Podľa informácií amerického magazínu Forbes spoločnosť Meta hľadá odborníkov na národnú bezpečnosť a bývalých predstaviteľov Pentagonu, ktorí by jej pomohli predávať služby virtuálnej reality a umelej inteligencie federálnej vláde.
Niekoľko bývalých vládnych úradníkov uviedlo, že o nábore vedia.
Spoločnosť Meta, ktorá nedávno sprístupnila svoj model umelej inteligencie Llama na vojenské účely, má vo Washingtone už dlho svojich lobistov.
Takmer pol tucta aktuálne otvorených pracovných miest však naznačuje, že spoločnosť posilňuje svoje úsilie na získanie lukratívnych vládnych zákaziek.
Spoločnosť druhého najbohatšieho človeka sveta Marka Zuckerberga teraz hľadá dvoch manažérov pre oblasť verejnej politiky, vrátane jedného, ktorý sa bude zameriavať na Biely dom – najlepšie s bezpečnostnou previerkou a predchádzajúcou praxou v Pentagone –, ktorí by „viedli našu komunikáciu s agentúrami pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku v rámci výkonnej zložky americkej vlády, a to ako v otázkach politiky, tak pri presadzovaní našich technológií“.
V januári Meta najala Francisa Brennana, bývalého Trumpovho poradcu, aby viedol strategickú komunikáciu z Washingtonu.
Mark Zuckerberg. Foto: SITA/AP
Ďalší nedávno prijatý zamestnanec, ktorý podľa svojho profilu na LinkedInu viac ako desať rokov pracoval pre nemenovanú federálnu vládnu agentúru, uviedol, že nastúpil do Meta, aby sa zameral na „zdieľanie spravodajských informácií“ spoločnosti s vládou.
„Či už ide o ochranu národnej bezpečnosti alebo posilňovanie platforiem, na ktoré sa spoliehajú miliardy ľudí, som vďačný za príležitosti, vďaka ktorým môžem spoločnosti niečo vrátiť,“ napísal v decembri na LinkedIn.
Veľká otočka Marka Zuckerberga
Meta sa k týmto zisteniam odmietla vyjadriť. Tento krok prichádza v čase, keď sa Mark Zuckerberg snaží získať priazeň Trumpovej administratívy v nádeji na miernejší prístup v rámci protimonopolného konania, ktorého cieľom je rozdelenie spoločnosti Meta.
Potom ako Zuckerberg venoval milión dolárov Trumpovmu inauguračnému výboru, oznámil, že Facebook ukončuje svoj program kontroly faktov treťou stranou – program, ktorý bol dlhodobo terčom kritiky zo strany konzervatívcov, podľa ktorých moderátori Facebooku proti nim postupovali zaujato.
TASR/AP
A to nebolo všetko. Zuckerberg následne zrušil tím pre diverzitu spoločnosti, vymenoval šéfa UFC a Trumpovho spojence Danu Whitea do predstavenstva Mety a povýšil dlhoročného republikánskeho lobistu Joela Kaplana na šéfa globálnych záležitostí.
Prezident Donald Trump kedysi vyhlásil, že Zuckerberg „by mal byť doživotne uväznený“, ale zdá sa, že sa s technologickým lídrom spriatelil; v novembri sa stretli v Mar-a-Lago a Zuckerberg sa zúčastnil Trumpovej inaugurácie.
Nedávno si tiež kúpil dom vo Washingtone, D.C., za 23 miliónov dolárov.
Najlepší zákazník je vláda
Spoločnosť Meta zatiaľ neoznámila žiadne priame zmluvy s Pentagonom ani s národnými bezpečnostnými agentúrami, ale je zrejmé, že podobne ako Google a OpenAI vidí tento gigant sociálnych médií v budovaní vládneho biznisu obrovský komerčný potenciál.
Podľa záznamov o verejnom obstarávaní spoločnosť v minulosti uzavrela niektoré federálne zmluvy na reklamu a marketingové príspevky na sociálnych sieťach.
„Meta sleduje ostatné veľké technologické firmy a číta medzi riadkami – možno si začína uvedomovať, že očakávaný výnos z civilného využitia umelej inteligencie sa nakoniec nemusí dostaviť,“ hovorí Shana Marshall, expertka na medzinárodné vzťahy z Univerzity George Washingtona.
Pentagon, sídlo amerického ministerstva obrany. FOTO: FLICKR, WIYRE MEDIA
„A ak hľadáte zdroj peňazí, ktorý nikdy nevyschne, idete do Pentagonu.“
Hlavný obchodný pilier spoločnosti Meta bola vždy online reklama. Aktuálne voľné pracovné pozície však naznačujú nové oblasti, na ktoré sa firma zameriava.
Jej divízia virtuálnej reality, Reality Labs, hľadá uchádzačov s viac ako desaťročnou praxou v prostredí federálnych dodávateľov, ktorí by mali „pomáhať nadväzovať nové partnerské vzťahy s vládnymi inštitúciami USA“ a predávať ešte len vznikajúce technológie.
