Rodinná firma Petramed z Čadce dokazuje, že aj menšia spoločnosť dokáže komunite priniesť veľa a netreba na to zarábať milióny eur. Podniká v stomatológii a na trhu je už viac ako 30 rokov.
Zubnú kliniku na Kysuciach vybudovala rodina Džupovcov. Zakladal ju Peter Džupa starší, ktorý sa z vedenia neskôr stiahol a firmu prebral jeho syn Peter Džupa mladší. Z pozície stratéga sa teraz zaoberá aj tým, ako vybudovať celú sieť kliník s pôsobnosťou aj v iných slovenských mestách.
V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, kedy sa v rodinnej firme zrodila zodpovednosť za pomoc druhým, prečo sa rozhodli podporovať komunitu, v ktorej žijú, ale aj ako urobiť zubné ošetrenie viac dostupným. Aj vyššia dostupnosť zubného vyšetrenia je jednou z hodnôt, na ktorých chcú postaviť novú sieť kliník.
Stretáva sa aj s pacientmi, ktorí si rozložia ošetrenie za sto eur na splátky po desať eur mesačne. „Toto je realita mnohých slovenských rodín,“ hovorí v rozhovore.
Pre mnohých ľudí je ošetrenie u zubára veľmi veľká položka. Vy však patríte medzi zubárov, ktorí takýmto pacientom dávajú väčšie možnosti. Ako sa vo vašej firme zrodila zodpovednosť a snaha pomáhať druhým?
Primárne robíme v odvetví, ktoré pomáha druhým. Je to síce podnikanie, ale pomáhame ľuďom. Zdravotníctvo je o tom. Už môj otec, ktorý firmu zakladal, ľuďom pomáhal. Či už to bola pomoc finančná, alebo s ošetrením zubov.
Takže pokračujete v tradícii?
Istá kresťanská charita, komunita s názvom Cenacolo, pomáha ľuďom, ktorí mali problém s drogami, vrátiť sa späť do života. Aby mohli do tejto komunity vstúpiť, musia splniť určité podmienky. Jednou z nich je, že musia mať v poriadku chrup. Na jednej strane preto, lebo odchádzajú získavať skúsenosti do zahraničia, tak aby ich na ceste nezačal bolieť zub.
Na druhej strane taký človek ukazuje aj ochotu starať sa o svoje zdravie. Jedného dňa nás táto charita oslovila a spýtali sa nás, či by sme neboli ochotní ošetrovať týchto ľudí bezplatne. S otcom sme si vtedy spolu sadli a povedali si, že niečo, čo sa dá tak ľahko urobiť, nemôže byť prekážka, aby niekto dostal druhú šancu v živote. Takto ošetríme dvoch až troch ľudí ročne, spolupráca s charitou trvá už osem rokov.
Pomáhaním ľuďom v núdzi to však neskončilo.
Máme radi veľké výzvy a projekty. Rozhodli sme sa preto urobiť niečo aj pre komunitu. Pre mňa osobne je dávať niečo naspäť komunite veľmi silný motív. V rámci môjho zmyslu života ma to veľmi motivuje. Rozhodli sme sa teda zorganizovať podujatie pre verejnosť s názvom Festival zdravia Čadca.
Nečakali sme, že to ostane ako tradícia, ktorú budeme pravidelne organizovať. Minulý rok prišlo 4 500 ľudí, absolvovali mnoho prednášok, cvičení, vyšetrení či diskusií. Vidíme, že majú vplyv na ich život. Jeden silný príklad za všetko je, že dermatologička, ktorá celý deň na festivale bezplatne vyšetrovala ľudí, našla štyri melanómy a osem útvarov na ďalšie sledovanie. Pre nás to znamená, že sme možno štyrom ľuďom pomohli zachrániť život, a to je neopísateľne motivujúce.
Marek Mucha
Bolo budovanie zodpovednosti voči druhým u vás vecou výchovy doma, alebo vás k tomu viedli v škole?
Vyrastal som v prostredí, kde pomoc druhým bola prítomná vždy. Už na strednej škole ma práca pre komunitu bavila a videl som, že efekt je veľký. S nástupom do rodinnej firmy to potom pokračovalo ďalej. Veľa podnikateľov si stále neuvedomuje, že keď sa bude dariť aj iným, tak sa bude dariť aj im. Ak chceme byť šťastní jedinci, tak musíme niečo robiť aj pre komunitu a potom sa nám to vráti.
Je zodpovednosť za pomoc druhým vecou novej generácie podnikateľov? Myslíte, že nová generácia podnikateľov viac prihliada na sociálny rozmer?
