Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že Eduard Chudainatov, bývalý CEO ropného gigantu Rosneft, vystupuje ako nastrčený vlastník troch superjácht v držbe Vladimira Putina a dvoch ruských oligarchov. Chudainatov však má vďaka väzbám s Kremľom aj vlastný majetok v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.
Eduard Chudainatov je jedným z najzáhadnejších ruských oligarchov. Bývalý CEO štátnej ruskej ropnej spoločnosti Rosneft a dlhoročný spolupracovník Igora Sečina – súčasného šéfa Rosneftu a Putinovej pravej ruky – bol až do minulého mesiaca mimo Ruska v podstate neznámy. Jeho Independent Petroleum Company, známa pod ruskými iniciálkami NNK, bola až do úspešnej dohody s Rosneftom v decembri 2020 relatívne malým hráčom v ruskom ropnom priemysle.
Putinova Šeherezáda
V máji však americké úrady identifikovali Chudainatova ako oficiálneho vlastníka dvoch megajácht: 140-metrovej Šeherezády, ktorá je spájaná s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a vyše 105-metrovej jachty Amadea, ktorú podľa amerického ministerstva spravodlivosti vlastní sankcionovaný ruský magnát Sulejman Kerimov. Americké úrady zadržali 7. júna po mesačnej právnej bitke Amadeu na Fidži. Právnik z Fidži zastupujúci spoločnosť so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, ktorá Amadeu oficiálne vlastní, spochybnil tvrdenie, že Chudainatov vlastní jachtu v mene Kerimova.
Podľa amerického ministerstva spravodlivosti vystupoval Chudainatov ako čistý, nesankcionovaný nastrčený vlastník lodí na papieri, pričom pred úradmi zatajoval skutočných vlastníkov – Putina a Kerimova, – aby ich nemohli sankcionovať.
Organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project spolu s partnermi, medzi ktorých patrí aj Forbes, zistila, že Chudainatov je taktiež nastrčeným vlastníkom takmer 136-metrovej jachty Crescent, pričom jej skutočným vlastníkom je šéf Rosneftu Sečin. Tieto tri plávajúce paláce majú podľa odborníkov na oceňovanie jácht z VesselsValue spoločnú hodnotu 1,2 miliardy dolárov.
Vila na Talianskej riviére
3. júna však Európska únia uvalila sankcie aj na Chudainatova. To síce ohrozuje jachty jeho priateľov, no samotný Chudainatov stále ostane veľmi bohatý. Forbes na základe dlhoročných výročných správ podávaných jeho holdingovými spoločnosťami na Cypre, v Luxembursku, na Malte a v Rusku odhaduje, že jeho majetok má hodnotu minimálne dve miliardy dolárov.
Majetok sa skladá z jeho 100-percentného podielu v NNK a luxusných nehnuteľností v Taliansku a Rusku. Vlastní napríklad prímorské sídlo na Talianskej riviére, či dom na 120-hektárovom pozemku na luxusnom moskovskom predmestí Rubľovka. Vlastní tiež firmu Coalstar, ktorá má v Rusku veľké uhoľné aktíva. Chudainatovov hovorca nereagoval na žiadosť o komentár.
Chudainatov pracoval na prvej Putinovej prezidentskej kampani v roku 2000 a potom ako jeho prezidentský vyslanec v odľahlom regióne za polárnym kruhom. V roku 2010, po dvoch rokoch vo funkcii viceprezidenta Rosneftu, bol údajne na Sečinov príkaz povýšený do funkcie CEO. Podľa výsledkov vyšetrovania ruského média Proekt sú ich rodiny susedmi. Chudainatovov syn Alexej vlastní dom v Rubľovke vedľa nehnuteľností, ktoré vlastní Sečin a jeho dcéra Inga.
Výhodné kšefty s ropou
Keď v júli 2013 Chudainatov odišiel z Rosneftu, údajne sa stretol s Putinom a získal jeho súhlas na založenie vlastnej ropnej spoločnosti NNK. V odpovedi na písomné otázky o Sečinových väzbách s Chudainatovom, zástupca Rosneftu uviedol, že „otázky obsahujú nepodložené výmysly založené na ohováraní z anonymných a vedome zaujatých zdrojov“. Na následnú otázku Forbesu, ktoré body boli „nepodloženými výmyslami“, už Rosneft neodpovedal.
