárskych miest, ako Florencia, Prato a Valdagno. V Lombardii, severne od Milána, sa zase prudko rozvíjala výroba a spracovanie bavlny,“ opisoval na prelome tisícročí vo svojej vynikajúcej monografii Móda storočia francúzsky historik módy Francois Baudot.
Prvé salóny
A pokračoval: „Textilný priemysel prekvital. Produkoval dokonalé, nevídane a kvalitné materiály. Táto priemyselná infraštruktúra s novým nadšením a prudkým rozvojom v 60. rokoch financovala prakticky všetky významné podniky na výrobu konfekcie.“
„Pozoruhodná otvorenosť Talianov ku všetkým formám tvorby, rýchle preberanie módnych štýlov a smerov, vrodený zmysel pre dizajn a precízne remeslo, rýchlosť a pružnosť v produkcii podporená ešte povojnovým hladom, malými nákladmi na sociálne zabezpečenie, politikou nízkych platov a dostatkom pracovnej sily – to všetko umožňovalo vyrábať a vyvážať silne konkurencieschopnú konfekciu.“
„Tak vznikli prvé salóny pánskeho aj dámskeho prêt-à-porter,“ opisuje Baudot. „Najlepší textil je ten taliansky,“ píše americkému publiku vplyvný denník Women’s Wear Daily.
Práve v priebehu 60. a najmä začiatkom 70. rokov urobili milánske salóny z Milána, dovtedy vlastne regionálneho mesta malého významu, druhé centrum svetovej módy, hneď po Paríži. A priemyselné centrum, spolu s prudkým rozvojom automobilizmu.
Je pravda, že takzvaná alta moda stále preferovala Rím, kde pred sálami plnými princezien, operných speváčok a herečiek defilovala módna tvorba Valentina či Fendi. Tu angažovali mladého Karla Lagerfelda, aby malý rodinný podnik, kožušníctvo a koženú galantériu založenú už v roku 1925 rozšíril na módne impérium.
Podobnou cestou išiel módny dom Gucci, založený vo Florencii v roku 1922. Rovnako aj Cerruti, založený dokonca už v roku 1881, vedenia ktorého sa v roku 1950 ujal Nino Cerruti, vnuk jedného z troch bratov-zakladateľov.
V Miláne však vznikalo nové módne centrum plné mladých a hladných štylistov i dizajnérov, chlapcov ctižiadostivých, ambicióznych a schopných. Jedného z nich zamestnali práve u Cerrutiho. Volal sa Giorgio Armani.
Armaniho tvorba bola už od začiatku veľmi chic. Nezaujímala ho londýnska antimóda z rebelujúcich 60. rokov, žiadne zatváracie špendlíky, punk a diery na tričku. Žiadne protiklady a underground. Naopak.
Talianska každodenná móda ponúkala pracujúcim a bohatnúcim ženám a mužom jasný, prísny štýl, koherentný, príjemný, pohodlný, krásny a popri tom všetkom veľmi luxusný. Neskôr ho ponúkal aj sám Armani pod vlastnou značkou.
Jeho milánska produkcia si k vysokej kvalite pridávala nádych európskeho luxusu, ktorý bol v Amerike veľmi žiadaný.
Trendsetterom skôr, ako to bolo moderné
Táto elegancia vyhovovala klientele, ktorá sa nad deravými pleteninami a zatváracími špendlíkmi uškŕňala, no mala chuť míňať . Za kvalitu a istú nadčasovosť. Boli to tí, ktorí sa ešte nedávno orientovali na haute couture.
Teraz však chceli súčasnejšiu módu a vlastný štýl. Žiadali väčšiu uvoľnenosť, rafinovanosť, nenápadnosť, avšak stále vycibrený štýl a zodpovedajúcu formu. Giorgio Armani sa stal vedúcou osobnosťou trendu.
Navrhoval najskôr pánske oblečenie, následne sa s rovnakými základnými princípmi preorientoval na dámsky šatník. Jeho značka, ktorú v roku 1974 založil s partnerom, architektom Sergiom Galeottim, sa najprv sústredila na pánske sako, jeho váhu, dokonalú konštrukciu, strih, materiál a ušitie.
Výsledok sa stal základom veľmi osobitého štýlu, dokonale vhodného na sériovú výrobu špičkového talianskeho priemyslu vhodného pre mužov aj ženy. V roku 1975 už prišla prvá kolekcia, ktorá hneď oslávila obrovský úspech.
Silueta, ktorú Armani ponúkol aktívnym mladým ženám, bola mestská, striedma, veľmi dynamická, nositeľná. A pritom sexy. V typických talianskych úzkych sukniach vznikli elegantné rázporky, ktoré umožňovali robiť dlhšie kroky a rýchlejšiu chôdzu, keďže pracujúce ženy sa stále ponáhľali.
Jedinečný štýl
Jeho štýl vždy bol – a stále je – inšpirovaný pánskymi prvkami. V saku vypchávky, na blúzke manžety, v kapsičke šatka. Vo svojej dobe to však bola revolučná zmena. Ženy, ktoré v zamestnaní postupovali k stále kvalifikovanejším postom, dostali štýl, ktorý bol elegantný a triezvy, no dodával im pocit istoty a solídnosti, pritom bol stále slušivý.
To bol iba začiatok nezadržateľného postupu, ktorý sa globalizoval v roku 1981 s vytvorením značky Emporio Armani, ekonomickej, dostupnejšej verzie vhodnej pre všetky spoločenské triedy a všetky generácie.
Krátko predtým Armani obliekol Richarda Gerea pre film Americký gigolo. A tu sa zrodila hviezda.
Giorgio Armani bol medzi osobnosťami svetovej módy skrátka jedným z tých, bez ktorých by šatníky na prelome milénia vyzerali inak.
Štruktúra odevu, vypracovanie a konštrukcia, inovácia materiálov, zavedenie pánskych princípov do šatníka mladej, aktívnej a emancipovanej ženy. Pracovný kostým, ktorý je majstrovskou kombináciou dámskeho a pánskeho štýlu, zdobí aj dobre slúži – to je typický Armani.
Perfektný strih, starostlivé vypracovanie, forma zodpovedajúca funkcii, luxusný, neokázalý vzhľad. Vo svete, v ktorom práca, život vo firme, pracovné obedy a služobné cesty zaberali stále väčší čas, sa stal štýl Armani uniformou.
A znakom postavenia – na oboch stranách Atlantiku.
Triumf talianskeho dizajnéra podčiarkol fakt, že svoju firmu stále vlastnil. Oproti mnohým iným návrhárom – tvorcom, ktorých postretli najrôznejšie krízy, obchodné aj tvorivé – preukázal zručnosť aj v biznisovej časti podnikania. Jeho podnik prosperoval. A prosperuje.
Dodnes sú s ním spojené najžiarivejšie mená Hollywoodu. Osobnosti, ktoré sa neuspokoja s hocičím. K Armaniho stálym zákazníkom celé roky patria Leonardo DiCaprio, Margot Robbie, Anne Hathaway, Matt Damon, Martin Scorsese, Carey Mulligan, Paul Giamatti, Emily Blunt, Brendan Fraser, Nicole Kidman či George a Amal Clooney.
Dlhoročnou hviezdou jeho reklamných kampaní je Cate Blanchett, ktorá je zároveň aj tvárou Armani Beauty či mnohých parfumov na čele s Armani Sí.
Armani bol iba jeden. A ako to už raz býva, ten jeden vládne všetkým.
Riposa in pace, signore Armani!
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.
