O prezidentský úrad sa nebude uchádzať po druhýkrát. Zuzana Čaputová priznala, že za sebou má náročné štyri roky a ešte náročnejší piaty pred sebou.
„Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes, potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť,“ vyhlásila.
Neberte, prosím, moje rozhodnutie nekandidovať ako dôkaz toho, že so slušnosťou sa nedá uspieť. Dajú sa s ňou vyhrať voľby, vykonávať mandát a ostať pritom najdôveryhodnejším politikom. Slušnú a hodnotovú politiku porazí len to, keď jej prestaneme veriť. Ja v ňu stále verím.
Zuzana čaputová
„Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Ďalej sa už o druhé volebné obdobie nebudem uchádzať,“ dodala úradujúca hlava štátu.
Dodala, že ju mrzí, ak týmto rozhodnutím niekoho sklame, ale „osud Slovenska nezávisí len od jedného človeka“.
Najmladšia prezidentka
Zuzana Čaputová je prvou ženou v prezidentskom úrade a zároveň najmladšou hlavou štátu v histórii Slovenska. Je pritom iba piatou osobou v tomto úrade v ére samostatnosti.
„Niekedy mám v politike pocit, že stojím vo veľkej víchrici. Že som v centre rôznych vplyvov, tlakov, očakávaní, požiadaviek a vyhrážok,“ povedala Zuzana Čaputová v decembri 2019, pol roka po nástupe do úradu, vo veľkom rozhovore pre magazín Forbes
Tiež vtedy približovala, že vždy, keď pred ňou stojí niečo ťažké, napadne jej jeden citát: „Keď sa zaoberáme sebou, máme problém. Keď sa zaoberáme inými, máme zmysel života.“
O ukotvenosti a službe druhým
„Na druhej strane, aby si toto dokázal človek uvedomiť, musí sa do istej miery zaoberať aj sám sebou,“ hovorila. „Napríklad sebapoznanie a sebaprijatie boli pre mňa dôležitým predpokladom na to, aby som nebola zaťažená a zacyklená sama v sebe so svojimi problémami. Čiže je to napríklad služba, ktorá mi dáva silu. Keď je človek sám v sebe ukotvený a dokáže nasmerovať svoju energiu v službe druhým, to je prirodzene napĺňajúce.“
Označila sa tiež za veľmi racionálneho človeka, ktorý má rád argumenty a veľmi jasné a zrozumiteľné schémy či presnosť vo vyjadrovaní. „V tomto zmysle môže byť o mne výpovedný obraz: hlava v oblakoch a nohy pevne na zemi,“ doplnila.
O ženách v politike
Hovorila aj o tom, že ochota žien ísť do politiky a verejnej sféry je nižšia ako u mužov.
„Objektívne to neviem vysvetliť,“ odpovedala vtedy. „Je to možno kombinácia faktorov, od stereotypu cez zladenie roly matky s politikou, čo je náročné. Nechcem podceniť úlohu otca, ale v istom období vývoja detí je ťažko spojiť úlohu matky s verejnou funkciou. Ale veľakrát sme prekážkou samy sebe. Pokiaľ si tú prekážku samy v sebe nepostavíme, tak ostatné prekážky sa prekonať dajú.“
Od práva cez ekológiu k politike
Zuzana Čaputová vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave a pred kandidatúrou na prezidentský úrad napríklad zastupovala obyvateľov Pezinka a bola na čele iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, jednej z najväčších environmentálnych káuz v novodobej histórii Slovenska.
Neskôr pre médiá povedala, že to bola jej prvá skúsenosť s nerovným bojom s mocou. Za svoje úsilie získala v roku 2016 prestížnu medzinárodnú Goldmanovu cenu, ktorá je často prirovnávaná k „Nobelovej cene“ za životné o pro prostredie.
V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári nasledujúceho roka bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku. V máji 2018 oznámila, že sa bude uchádzať o post prezidentky.
V rozhovore pre Forbes spomínala aj na volebnú kampaň a prezradila, ako ju samú prekvapilo, že vo voľbách napokon zvíťazila.
„Stal sa zázrak“
„Pamätám si veľmi dlhé obdobie, keď som stále mala okolo osem percent. Nazvala som to, že nemám klienta,“ približovala s úsmevom.
„Moja práca mi vždy dávala zmysel, pretože ju niekto chcel. A zrazu som dlhé mesiace niečo prezentovala, ale percentá sa nehýbali. Nemali sme veľa peňazí na kampaň, počet bilbordov sme mali obmedzený. Bola iba limitovaná možnosť, ako sa o mne mohli ľudia dozvedieť. Ale kolegovia ma presvedčili, aby som počkala do verejných diskusií, keď budem môcť osloviť ľudí priamo a nebude ma limitovať nedostatok financií.“
Hneď začiatkom januára bola v relácii Pod lampou a reakcia na ňu bola veľmi pozitívna. „Hovorila som to, čo som si myslela, a nejako to zafungovalo,“ poznamenala. Potom bola prvá diskusia v Denníku N a ohlas bol znova veľmi silný. Postupne začali preferencie rásť.
„Dokonca sa stal zázrak, s ktorým sme nepočítali – ľudia sa začali zbierať na kampaň, posielali nám po 5, 10, 20 eur. Polovicu kampane napokon zaplatili drobní darcovia. Vtedy sa začalo javiť, že vyhrať nemusí byť nemožné,“ spomínala.
Prvé kolo vyhrala so 40-percentnou podporou, v tom druhom získala 58,4 percenta voličov, čo predstavovalo viac ako milión hlasov. Hovorila tiež, ako si jasne vybavuje okamih vo volebnom štábe, keď jej na telefóne nabehlo, že zvíťazila.
„Úplne úprimne si nepamätám, že by na mňa po tomto výsledku doľahla nejaká ľahkosť bytia alebo šťastie, že sa nám podarilo vyhrať nejaký zápas,“ vravela. „Hoci som si uvedomila, že sa to stalo, bola som v takom emočnom tlaku, a navyše obklopená veľkým množstvom ľudí, novinárov. Zrazu sa moja pozícia zmenila. Od tej chvíle to bolo iné a silno som si uvedomovala hlavne zodpovednosť.“