„Vyhrial [Sečinovi v Rosnefte] miesto a Sečin nadobudol istotu, že Chudainatov je mimoriadne lojálny,“ hovorí Vladimir Milov, ruský opozičný politik a ekonóm, ktorý v roku 2002 pôsobil ako námestník ruského ministra energetiky. „A vidíme, že skutočne ostali partnermi v mnohých smeroch.“
Igor Sečin. Foto: Wikimedia/Kremlin.ru, v licencii CC BY 3.0
Igor Sečin. Foto: Wikimedia/Kremlin.ru, v licencii CC BY 3.0
Ich najväčšie partnerstvo prišlo v decembri 2020, keď NNK predala obrovské ropné polia na Tajmýrskom polostrove na Sibíri spoločnosti Rosneft za 11 miliárd dolárov. Tento predaj poskytol Chudainatovi okamžitý zisk, ktorý mu umožnil splatiť dlh z roku 2014, vo výške minimálne 3,9 miliardy dolárov, keď NNK získala producenta ropy Alliance.
Pre Rosneft a Sečina to bola tiež výborná kúpa. Novokúpené ropné polia boli chýbajúcim článkom v Sečinovom obrovskom projekte Vostok Oil v hodnote 85 miliárd dolárov. Očakáva sa, že po jeho dokončení v roku 2030 bude produkovať až 2 milióny barelov ropy denne.
Viedol aj farmu ošípaných
Chudainatov sa narodil v roku 1960 v Šimkente v Kazachstane, keď bol ešte súčasťou Sovietskeho zväzu. Po absolvovaní miestnej strednej školy v roku 1976 pracoval na štátnej farme neďaleko Odesy na Ukrajine a potom tri roky slúžil v pohraničnej stráži Sovietskej armády.
Jeho prvou prácou v ropnom a plynárenskom priemysle bola inštalácia plošín pre ropnú firmu Yuganskneftegaz v odľahlom sibírskom meste Neftejugansk. Potom strávil štyri roky na sovietskom ministerstve ropy a zemného plynu v neďalekom Surgute a v roku 1989 sa presťahoval späť do Neftejuganska, kde viedol farmu ošípaných.
V roku 1993 sa vrátil do energetického sektora a stal sa viceprezidentom ropnej spoločnosti Evikhon so sídlom v Neftejugansku. V okolí Neftejuganska zostával až do roku 2000. Pracoval ako prezident inej miestnej firmy a štyri roky pôsobil ako primátor mesta Poikovskyj. Počas týchto rokov sa priblížil k mocenskému centru Ruska. V roku 1996 získal titul v odbore obchodu na Medzinárodnej akadémii podnikania v Moskve a v nasledujúcom roku bol vymenovaný za poslanca regionálneho parlamentu v Ťumeni na Sibíri.
Rok 2000 bol pre Chudainatova kľúčový: viedol Putinovu prezidentskú kampaň v Neftejugansku a získal právnický titul na Ťumenskej štátnej univerzite. V roku 2003, po náhodnom stretnutí v lietadle s vtedajším podpredsedom štátneho plynárenského gigantu Gazprom, Alexandrom Riazanovom, bol vymenovaný za CEO dcérskej spoločnosti Gazpromu, ktorá pôsobila v ťumenskom regióne.
Ambiciózny workoholik
Chudainatova workoholická povaha hrala v jeho prospech. „Je to muž, ktorého keď pošlete na Mesiac s lopatou, tak ak tam prídete o šesť mesiacov, nájdete tam záhradu,“ povedal o ňom Riazanov pre ruský Forbes.
V roku 2004, kým pracoval pre Gazprom, prevzal spolu so svojím bratom Žanom a Riazanovom spoločnosť Severneft s ložiskami ropy a plynu na Sibíri. Spoločnosť Krini Holding so sídlom vo Švajčiarsku, v ktorej má Chudainatov plnú moc, kúpila Severneft a vzala si pôžičku od banky Parex v Lotyšsku, vo výške 40,3 milióna dolárov a ako kolaterál priložila kapitál Severneftu.
O rok neskôr sa podľa dokumentov, ktoré mali k dispozícii Forbes a OCCRP, pôžička zvýšila na 52,4 milióna dolárov. Chudainatov poprel akékoľvek prepojenie so Severneftom alebo spoločnosťami s ním prepojenými.
Veci však nešli úplne podľa plánu. Chudainatov a Riazanov plánovali vyvážať plyn zo Severneftu cez plynovody Gazpromu, no nepodarilo sa im uzavrieť dohodu. Riazanov odišiel z Gazpromu v roku 2006, v tom istom roku, keď 10 % Severneftu prešlo do siete spoločností v Spojenom kráľovstve a na Cypre, ktoré vlastnil Chudainatovov syn Alexej. (Zostávajúcich 90 % vlastní Krini Holding.)