Pentagon zvažuje využitie virtuálnej reality pre bojový výcvik už od roku 2019.
Zuckerberg tak evidentne nechce čakať, kým sa jeho umelá inteligencia osvedčí u bežných používateľov, ale snaží sa ju presadiť priamo tam, kde sa to skutočne oplatí: vo vláde a armáde.
Zuckerberg ako majster stratégie
Na rozdiel od civilného trhu, kde používatelia váhajú, či a ako využívať AI od Meta, vojenské a bezpečnostné inštitúcie ponúkajú stabilný dopyt, obrovské rozpočty a schopnosť okamžitého nasadenia.
Meta navyše vie, že v tejto oblasti nejde len o zisk, ale aj o geopolitický vplyv: kto ovládne vládny trh s AI, ovládne aj pravidlá jej budúceho nasadenia.
Z pôvodne užívateľsky orientovanej firmy sa Meta mení na kľúčového hráča v oblasti digitálnej národnej bezpečnosti.
Zuckerbergovo rozhodnutie presunúť ťažisko investícií smerom k armádnemu a federálnemu sektoru tak predstavuje zásadný strategický obrat.
FILE – In this Nov. 19, 2016, file photo, Mark Zuckerberg, chairman and CEO of Facebook, speaks at the CEO summit during the annual Asia Pacific Economic Cooperation (APEC) forum in Lima, Peru. From complaints whistleblower Frances Haugen has filed with the SEC, along with redacted internal documents obtained by The Associated Press, the picture of the mighty Facebook that emerges is of a troubled, internally conflicted company, where data on the harms it causes is abundant, but solutions are halting at best. (AP Photo/Andrew Harnik, File)
A zatiaľ čo bežní používatelia si ešte len zvykajú na asistentov poháňaných umelou inteligenciou, Zuckerberg už rokuje s tými, ktorí rozhodujú o vojenských rozpočtoch.
Medzi ďalšie pozície patrí napríklad vedúci marketingu, ktorého úlohou bude zvýšiť povedomie o open-source modeli umelej inteligencie Llama medzi „vývojármi v rámci celého ekosystému, vrátane startupov a vládnych organizácií“.
Tech hráči váhali, už nie
Spoločnosť Meta, ktorá v novembri oznámila, že umožní využitie modelu Llama armádou a agentúrami národnej bezpečnosti, uviedla, že spolupracuje so spoločnosťami Palantir a Scale AI, ako aj s dodávateľmi v oblasti obrany, spoločnosťami Leidos, Lockheed Martin a Booz Allen.
Posledná menovaná firma využíva Llamu na nahradenie papierových dokumentov na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
„Je v záujme Spojených štátov aj širšieho demokratického sveta, aby americké open-source modely vynikli a uspeli oproti modelom z Číny a ďalších krajín,“ uviedla vtedy spoločnosť.
Počas mnohých rokov veľké technologické firmy váhali s povolením na využívanie svojich AI technológií armádou – či už pre kritiku zvonku, alebo pre obavy vlastných zamestnancov, že umelá inteligencia by mohla byť použitá na smrtiace rozhodnutia na bojisku.
Akonáhle však iné softvérové firmy zo Silicon Valley, napríklad Palantir alebo Scale AI, získali vládne zákazky v hodnote stoviek miliónov dolárov, veľkí hráči v oblasti AI opäť naskočili na vlak národnej bezpečnosti a deklarovali podporu americkej armáde.
Google už naskočil na vlak
Spoločnosť Google, ktorá v roku 2016 odstúpila od zmluvy s americkým letectvom na označovanie dát zo záberov z dronov pomocou AI – známeho ako projekt Maven –, vo februári aktualizovala svoje podmienky používania a novým spôsobom umožnila využitie umelej inteligencie na vojenské účely.
Keď organizácia Human Rights Watch a ďalšie skupiny vyjadrili znepokojenie, Google obhajoval túto zmenu tým, že spoločnosti a vlády „by mali spolupracovať na vytváraní AI, ktorá bude chrániť ľudí, podporovať globálny rast a prispievať k národnej bezpečnosti“.
Spoločnosť OpenAI, ktorá minulý rok potichu zrušila zákaz vojenského využitia svojho softvéru, nedávno oznámila uzavretie zmluvy s americkým letectvom a partnerstvo s vojenským dodávateľom Anduril.
Profimedia
Jeho cieľ je „zabezpečiť, aby americké ministerstvo obrany a spravodajská komunita získali prístup k najpokročilejším, najúčinnejším a najbezpečnejším technológiám založeným na umelej inteligencii, ktoré sú na svete k dispozícii“.
Táto správa prišla len mesiac po tom, ako konkurenčná firma Anthropic oznámila, že na základe dohody so spoločnosťami Amazon a Palantir umožní americkému vojsku využívať svoju technológiu umelej inteligencie.
Minulý týždeň Zuckerberg v podcaste povedal, že spolupráca s Trumpom je „nevyhnutná“. „Náš východiskový postoj by malo byť úsilie o produktívny vzťah s kýmkoľvek, kto práve vedie vládu,“ povedal.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorom je David Jeans.
