Európska komisia (EK) v týchto dňoch pracuje na pláne energetických škrtov pre jednotlivé digitálne meny. V napätej energetickej situácii je totiž ich ťažba podľa nej plytvaním.
Najväčším problémom je podľa EK sieťový konsenzus proof-of-work, inak nazývaný aj Nakamotov konsenzus, na základe ktorého fenomén ťažby kryptomien funguje.
Takýto jednoznačný krok proti blockchainovému konsenzu je pre inak technologicky neutrálnu Európsku komisiu neobvyklý.
V hre je aj úplné zastavenie ťažby
„S ohľadom na súčasnú energetickú krízu a riziká, ktoré sa s prichádzajúcou zimou ešte zvyšujú, Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené a ambiciózne opatrenia na zníženie spotreby elektriny subjektami pôsobiacimi na krypto trhu v súlade s návrhmi Rady o mimoriadnej intervencii na riešenie vysokých cien,“ uviedla EK v sprievodnom dokumente, ktorý publikovala v utorok (18. 10.).
„Ak bude nutné znížiť zaťaženie elektrickej siete, musia byť členské štáty pripravené ťažbu kryptomien úplne zastaviť,“ dodáva Komisia v súvislosti s jej plánom o odpájaní záťaže. Ten spočíva v tom, že dodávateľské spoločnosti cielene zastavia dodávky určitému okruhu užívateľov, aby tak predišli zrúteniu celej siete.
Ďalšie kroky proti kryptu
Európska komisia v dokumente ďalej uvádza, že z dlhodobého hľadiska bude pre členské štáty nevyhnutné ukončiť daňové úľavy a ďalšie fiškálne opatrenia, ktoré dnes zvýhodňujú ťažbu kryptomien.
Už pri diskusiách o Nariadení o trhoch s kryptomenami (MiCA), čo je kľúčová európska regulácia kryptomien, sa v Európskom parlamente objavil nápad ťažobnú metódu proof-of-work na území EÚ zakázať. Parlamentom však neprešiel a poskytovatelia kryptoaktív majú dnes iba povinnosť zverejňovať spotrebu energie a svoj vplyv na životné prostredie.
Desať percent celkovej kapacity
Proof-of-work (nazývaný aj Nakamotov konsenzus) má vo svete kryptomien nezastupiteľnú úlohu, minimálne v prípade Bitcoinu. Verejný blockchain totiž predstavuje formu transakčnej databázy, ktorá je distribuovaná, nemá centrálneho správcu, môže ju čítať ktokoľvek, ale zapisovať do nej možno len na základe konsenzu. Ten vzniká prostredníctvom hlasovania finančne motivovaných účastníkov siete.
Z pohľadu globálneho rozloženia ťažby kryptomien však Európa významná nie je. Pochádza z nej iba približne 10 percent celkovej ťažobnej kapacity. Európske náklady na energie totiž ťažiarov veľmi nemotivujú.
Úplný zákaz ťažby kryptomien na území EÚ by napriek tomu mohol mať globálny vplyv, prinajmenšom politický.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Karel Wolf.