Keďže sa Severneftu nepodarilo uzavrieť dohodu s Gazpromom, založil dcérsku spoločnosť na vybudovanie závodu na spracovanie plynu a v rokoch 2006 až 2008 si zobral od Parexu ďalšie pôžičky v hodnote 75 miliónov dolárov na financovanie projektu. Podľa dokumentov, ktoré mal k nahliadnutiu Forbes a OCCRP, za jednu pôžičku v roku 2006 ručil Chudainatov osobne.
Parex neudržal ťarchu finančnej krízy a v roku 2008 ho prevzala lotyšská vláda. V tom istom roku Chudainatov opustil Gazprom a stal sa viceprezidentom Rosneftu, pričom v Severnefte si stále držal svoj podiel a pôsobil aj v predstavenstve strojárenskej firmy Stroytransgaz. Tú vlastní Putinov spojenec, oligarcha Gennadij Timčenko. V Rosnefte sa rýchlo posúval nahor a vďaka jeho blízkemu vzťahu so Sečinom získal v roku 2010 najvyššiu funkciu.
Na hokej v mercedesoch a s ochrankou
„Boli sme na hokejovom zápase a Sečin prišiel vo svojom Mercedese triedy S. Za ním prišiel Chudainatov na policajnom SUV Mercedese. Na predných sedadlách sedeli dvaja chlapi zo špeciálnej jednotky so samopalmi,“ hovorí ropný a plynový analytik. „Na to, aby sa s vami takto zaobchádzalo, musíte byť niekým.“
V auguste 2011 Severneft previedol svoje aktíva na novú spoločnosť a potom bol zlikvidovaný, pričom stále dlhoval peniaze Parexu. O päť mesiacov neskôr bola nová spoločnosť predaná výrobcovi hnojív EuroChem za 403 miliónov dolárov. Nástupnícka banka Parexu, Reverta, podala žalobu, aby jej boli vrátené peniaze z nesplatených úverov vo výške 78 miliónov dolárov, no žaloby nikam neviedli.
Keď sa Sečin po skončení funkčného obdobia ako Putinov podpredseda vlády v máji 2012 vrátil do Rosneftu ako CEO, Chudainatov prijal zníženie pozície na viceprezidenta. V júli 2013 však z Rosneftu odišiel a založil NNK.
NNK uzavrela svoju prvú dohodu o mesiac neskôr, keď údajne zaplatila 500 miliónov dolárov za dve firmy, vrátane OJSC Payakha, ktorá vlastnila veľké ropné pole na Tajmýrskom polostrove s nevyvinutými rezervami.
V roku 2014 sa Chudainatov zameral na oveľa väčší cieľ: spoločnosť Alliance Oil, ktorú vlastnila bohatá ruská rodina Bažaevovcov. NNK a Alliance sa dohodli na spoločnom podniku, pričom Alliance vlastnila 60 % a NNK 40 %. NNK si podľa výročných správ Chudainatových holdingových spoločností na Cypre vzala pôžičku 3,9 miliardy dolárov od štátnej banky VTB. Časť tejto pôžičky – 1,3 miliardy dolárov – bola smerovaná cez inú cyperskú firmu, ktorú vlastní Ivan Mihailov Kolarov, ktorý je v dokumentoch uvedený ako „obchodný partner“ Chudainatova. Všetky aktíva NNK, držané prostredníctvom holdingovej spoločnosti na Cypre, boli založené ako záruka za pôžičky.
V septembri 2014 odkúpila NNK podiel Bažaevovcov, aby vlastnila celú spoločnosť Alliacne Oil. Údajne na to použila hotovosť poskytnutú VTB. S vlastníctvom aktív Alliance sa Chudainatov stal aj partnerom niekoľkých veľkých západných ropných spoločností: Alliance mala spoločný podnik s Royal Dutch Shell, prevádzkujúcim sieť čerpacích staníc na Ukrajine, ako aj partnerstvo so španielskym producentom ropy Repsol s názvom AR Oil & Gas B.V. V tom istom čase kúpila NNK v aukcii za 61 miliónov dolárov ďalšiu spoločnosť s nevyvinutými rezervami – Kondaneft.
