Luxusné hodinky, kabelka, mikrovlnka alebo dovolenka ako pracovná cesta. Aj takéto položky by ste našli v daňových priznaniach slovenských podnikateľov. Kedy je obhájiteľné, že luxusný tovar podnikateľ potrebuje na výkon svojej práce, a kedy už ide o tunelovanie majetku firmy, ktoré môže mať trestnoprávnu dohru? Odpovedá daňový advokát Peter Varga zo spoločnosti Highgate Law & Tax.
Kto má povinnosť podať daňové priznanie? V akom termíne?
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2021 je živnostník ako aj právnická osoba povinná podať v lehote do 31. marca 2022. Tento termín si však môže štandardne predĺžiť do 30. júna 2022.
Živnostník je povinný podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy za rok 2021 boli vyššie ako 2 225,72 eura, alebo ak vykázal daňovú stratu. Právnická osoba, ktorá bola založená alebo zriadená za účelom podnikania, je povinná podať daňové priznanie vždy.
Pri podaní daňového priznania treba dávať pozor na to, že správca dane tvrdenia uvedené v daňovom priznaní môže skontrolovať aj o niekoľko rokov.
Aké neštandardné položky sa objavili v daňových priznaniach?
Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, keď sa živnostníci či majitelia eseročiek snažia optimalizovať dane prostredníctvom predmetov osobnej potreby.
Neraz sa stáva, že si do nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou dajú luxusné hodinky, drahé kabelky, oblečenie, mikrovlnky či iné domáce spotrebiče, ošetrenie u zubára, lístky do kina či divadla, okuliare alebo napríklad aj dovolenku, ktorú sa snažia označiť ako služobnú cestu.
Treba si však uvedomiť, že pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a správca dane alebo súd nemusia tieto náklady uznať. Za určitých okolností to môže mať aj trestnoprávnu dohru.
Daňový advokát Peter Varga. Foto: archív Highgate Law & Tax
Ochrániť vás môže posudok
Ktoré z vyššie spomínaných nákladov by sa dali obhájiť pred úradmi? A ktoré už nie?
To je vždy individuálne. Každý podnikateľ môže mať nejaký dôvod, prečo potrebuje na výkon svojho podnikania drahšie hodinky, oblečenie, kabelku a tak ďalej. Ten dôvod však musí byť dostatočne legitímny.
Pri majetku, ktorý má povahu osobnej potreby, je dôležitá jeho bezprostredná kauzalita s dosahovaním príjmov. Vzhľadom na nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkom na danú oblasť.
Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak však podnikateľ nechce preukazovať detaily daňovému úradu, môže si uplatniť paušálne výdavky na majetok osobnej potreby.
Obleky áno, hodinky nie vždy
Na čo sa teda zameriava daňový úrad pri kontrole týchto položiek?
Práve na spomínanú legitimitu a na to, či je obstaranie týchto predmetov nevyhnutné pre výkon povolania alebo podnikateľskej činnosti. Napríklad interné predpisy Slovenskej advokátskej komory vyžadujú od advokátov dbanie na dôstojnú úpravu zovňajška.
U žien to predstavuje nosenie sukňového alebo nohavicového kostýmu, blúzky, šiat a spoločenskej obuvi primeranej k ročnému obdobiu. Muži advokáti musia nosiť pánsky oblek. A údajne piloti lietadiel musia mať zakúpený druhý pár okuliarov.
Za akých okolností sa tieto náklady uznávajú?
Daňovník musí pri predmetoch osobnej potreby — najmä ak ide o drahé a luxusné veci — preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si napríklad získal dôveru klientov, ak pracuje v odbore, kde sa očakáva určitá úroveň a jej absencia túto dôveru zníži.
Zároveň musí uspokojivo vedieť vysvetliť, že takéto vybavenie nepoužíva súkromne (napríklad ukladaním hodiniek po práci do trezoru a preukázaním, že daňovník má vlastné spoločenské hodinky na nepodnikateľské účely). Ak budú splnené tieto podmienky, mali by byť náklady na obstaranie takýchto predmetov považované za daňový výdavok.
Kedy sú už tieto položky za čiarou?
Ak by daňovník používal predmety luxusnej povahy, ktorých množstvo už vybočuje z bežných rámcov.
Existuje konkrétny prípad, kedy daňový úrad alebo súd niečo neuznali? Aký bol dôvod?
Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú chybu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel tie okuliare aj tak kúpiť.
Pozor na bankové účty
Je rozdiel, ak si takéto položky dá do nákladov živnostník a jednoosobová eseročka?
Nie je rozdiel v tom, či ide o živnostníka alebo jednoosobovú eseročku — vždy musí byť jasne preukázateľné, že predmety osobnej potreby sú nevyhnutné na výkon podnikateľskej činnosti.
Pri eseročkách však treba upozorniť aj na iný problém — v slovenskom prostredí je bežnou praxou, že majitelia eseročky si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára.
Ako môže podnikateľ nakladať s peniazmi na podnikateľskom účte?
Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely.
To však už neplatí v prípade, ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, hoci aj jednoosobovú. Najmä menší podnikatelia zabúdajú na to, že s. r. o. je obchodná spoločnosť, ktorá je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé.
Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrieva obed počas home office. Ak chce majiteľ „eseročky“ legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani.
Okrem vyplatení dividend sú aj iné možnosti vyplatenia sa z malej spoločnosti. Ich využiteľnosť je individuálna od prípadu k prípadu.
Výkričník aj pre veľké firmy
Čo hrozí, ak neuvedie, že to bola súkromná potreba?
V mimoprávnej terminológii ide o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa).
Téma využívania firemného majetku na súkromné účely je veľmi komplexná a prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé.
Robia aj veľké firmy chyby pri zdaňovaní? O čo najčastejšie ide?
Pri väčších spoločnostiach je účtovná a ekonomická transparentnosť prítomnejšia. Aj keď miera diskutovanej agresivity daňovníka je štandardne nižšia, ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám.
Ide napríklad o situácie, keď sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH na súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zdôvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne.