Osobne sa s tým často stretávam. Súvisí to s viacerými vecami. Predchádzajúca generácia budovala niečo od nuly. V 90. rokoch začínali podnikať a videli v zahraničí, čo všetko musia dobehnúť. Vtedy tak zmýšľali a malú dravosť na to, aby budovali a dobehli tú priepasť, ktorá tu bola aj v oblasti tvorby majetku.
Na druhej strane, mladšia generácia prichádza do prostredia, v ktorom možno ani nevyrástli vo finančnom nedostatku. Ich hodnotový rámec je iný. Peniaze pre nich nie sú zďaleka na prvom mieste. Uvedomujú si viac, že žijú v komunite a mali by dávať niečo naspäť.
Podľa čoho sa rozhodujete, ktoré projekty podporíte? Má pomoc, ktorú dávate, aj nejaký systém?
Máme festival zdravia, kde už je pomoc štruktúrovaná. Máme vytvorené občianske združenie aj dohodu s mestom. Je to projekt, ktorý má niekoľko rokov a je pravidelný. Dáva nám veľký zmysel pre komunitu. Väčšinou podporujeme projekty, ktoré súvisia so zdravým či športom a sú lokálne. Spätosť s komunitou je pre nás veľmi dôležitá, s tým súvisí aj náš nový projekt.
O čo ide?
Pred dva a pol rokmi sme kúpili v centre mesta nehnuteľnosť, ktorú ideme rekonštruovať. Na prízemí chceme urobiť školiacu miestnosť s kaviarňou. Bude slúžiť aj pre naše potreby, ale budú si ju môcť prenajať aj iní podnikatelia. Nerobíme to kvôli kaviarni, ale chceme, aby sa mala komunita kde stretávať.
Plánujeme tam robiť diskusie či prednášky. V Čadci nič také nie je. Vnímame, že potrebujeme mať v meste priestor, kde budeme vedieť pozitívne formovať verejnú mienku. Aj obsahom, ktorý sa v tomto regióne príliš nevyskytuje. Aj takýmto projektom chceme dosiahnuť to, aby ľudia v tomto regióne chceli ostať žiť a neodchádzali preč. Toto je niečo, do čoho momentálne ide veľa energie a financií.
Robíme to, samozrejme, aj s tým, že to musí na seba zarobiť. Stále hľadáme balans.
Marek Mucha
Vy ste niekoľko rokov viedli rodinný podnik Petramed, teraz ste v pozícii stratéga. Prečo došlo k tejto zmene a čo máte po novom na starosti?
Stal som sa v istom momente vo firme úzkym miestom. Vnímal som, že by som sa mal viac venovať strategickým veciam. Veľa času som strávil mimo firmu a exekutívu som nevedel robiť v takej kvalite, ako bolo treba. Stiahol som sa z riadiacej pozície a prešiel do pozície stratéga, kde ako vizionár riešim otázky, kam firma smeruje a čo sa deje na trhu. Stretávam sa viac s ľuďmi z brandže a zamýšľam sa nad trendami, aby sme boli pripravení na budúcnosť.
Viete to priblížiť?
Posledné dva roky riešim to, ako by sme sa mali rozrastať v rámci Slovenska. Chceme mať kliniku aj v iných mestách, skôr však formou strategického partnerstva s už existujúcimi klinikami. Sú zubné kliniky, ktoré sa dostali do istej veľkosti. Zrazu má firma 20 zamestnancov a vyžaduje si riadenie. Zubní lekári, čo takúto kliniku zakladali, však často o riadenie firmy nemajú záujem a chcú sa venovať hlavne ošetrovaniu pacientov.
Hovoríme im: poďme sa spojiť a my vám pomôžeme s manažérskymi kompetenciami a riadením procesov. Chcem s pôvodnými majiteľmi vybudovať sieť kliník so spoločnými hodnotami.
Chcete teda konsolidovať trh so zubnými klinikami na Slovensku?
My vieme, že sa to slovenskom trhu bude diať. Vlani na Slovensku do prvej siete zubných kliník vstúpil private equity investor. Prvý raz v histórii sa na Slovensku stalo, že v stomatologickej sieti je takýto investor. Pôjde to takto ďalej. Máme tu veľkých zahraničných hráčov, ktorí na Slovensku zatiaľ nie sú, ale majú 12-tisíc zubných lekárov.
