Henry Kissinger, nemecko-židovský emigrant, zastával v rokoch 1968 až 1977 vrcholové politické funkcie v Spojených štátoch. Poznáme ho najmä ako ministra zahraničných vecí Richarda Nixona. Využíval tajnú diplomaciu na hľadanie kompromisu vo Vietname a na Blízkom východe.
„Doktor Strangelove“, „Nixonov Metternich“, „Blízkovýchodný cyklón“. Tieto prezývky Henryho Kissingera, ktorý zomrel v stredu vo svojom dome v Connecticute vo veku sto rokov, svedčia o jeho výnimočnej osobnosti a obrovskej moci nad chodom sveta v rokoch 1968 až 1977. Hoci zastával viaceré funkcie, najviac sa zviditeľnil ako minister zahraničných vecí 37. prezidenta USA Richarda Nixona.
Kissingera občas z náklonnosti, no občas aj z posmechu ešte nazývali „milý Henry“. Jeho úmrtie bolo oznámené v tlačovej správe jeho poradenskej firmy.
Henry Kissinger na fotke z decembra 1968. FOTO: TASR, AP
Foto: AP
Jeho život možno ponímať ako príklad mimoriadneho úspechu akademika, teoretika diplomacie, ktorý sa stal popredným hráčom na medzinárodnej scéne. Tento architekt americkej reálnej politiky a politiky „détente“ – po slovensky uvoľnenie – so Sovietskym zväzom medzi cynizmom a zvádzaním, brutalitou a zručnosťou uprednostňoval globálnu stabilitu pred demokraciou a ľudskými právami.
Kariéra „milého Henryho“ je aj dôkazom toho, že americká spoločnosť ponúka prišelcom takmer nekonečné možnosti. Kissinger, nemecký židovský emigrant bez peňazí, sa vyšvihol na vrchol moci a stal sa za pár desaťročí najznámejším svetovým diplomatom.
Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 vo Fürthu pri Norimbergu ako prvý syn v rodine, ktorej otec Ludwig, učiteľ, bol ortodoxným Židom. Kissinger s dojatím spomínal na svoj bar micva, ktorý oslavoval na vrchole nacistického antisemitizmu.
Paula, jeho matka, zorganizovala odchod rodiny do Spojených štátov. V roku 1938 sa Kissingerovci usadili v židovskej štvrti New Yorku, kde Henry navštevoval školu a zároveň zarábal svoje prvé doláre ako poslíček.