Sankcie za obchod so Severnou Kóreou
Dlhy sa však stali pre Chudainatova v roku 2015 problémom, po tom, ako sa zrútili ceny ropy. To prinútilo dcérsku spoločnosť NNK Alliance reštrkturalizovať 350 miliónov dolárov v dlhopisoch denominovaných v dolároch. NNK mala nízku produkciu a bola zaťažená dlhmi, čo sťažovalo investovanie súm potrebných na rozvoj sľubných ropných polí, ktoré spoločnosť získala. Chudainatov v apríli 2015 požiadal Ruský fond národného bohatstva o 1,4 miliardy dolárov na rozvoj ropného poľa Payakha. Peniaze mu však nikdy neboli pridelené.
V apríli 2017 NNK predala Kondaneft Rosneftu za 700 miliónov dolárov. O dva mesiace však USA uvalili sankcie na NNK za „údajnú prepravu ropných produktov v hodnote viac ako jeden milión dolárov“ do Severnej Kórey. Chudainatov vtedy tieto obvinenia poprel a pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS povedal, že bol sankciami „úplne šokovaný“.
Podľa výročných správ na Cypre predala v decembri 2017 ďalšia dcérska spoločnosť NNK svoj podiel v spoločnosti Yugtorsan, ktorá je najväčším terminálom na prepravu a skladovanie ropy na Kryme, za 170 dolárov Stepanovi Pjatnickému, riaditeľovi a členovi predstaventstva dvoch dcérskych spoločností NNK v Rusku.
Finančné problémy pokračovali až do decembra 2018, keď cyperská holdingová spoločnosť NNK previedla svoj úver od VTB na syndikát bánk. NNK síce sídli v Rusku, Chudainatov ju však aj s aktívami vlastní prostredníctvom dlhého reťazca offshorových spoločností na Cypre. Kľúčové aktíva – Alliance, ropné pole Payakha a spoločné podniky so Shell a Repsolom – vlastnia spoločnosti na Bermudách, v Luxembursku, na Malte a v Holandsku.
Jeden z najväčších obchodov v Rusku
V marci 2020 USA stiahli sankcie voči NNK a Chudainatov sa vrátil k uzatváraniu obchodov. V decembri NNK predala Rosneftu svoju dcérsku spoločnosť Taimyrneftegaz, ktorá vlastnila ropné pole Payakha, za 11 miliárd dolárov v hotovosti a staršie ropné polia známe ako chvostové aktíva. Podľa výročných správ, ktoré mal Forbes k dispozícii, boli peniaze vyplatené luxemburskej firme, ktorá vlastnila Taimyrneftegaz a potom boli prevedené do holdingových spoločností NNK na Cypre. 3,9 miliardy dolárov NNK použila na splatenie dlhu a vyplatila tiež 3 miliardy dolárov dividend.
„Bol to jeden z najväčších obchodov [v Rusku],“ hovorí ropný a plynový analytik. „Všetky tieto aktíva získal pravdepodobne za pár drobných. Produkcia NNK výrazne vzrástla.“
Tieto veľké čísla zakrývajú skutočnosť, že Rosneft a NNK zrejme za aktíva, ktoré dostali, nezaplatili, koľko boli hodné. Podľa správy Varšavského inštitútu mal Taimyrneftegaz hodnotu 30 – 40 miliárd dolárov. V správe sa tiež uvádza, že uvedená hodnota koncových aktív, ktoré NNK dostala – 1,4 miliardy dolárov – je nižšia než odhadovaná hodnota 4 miliardy dolárov len dvoch z nich.
Tento obchod bol výhodný pre Sečina aj Chudainatova. Chudainatov splatil dlhy NNK a získal aktíva, vďaka ktorým sa NNK stala siedmym najväčším producentom ropy v Rusku. Sečin získal Payakhu, chýbajúci kúsok v jeho projekte Vostok Oil, na ktorý vsadil budúcnosť Rosneftu.
A Chudainatov odvtedy pokračoval v rozširovaní svojho impéria. V apríli minulého roka NNK odkúpila 49-percentný podiel Repsolu za 132 miliónov dolárov. O dva mesiace neskôr jeho uhoľná firma Coalstar vyhrala aukciu na kúpu uhoľnej bane Bogatyr na juhu Sibíri za 44 miliónov dolárov.
A aj keď je Chudainatov teraz sankcionovaný a pridal sa k oligarchom, ktorí nemajú prístup k svojim luxusným nehnuteľnostiam na západe, je pravdepodobné, že je bohatší než kedykoľvek predtým.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Giacomo Tognini.