Ivan Zaťko má 27 rokov a za sebou slušnú porciu pracovných projektov. Päť rokov robí pre oravskú automatizačnú firmu MTS Krivá, popritom rozbehol firmu madebythe:, ktorá vydáva kreatívne spracované a na Slovensku vyrábané diáre či tlačí obľúbené plagáty slovenských hôr Poustre. Stihol tiež pracovať ako konzultant na stovke crowdfundingových kampaní, spolupodieľal sa na tohtoročnej mimoriadne úspešnej kampani na podporu slovenských horských útulní. A v tomto roku sa stal členom rebríčka 30 pod 30.
„Madebythe: je z mojich aktivít asi najviditeľnejšia, ale najviac ma zamestnáva práca v MTS Krivá,“ hovorí Zaťko. Do MTS sa rodák z Istebného, ktorý teraz žije v Brne, „priženil“. (Jeden z pôvodných spoluzakladateľov oravskej firmy je Zaťkov svokor.) Rieši tam marketing a rozvoj podnikania.
V prvých rokoch sa zaoberal hlavne rebrandingom, vytvorením jednotnej prezentácie značky, no posledné dva roky už prešiel na inovácie a rozvoj biznisu. „Identifikovali sme napríklad viacero produktov, z ktorých je možné vytvoriť spin-offy a ‚dávame ich von‘,” vysvetľuje.
Škola hodnôt
MTS je technologická firma, ktorej generácia zakladateľov, dnes zhruba šesťdesiatnikov, nepovažovala dlho marketing a branding firmy za nutnosť. „V MTS nemali marketing, oni ho predtým 20 rokov ani nepotrebovali. Generácia zakladateľov je z technologického prostredia, občas tam bol nejaký stret. Musel som si to vyargumentovať a dúfam, že som si vybudoval dôveru. Výsledky prišli, takže vidia, že marketing funguje,“ rozpráva Zaťko.
Podľa neho je to skvelý typ roboty, pretože nemusí robiť marketing niečomu, čo nefunguje: „Ľudia tu pracujú radi, firmu majú radi aj zákazníci, je to postavené na dobrých vzťahoch. Juraj Habovšiak (šéf firmy) a ostatní spoluzakladatelia firmou žijú a sú to úžasne hodnotoví ľudia.“ (Habovštiak zvykne zdôrazňovať, že firma nie sú čísla, ale spoločenstvo ľudí, ktoré nemožno vlastniť. ). Zaťko hovorí, že takáto „škola“ im vzájomne prospieva: v MTS pomáha, že má startupové myslenie, „mladú drzosť, v madebythe: zas uplatňuje hodnoty, ktoré vidí v MTS.
Žurnály, Poustre, útulne
Projekt madebythe: rozbehol Zaťko s manželkou Monikou, Jurajom Zamborským a Matejom Binkom paralelne popri svojej práci v MTS. Prvou väčšou aktivitou bolo vytvorenie originálneho diáru Žurnál. Chvíľu trvalo, kým s ním uspeli. „Prvé tri roky sme to robili na náklady, alebo sme boli v strate, štvrtý rok bol zlomový. Rozbehli sme sa,“ hovorí CEO firmy.
Polročný diár dostal postupne súrodencov v podobe ročného vydania, poznámkového zošitu, nedatovanej verzie či cvičebníc. Vo firme si tiež vymysleli úspešný projekt plagátov Poustr, ktoré sú tlačené sieťotlačou a tematicky zobrazujú hory a chaty. Za vlaňajšok už v tržbách dobehli Žurnály.
Ivan Zaťko, Juraj Zamborský a Matej Binka stoja za madebythe: a ich Žurnálmi. Foto: Katka Haršányi
Spravidla vypredané plagáty Poustr pripomínajú úspechom grafiky iniciatívy Čierne diery, ktoré sa vracajú k priemyselným pamiatkam Slovenska. Inšpirovali sa nimi? „Poustre som konzultoval s Martinom Liptákom (spoluzakladateľ Čiernych dier),“ hovorí Zaťko. Kým Čierne diery zvolili tlač risomatom, madebythe: sieťotlač. Spoločné okrem vypredaných limitovaných edícií majú tiež kopírovanie ich diel. Ako dodáva Zaťko, chvíľu s tým bojovali, ale podobne ako Čierne diery to vzdali. Rozhodli sme sa robiť viac aktivít ako útulne, tie sa nedajú len tak skopírovať,“ hovorí.