Teraz do očných kliník vstúpila veľká skupina EssilorLuxottica. Som presvedčený, že taký veľký hráč zmení pravidlá hry na trhu. To sa môže udiať aj v stomatológii. Preto sa snažíme vybudovať niečo hodnotové a s rešpektom k pôvodným majiteľom ešte teraz, kým sa im darí. Keď to už nepôjde, celý ich biznis bude mať oveľa nižšiu hodnotu.
Vidíme napríklad, že Babišov Hartenberg konsolidoval reprodukčné kliniky do FutureLifu, ale aj Eduard Maták konsolidoval prostredníctvom Hardwood Investments veterinárne kliniky. Prečo taký vývoj zatiaľ obchádza zubné kliniky?
V segmente stomatológie neboli splnené dve podmienky. Prvou je skutočnosť, že v stomatológii bolo historicky veľa čiernych peňazí a veľká sieť na trhu s čiernymi peniazmi nemôže fungovať.
Myslíte, že u mnohých zubárov sa pracuje bez bločkov?
Áno, bolo to tak v mnohých ambulanciách. Postupne sa to mení aj s príchodom registračných pokladníc, ale aj zubných benefitov, ktoré vyžadovali bloček na preplatenie ošetrenia. Po covide vzrástol aj počet platieb bankovými kartami.
A potom tá druhá podmienka?
Reprodukčné kliniky napríklad využívajú personál zo štátnych nemocníc. Primárne sú zamestnaní v nemocnici, ale čiastočný úväzok majú aj v súkromnej klinike. V zubných klinikách neexistuje štátny sektor. Až 97 percent zubných lekárov funguje v súkromnom sektore. Ten je dofinancovaný a moderne vybavený.
Zubný lekár ide študovať s tým, že bude mať po škole vlastnú zubnú ambulanciu. V slovenskom stomatologickom biznise boli teda viaceré špecifiká. Postupne sa však menia. Ako sa trh saturuje, postupne sa vytvára priestor na vznik siete zubných kliník. Povedal by som, že to bude až nevyhnutnosť na vznik takejto siete, lebo v istom momente budeme musieť ísť po efektivite.
Je vašou víziou vytvoriť celoslovenskú sieť zubných kliník?
Je to tak. Nejaké siete tu už vznikajú. Chceme to urobiť dobre a postaviť to na kvalitných pilieroch. To znamená, že s týmito ľuďmi chceme tvoriť biznis aj o 20 rokov. Nechceme sieť rýchlo vybudovať a neskôr ju predať nejakému fondu. Musí to byť dobrá sieť, ale zároveň aj dostupná pre ľudí, ktorí si ošetrenie zubov nemôžu dovoliť.
Marek Mucha
Začína to byť na Slovensku veľký problém?
Stomatológia sa stáva pre časť obyvateľstva nedostupnou.
Čo sa s tým dá robiť?
Má to dve roviny. Dajú sa robiť veci na strane regulácie, ale aj na strane podnikateľského sektora. Naša klinika napríklad poskytuje pre pacientov splátkový systém. Ktorékoľvek ošetrenie vieme pre pacientov rozdeliť na splátky počas maximálne 12 mesiacov. Tým, že poskytujeme túto službu, zvyšujeme dostupnosť. Pacient tak nepotrebuje ísť do banky a žiadať o úver. Stretávame sa aj s pacientami, ktorí si rozložia ošetrenie za sto eur na splátky po desať eur mesačne. Toto je realita mnohých slovenských rodín.
Aké systémové zmeny by sa dali urobiť?
Musíme byť partnerom, ale aj iniciátorom pre štát. Ak to nebudeme my, tak to urobí niekto iný. Nešťastným príkladom je bývalý britský premiér Tony Blair, ktorý v rámci systému veľmi zreguloval stomatológiu. To viedlo nielen k poklesu životnej úrovne zubárov, ale hlavne ku veľkým čakacím lehotám a poklesu kvality ošetrenia. Pacienti čakajú na zubné ošetrenie aj dva roky.
Vy ste sa išli inšpirovať v podnikaní aj do Japonska. Čo ste si odtiaľ priniesli?
Japonsko je pre Slovensko inšpiratívne svojou demografiou. Majú prestarnuté obyvateľstvo a ich ekonomika stagnuje. Toto čaká aj Slovensko. Okrem toho je to inšpiratívna krajina, majú množstvo firiem s viac ako storočnou históriou. Bolo vidieť, ako uvažujú o budovaní firmy. Silná lekcia z Japonska pre mňa bola v tom, že chcem s kolegami spolupracovať celý život.
To znamená zamyslieť sa nad tým, ako vybudovať spoločnosť, v ktorej by ľudia chceli pracovať celý život a mali pre firmu hodnotu.
