V rámci analýzy rodinného rozpočtu sa väčšina domácností dopracuje k záveru, ktorý koalíciu nepoteší.
V uplynulých dňoch zaujali tri správy s ekonomickým dosahom. Národná banka Slovenska upozornila na ochladzovanie tuzemskej ekonomiky. Prognózu rastu znížila takmer o polovicu.
Dôvodom bol najmä slabší spotrebiteľský dopyt a nižšie súkromné investície. Hoci nie je úlohou štátu plánovať hospodárstvo, nemusel by mu ani stáť v ceste napríklad zavádzaním dane z finančných transakcií, ktorá postihuje ekonomickú aktivitu.
Ďalšia správa, tentoraz z dielne Inštitútu slobody podnikania, ukazuje, že štát posiela občanom čoraz vyššie faktúry. Tento rok pripadne deň daňovej slobody na 26. júna, vlani to bolo už 22. júna.
V porovnaní s ostatnými krajinami patrí Slovensko do druhej polovice zoznamu. Horšie sme na tom aj oproti susedom. Paradoxne sa tento ukazovateľ môže javiť z istého pohľadu optimistický.
Namieste je otázka, aké protislužby Slováci od štátu dostávajú. Práve tu zaujme ďalšia správa, ktorá súvisí so satirickým zoskupením Zomri.
Sarkastická skupina pripomenula videom rekonštrukciu neonatologického oddelenia v Košiciach, ktoré financovala verejnosť prostredníctvom zbierky. Dôležitú úlohu pri propagácii zohralo práve Zomri.
Napriek vysokej miere prerozdelenia verejných zdrojov tak musia dôležitú oblasť, ako je zdravotníctvo, financovať ľudia zo svojich zdanených peňazí. A tie dane vonkoncom nie sú malé.
Podrobnejší pohľad na výpočet dňa daňovej slobody ukazuje, že reprezentatívny zamestnanec sa teší len zo 42 percent celkových mzdových nákladov svojho zamestnávateľa. Až 36 percent predstavujú odvody, daň z príjmu necelých osem percent a ostatné nepriame dane či poplatky tvoria ďalších takmer 14 percent.
„Systém daní a odvodov je komplikovaný, je nastavený nespravodlivo, čím znižuje konkurencieschopnosť,“ poznamenáva Ján Oravec, predseda Inštitútu slobody a podnikania.
Prehra v susedskom teste
Ako pripomína, Slovensko sa za 20 rokov od zavedenia rovnej dane dokázalo dopracovať k dlhému zoznamu rozdielnych sadzieb daní, pritom ich rôzna výška nemá nijakú vnútornú logiku. „V susedskom teste vychádzame ako krajina, ktorej daňovo-odvodový systém je nastavený tak, že má najvyšší negatívny vplyv na ekonomický rast a najviac znižuje konkurencieschopnosť,“ poznamenáva.
Zaujímavý je aj pohľad na mieru prerozdelenia. Tá sa po roku 2000 sa pohybovala okolo 30 percent HDP, aktuálne už je v rozmedzí 43 až 48 percent HDP, čo sa blíži ku krajinám s najvyššou mierou prerozdeľovania.
Zdroj: Inštitút slobody a podnikania.
Deň daňovej slobody v Európe
- Írsko 31.3.2025
- Malta 12.5.2025
- Cyprus 28.5.2025
- Litva 29.5.2025
- Bulharsko 1.6.2025
- Česko 1.6.2025
- Portugalsko 5.6.2025
- Rumunsko 9.6.2025
- Holandsko 13.6.2025
- Španielsko 16.6.2025
- Estónsko 18.6.2025
- Grécko 24.6.2025
- Maďarsko 24.6.2025
- Slovinsko 24.6.2025
- Lotyšsko 25.6.2025
- Luxembursko 26.6.2025
- Slovensko 26.6.2025
- Dánsko 27.6.2025
- Chorvátsko 27.6.2025
- Nemecko 29.6.2025
- Poľsko 1.7.2025
- Švédsko 3.7.2025
- Taliansko 7.7.2025
- Belgicko 16.7.2025
- Rakúsko 19.7.2025
- Fínsko 28.7.2025
- Francúzsko 30.7.2025
Aby to bolo zábavnejšie, iná metodika Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a European Investment Centre vidí daňovú záťaž ešte negatívnejšie. Vlani stanovili deň odbremenenia až na 20. august, dáta za tento rok ešte nezverejnili.
Ich metodika zohľadňuje väčší rozsah vynútených platieb štátu. Vlani tvorili na Slovensku 63,07 percenta celkových nákladov práce. V Česku to bolo 62,48 percenta, v Rakúsku 62,25 percenta a v Poľsku je indikátor pod 62 percentami.
Hoci sa obe porovnania líšia, odkaz je podobný – štát si berie v porovnaní s okolitými krajinami viac.
A čo je horšie, snaží sa vzbudiť ilúziu silnej entity, ktorá sa vie postarať o svojich občanov, hoci fakty svedčia o niečom inom. Za štedré 13. dôchodky skrýva koalícia skutočnosť, že Sociálna poisťovňa hospodári deficitne a budúcich penzistov čaká nepríjemné prebudenie.
Veľa pomoci bohatým
Pomoc, ktorú vláda vypláca hypotekárnym dlžníkom, spôsobuje, že ľuďom sa oplatí ostať v drahšej banke. Nemajú dôvod hľadať si lacnejšiu alternatívu.
Veľmi dobre zhrnuli nadmerne štedrú pozíciu štátu analytici Viktor Novysedlák, Zuzana Siebertová a Norbert Švarda, ktorí pracujú pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Náklady na pomoc pre tretinu najbohatších Slovákov sú podľa ich výpočtov veľmi podobné nákladom na pomoc tretine najchudobnejších.
Práve tu sa rysuje pomerne veľký priestor na hľadanie úspor. No iba ak sa nájde politická odvaha. A to je najväčší problém.
Stalo sa zvláštnou tradíciou, že každá zo strán vládnej koalície chce predstaviť vlastné opatrenie, ktoré ľuďom dá do ľavého vrecka časť peňazí, ktoré jej predtým zobrala z pravého, pričom zvyšok si nechala.
V zložitých časoch, ktoré nielen Slovensko zrejme čakajú, si zodpovedné domácnosti musia prehodnotiť rodinný rozpočet a hľadať výdavky, bez ktorých sa zaobídu.
V tejto súvislosti neprekvapí, že mnohé rodiny po starostlivom posúdení mesačných výdavkov vo vlastnom napätom rozpočte zistia, že si už nemôžu dovoliť financovať štát.