Útulňami myslí projekt podpory týchto spravidla sparťanských stavieb, ktoré slúžia turistom na prenocovanie pri viacdenných túrach. V madebythe: si v spolupráci s Hikemates, najväčším online turistickým klubom na Slovensku, vymysleli crowdfundingovú kampaň, aby ich pozdvihli.
Pôvodnou myšlienkou bolo získať peniaze na honorované architektonické štúdie troch návrhov útulní, ktoré by odovzdali samosprávam a tie by ich postavili. Chceli získať 10-tisíc eur. Cieľ na Startlabe naplnili za 40 minút.
„Po 10 dňoch sme chceli kampaň ukončiť, minuli sa fyzické odmeny,“ usmieva sa Zaťko. Nakoniec kampaň skončila so 61-tisíc eurami. To umožní nielen získať architektonické návrhy v kvalitne obsadenej súťaži, ale i zafinancovať postavenie niektorej z útulní a opraviť ďalšie štyri.
Jedna by mala vzniknúť napríklad v Národnom parku Muránska planina. S Hikemates, za ktorým je dizajnér, milovník prírody a alumni člen rebríčka 30 pod 30 Jakub Ptačin, spolupracujú aj na projekte Poustrov. Tretina každého nákladu (čo je pri každom motíve 200 kusov) ide do Hikemates. „Nakoniec, projekt podpory útulní sa zrodil pri spoločnej vynáške Poustrov na Terryho chatu,“ spomenie Zaťko.
Spojiť ľudí
Pri kampani na Startlabe pomohli aj predchádzajúce Zaťkove skúsenosti s crowdfundingom. Má ich mnoho, začal s ním ešte ako vysokoškolák. Počas odskočenia si z brnenskej Masarykovej univerzity do Švédska ho táto forma získavania zdrojov zaujala. Keď sa vrátil, zakladateľ brnenského výrobcu ponožkotopánok Skinners Petr Procházka práve hľadal človeka do tímu, ktorý by uskutočnil kampaň na Kickstarteri. Zaťko sa do nej zapojil. Projekt získal 2 milióny dolárov a stal sa druhou najúspešnejšou českou kampaňou.
Z exekúcie kampaní sa neskôr Zaťko presunul do pozície konzultanta, takto pracoval zhruba na stovke crowdfundingových projektov. Naposledy napríklad na kickstarterovej kampani startupu dvoch Slovákov, ktorí v Prahe rozbehli projekt bezdrôtových slúchadiel Sentien (cieľ 10-tisíc dolárov naplnili poľahky, nakoniec vyzbierali vyše 780-tisíc dolárov a kampaň sa stala najúspešnejšou akciou slovenských zakladateľov na tomto portáli).
Čo ho na jeho projektoch a na procesoch od nápadu po jeho realizáciu najviac baví?
Spolupráca, vytváranie spojení medzi rôznymi ľuďmi – v rámci firmy, s partnermi, zákazníkmi – a to, ako to môže ovplyvniť ich ďalšie smerovanie, hovorí Zaťko. Príklad? S Imrichom Valachom zo Sentienu sa poznal ešte zo startupového projektu Benjamin Button (ten sa skončil predčasne), pre ktorý bol Zaťko riešiť možnú výrobu v Číne. To v ňom zanechalo silné rozhodnutie – že nechce robiť nič, čo by sa malo vyrábať v Číne. „Radšej sa pozerám na lokálne produkty s pridanou hodnotou a poctivými zakladateľmi,“ hovorí.
To nás vracia k Žurnálu. Bol by oveľa efektívnejší, keby sa nerobil doma na Slovensku, priznáva Zaťko. „Keby som si mal radiť ako bežný konzultant, musel by som povedať, aby sme to urobili ako Moleskine či iní veľkí konkurenti. Vytlačte to v Číne, naškálujte, urobte anglickú verziu a budete spokojní, kvalitu na to Žurnál má. Ale tak to robiť nechceme. Chceme meniť uhol pohľadu na to, ako robiť malý a komunitný biznis na Slovensku. A veríme, že sa nám to podarí.“
